Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236133 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110236133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčka senátu JUDr. Katarína Štrignerová a členovia senátu JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Blanka Podmajerská, v právnej veci navrhovateľky: N. A., bytom Ž. Č.. XX, E., proti odporcovi: Slovenská Q. - Z. U. K., Š.X. X, C., o zaplatenie 2.655,51 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.05.2011, č.k. 8C/147/2010-34, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu škody vo výške X.XXX,XX euro s príslušenstvom spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa § 18 a nasl. zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom s poukazom finančné prostriedky vložené do nebankového subjektu C. P. K..Q..X.. na základe Zmlúv o pôžičke zo dňa 25.1.2002 uzavretých jednak ňou, ako aj jej právnym predchodcom - manželom X. A., zomr. XX.XX.XXXX. V rozhodnutí odporcovi s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18 zák.č. 58/1969 Zb., § 37 ods.3 zák.č. 248/1992 Zb. a tým, že nezistil naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu podľa ust. § 18 zák.č. 58/1969 Zb., keď v konaní nebolo preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľky a navrhovateľke vznikla škoda ( majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu. V konaní podľa názoru prvostupňového súdu nebolo ďalej preukázané, že by zo strany štátneho orgánu nebol dodržaný správny úradný postup, keďže zo spisu nevyplýva, že by nebankový subjekt prevádzkoval činnosť, ktorú je podľa zák.č. 248/1992 Zb. oprávnená vykonávať len investičná spoločnosť alebo investičný fond. Investičné fondy, podielové fondy ako aj správcovské spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov, kým obchodné spoločnosti vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, zmlúv o pôžičke alebo rôznych iných právnych konštrukcií. Prevádzkovanie tejto činnosti im príslušný štátny orgán v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 zákona č. 48/1992 Zb. zakázať nemohol, keďže nemohol zasiahnuť do súkromnoprávneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi navrhovateľkou, resp. jej právnym predchodcom a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle. Súd prvého stupňa neprihliadol na námietku navrhovateľky o tom, že investovať do týchto spoločnosti sa rozhodla na základe presvedčenia podporovaného mediálnou reklamou, že ide o investičné spoločnosti s príslušnou licenciou na takýto predmet podnikania. Predmetné obchodné spoločnosti ani po formálnej stránke nespĺňali zákonom stanovené náležitosti pre investičné spoločnosti (obchodné meno, výška základného imania, právna forma). Súd v rozhodnutí napokon konštatoval, že navrhovateľka v návrhu a ani v ďalšom priebehu konania neuviedla v čom konkrétne spočíva nesprávny úradný postup odporcu a vo vzťahu k nemu len všeobecne poukázala na to, že odporca nepostupoval v súlade so zákonom. Pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí byť návrh riadne špecifikovaný, teda musí byť presne a konkrétne špecifikovaný nesprávny postup a presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v činnosti príslušného orgánu v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd jej návrhu na začatie konania vyhovel. V odvolaní poukázala na násilný zánik zmluvných vzťahov s nebankovými subjektmi pri nedodržaní Trestného poriadku a tiež na to, že nekonaním prokuratúry bol porušený zákon č. 214/1966 Zb.. Uviedla, že nebankové subjekty na základe nekalej, protizákonnej a klamlivej reklamnej kampani vo všetkých médiách lákali od občanov peniaze - úspory, a teda vedome porušili svojou činnosťou viacero zákonov, napr. o reklame, o bankách, o cenných papieroch. Štátne orgány, aj keď mali dostatok indícií a dôkazov o ich neoprávnenom podnikaní a poškodzovaní klientov a uvádzaní do omylu, nekonali podľa príslušných zákonov. Ministerstvo financií SR malo dostatok kvalitných a vierohodných informácií o situácii nebankových subjektov získaných jednak z vlastnej kontrolnej činnosti, ako aj z kontrolnej činnosti a z informácií získaných od iných štátnych orgánov, napr. od Štátneho dozoru nad kapitálovým trhom pri MF SR, ktorý vykonal v D. K., X..L..S.. a C. P. K..Q..X.. dve komplexné kontroly, ako aj Daňového riaditeľstva, ktoré tiež vykonalo dve komplexné daňové kontroly. Pri Ministerstve financií SR bola vytvorená i medzirezortná analytická skupina pre skúmanie podozrivých finančných operácií zložená zo zástupcov MF SR, MV SR, MKÚ a NBS, takže aj MF SR a aj vláda SR mali dostatok indícii , informácií a dôkazov o tom, že D. K. a jej sesterská spol. C. P. K..Q..X.. sú niekoľko rokov v predlžení a výnosy vyplácajú nie z reálneho zisku, ale z ďalších vkladov. Namietala, že i keď na spoločnosti D. K., X..L..S.., B..K.. a C. P. K..Q..X.. bol vyhlásený konkurz, konkurzné konanie prebieha už viac ako tri roky a bude z neho možné uspokojiť poškodených len do výšky cca 5% z vkladov poškodených klientov. Na základe uvedeného jej škoda už vznikla, a to bez ohľadu na skončenie konkurzného konania. V ďalšej časti odvolania uviedla okolnosti týkajúce sa nedostatku pasívnej legitimácie na strane Ministerstva financií SR, ktoré je ústredným orgánom štátu a jeho legitimácia v konaní je plne zdôvodnená. Okrem toho, MF SR má najviac zložiek, ktoré mali za povinnosť predmetný nebankový subjekt kontrolovať cestou daňových úradov, ÚFT, finančnej polície. Keďže si MF SR dozornú a kontrolnú úlohy neplnilo včas podľa príslušných zákonov, krachom nebankových subjektov priviedlo do biedy a na mizinu cca XXX tisíc poškodených občanov. Pre poškodených občanov je nepodstatné, ktorý štátny orgán má právnu pasívnu legitimáciu. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa pridržiava argumentov uvedených v podanom písomnom vyjadrení sa k návrhu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na vyplatenie náhrady škody za nesprávny úradný postup orgánov štátu pri výkone verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 18 ods. 1, 2 zák.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v §1 ods.1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť. Podľa ust. § 2 ods. 1 zák.č. 248/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.1999 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika (ďalej len "kolektívne investovanie") spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy. Podľa ust. § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 cit. zákona investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Podielový fond nie je právnickou osobou. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií. Podľa ust. § 37 ods. 4 cit. zákona ak ministerstvo zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky XX.XXX XXX,-Sk. Odvolací súd pre doplnenie dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatuje, že ust. zák.č. 58/1969 Zb. vo všeobecnosti zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok : a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon nedefinuje „ nesprávny úradný postup „, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Keďže úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť čo do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého úradný postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže pritom dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Za nesprávny úradný postup vedúci k zodpovednosti štátu je nutné považovať aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s právnym predpisom vydané v stanovenej lehote, alebo prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania, samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda ( majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch ), ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Keďže zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( § 442 Občianskeho zákonníka ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu vzniknutú v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového, predovšetkým peňažného plnenia. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma znamenajúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty , ktoré je treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Skutočnou škodou môže byť aj ujma spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, tj. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. V danej veci si uplatňovala navrhovateľka právo na náhradu škody podľa citovaného ust. § 18 zák.č. 58/1969 Zb., keď za porušenie právnych povinností orgánom štátu považovala aktívnu nedbalosť štátnych orgánov, ktoré nechali občanov okrádať pri činnosti tzv. nebankových subjektov - v jej a v prípade jej právneho predchodcu v spol. C. P. K..Q..X... Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že v prejednávanej veci sa nepreukázal nesprávny úradný postup štátu ( orgánu štátu ) konkrétne to, že pri výkone právomoci štátneho orgánu, alebo v súvislosti s ním došlo k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie konkrétneho štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Keďže v prípade C. P. K..Q..X.., s ktorým navrhovateľka a jej právny predchodca ( manžel X. A., zomr. XX.XX.XXXX, po ktorom nadobudla dedičstvo na základe Osvedčenia o dedičstve vydaným Okresným súdom Košice II zo dňa 24.09.2003, č.k. 40 D 276/03,Dnot 79/03) uzatvorili podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2002 sa nejednalo o investičnú spoločnosť alebo investičný fond, zriadený na základe ust. § 2,3 zák.č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a nejednalo sa ani o správcovskú spoločnosť zriadenú podľa ust. zák.č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, nemal odporca a ani iný orgán štátu v zmysle právnej úpravy právo zakázať mu uzatvárať zmluvy o pôžičke. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľka a jej právny predchodca slobodne a z vlastnej vôle v rámci zmluvnej autonómie vstúpili do záväzkového vzťahu s označenou obchodnou spoločnosťou, s ktorou uzavreli zmluvy neodporujúce ust. Občianskeho zákonníka a museli si byť vedomí obsahu týchto záväzkových vzťahov; z tohto dôvodu boli však povinní znášať i riziko z prípadného finančného neúspechu z týchto záväzkov. Je treba uviesť i to, že štát a ani jeho orgány v zásade nemajú možnosť zasiahnuť do občiansko - obchodno- právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov nad rámec ochrany zaručenej v čl. 20 ods.1 Ústavy SR, keďže týmto by obmedzil príp. zmaril ich možnosť nadobudnúť ( v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok ) majetkové hodnoty vo forme pohľadávok, poprípade ich príslušenstva. Vo vzťahu k odvolacím námietkám súd poukazuje na to, že v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov v tom zmysle, že by bol povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale je oprávnený návrhy na doplnenie dokazovania posúdiť a rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci ( k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy ). S poukazom na uvedené a dostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom , ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie doplnenie dokazovania v zmysle návrhov navrhovateľky. Odvolací súd sa pri posudzovaní odvolania nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami súvisiacimi s posúdením nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu a s posúdením predčasnosti podania návrhu vo veci samej, keďže tieto skutočnosti neboli dôvodom pre zamietnutie návrhu súdom prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. prihliadajúc na to, že v odvolacom konaní plne úspešný odporca nežiadal o priznanie trov konania vzniknutých mu v odvolacom konaní a z obsahu spisu ani nevyplýva, že mu trovy odvolacieho konania vznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.