Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110242489 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110242489.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti D.: R., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, deti rodičov: P. D., bytom A. - W. ( E. Y. V. F. ), korešpondenčná adresa W..Y..A. X, XXX XX A., zast. JUDr. PaeDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, AK Bratislava, Karloveská 3154/32, a C. D., bytom A., V. XX, zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, AK Nové Zámky, Kapisztóryho 2, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 05.10.2011, č.k. 17P 428/2010-409, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súdu Bratislava V rozsudkom zo dňa 05.10.2011, č.k. 17P 428/2010-409 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti D., R., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, z doterajších súm XXX € mesačne u každého maloletého na sumu XXX € mesačne na R. a na sumu XXX € mesačne na C. od XX.XX.XXXX. Zročné výživné za mesiac september XXXX v sume XX € u R. a v sume XX € u C. uložil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac október XXXX.
Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.05.2009, č.k. 13P 651/2008. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5 § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku XXXX došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletých detí. Za zmenu pomerov na strane detí považoval u maloletej R. prechod na druhý stupeň základnej školy, u maloletého C. nástup do posledného ročníka prvého stupňa základnej školy, so súčasným konštatovaním, že od doterajšieho určenia výživného uplynula k XX.XX.XXXX doba, za ktorú už možno konštatovať zvýšenie nákladov na výživu detí v dôsledku ich fyzického, psychického vyspievania, ako aj rast nákladov na uspokojovanie potrieb detí následkom všeobecného vývoja životných nákladov. Za primerané zvýšenie výživného považoval sumu XXX € mesačne u R. a XXX,- € mesačne u mladšieho C., ktoré sumy podľa názoru súdu
zodpovedajú ich veku a potrebám z neho odvodeným, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom ich otca, s prihliadnutím na celkové pomery na strane matky. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné od XX.XX.XXXX dôvodiac zvýšením nákladov detí v súvislosti s presťahovaním sa do Bratislavy, jej návrhu nevyhovel, vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodnutia o výživnom neuplynula tak dlhá doba, ktorá by znamenala u detí zásadnú zmenu pomerov v zmysle ich vyšších požiadaviek na finančne náročnejšie ošatenie, stravovanie, školské, mimoškolské a zdravotné výdavky. Náklady spojené s cestovným do školy MHD v Bratislave podľa názoru súdu nemožno považovať za tak významné, aby opodstatňovali určenie novej výšky výživného už od septembra XXXX, rovnako ako náklady spojené s návštevou základnej školy v Bratislave. Matka tiež nemôže dôvodiť zvýšenými výdavkami za pitnú vodu, kúrenie, či elektrinu v chate, v ktorej s deťmi býva, keďže sa jedná o náklady vo všeobecnosti vznikajúce za bývanie každej osoby, keď zakupovanie pitnej vody už nie je možné v súčasnej dobe považovať za nadštandard. Naviac matka s deťmi býva v nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou spoločne s otcom detí, takže je jej povinnosťou starať sa o jej údržbu. Súd prvého stupňa rovnako nevyhovel návrhu matky pokiaľ ide o výšku
11CoP 18/12-443
výživného, keď žiadala výživné zvýšiť na maloletú R. vo výške XXX €, na maloletého C. vo výške XXX € mesačne. Podľa názoru súdu ním určené výživné korešponduje dobe uplynulej od určenia doterajšieho výživného, zodpovedá odôvodneným potrebám detí, zodpovedá zdravotnému stavu oboch detí, ktorý si vyžaduje mimoriadne výdaje za lekárske úkony, doplatky za medikamenty, za kúpeľné pobyty a iné, ich nárokom na kultúrne, športové a spoločenské vyžitie, ako aj ich celkovým výdajom spojeným s plnením povinnej školskej dochádzky. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov, u otca nevzal na zreteľ jeho vyjadrenie, že je bez príjmu, bez zamestnania, bez evidencie na úrade práce a jediným príjmom do jeho rodiny je zárobok manželky, keď im finančne a materiálne vypomáhajú jeho i manželkini rodičia. Konštatoval, že otec je spoločníkom firmy C., B..T..Y.. s bohatým rozsahom predmetu činnosti, takže ho nie je možné považovať za osobu nezamestnanú, a to bez ohľadu na ekonomické výsledky firmy prezentované v jej daňovom priznaní. Zdôraznil, že otec má úplné stredoškolské odborné vzdelanie, jeho zdravotný stav mu nespôsobuje žiadnu prekážku pre zaradenie sa do pracovného procesu a v konaní ani nepreukázal, že by sa mu zvyšovali náklady na jeho výživu. Naviac býva v Bratislave, kde je preukázateľne najnižšia miera nezamestnanosti v rámci celého Slovenska s najširšími možnosťami zamestnať sa v súkromnom či štátnom sektore, a to aj s poukazom na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie. V otcových možnostiach a schopnostiach je participovať na uspokojovaní potrieb detí v takom rozsahu, ako učil výšku výživného. Pri svojom rozhodovaní vzal na zreteľ aj tú skutočnosť, že otec nad rámec súdom určeného výživného iným spôsobom na deti neprispieva, nestýka sa s nimi a príležitostne ich neobdarúva. Výživné určil od septembra XXXX, vyčíslené zročné výživné za mesiac september XXXX na obe deti uložil otcovi zaplatiť v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Súdu prvého stupňa vytkol, že pri rozhodovaní o výške výživného dôsledne neskúmal príjmy matky s prihliadnutím na ust. § 63 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ matka tvrdí, že mesačné náklady na obe deti predstavujú sumu XXX €, ktoré boli kryté výživným z jeho strany vo výške XXX €, súd pre svoje rozhodnutie nezabezpečil vyjadrenie matky, z akých zdrojov pokrýva tieto potreby. Bez ohľadu
na to, že ide o sumy zjavne nadhodnotené, ako to vyhodnotil v rozhodnutí aj súd, bolo potrebné skúmať, z akých zdrojov matka pokrýva náklady detí. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol, že hoci v odôvodnení poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, v konaní ani v rozhodnutí nevyhodnotil na strane matky odmietnutie finančne primeraného bývania formou nájomnej zmluvy k bytu v Prievidzi, ani odmietnutie značného majetkového prospechu - nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti darovacou zmluvou, ktorá bola súdu predložená. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal pri hodnotení jeho možností a schopností aj z príjmu jeho manželky, ktorý je jediným príjmom trojčlennej rodiny. Po zaplatení výživného v novo určenej výške XXX € zostane v jeho rodine vrátane maloletého dieťa na živobytie suma XXX,XX €, teda menej ako je životné minimum, po narodení dieťaťa v januári
XXXX sa rodina dostane hlboko pod úroveň životného minima. Pokiaľ ide o jeho podnikanie, súdu preukázal, že firma v ktorej je konateľom v uplynulých dvoch účtovných rokoch bola vo svojom podnikaní stratová. Predmety podnikania zapísané v obchodnom registri ešte nie sú preukázaním skutočnosti, že firma tieto činnosti aj reálne vykonáva. Pokiaľ ide o výsledky hospodárenia, uviedol, že dosahované hospodárske výsledky sú rozhodujúce aj pre posúdenie, či nastala zmena pomerov na jeho strane od posledného určovania výživného v závislosti na vtedajších hospodárskych výsledkoch spoločnosti, a ich porovnaní s aktuálnymi hospodárskymi výsledkami. Pre úplnosť poznamenal, že ako konateľ obchodnej spoločnosti nemá nárok na zaradenie do databázy uchádzačov o zamestnanie pre nesplnenie potrebnej doby poistenia, ani v prípade zaradenia do tejto databázy nemá nárok ani na hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti. Odôvodnenie, že jeho rodine finančne pomáhajú manželkini rodičia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, na pojednávaní iba tvrdil, že jeho otec mu formou pôžičky prispieva sumou 300 €, čo obaja považujú za pôžičku, o finančných príspevkoch manželkiných rodičov sa nikdy nezmienil. Pri hodnotení možností na zamestnanie na jeho strane súd vychádzal z chybného predpokladu, že evidované miesto trvalého bydliska je zároveň jeho skutočný bydliskom. Vzhľadom k tomu, že spoločnú nehnuteľnosť užíva výhradne matka s deťmi, on túto so svojou novou rodinou užívať nemôže, a z uvedeného dôvodu býva s manželskou u jej rodičov mimo A.. Tým, že rodičia manželky bývajú mimo A., zvýšili sa ich náklady aj v dôsledku dochádzania do práce pre nemožnosť zamestnať sa v mieste aktuálneho bydliska.
11CoP 18/12-444
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K námietke otca, že súd dôsledne neskúmal jej príjmy uviedla, že príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu nemá, podnikanie ukončila XX.XX.XXXX, v obchodnom registri evidovaná nie je. Súd uvedené skutočnosti skúmal, a tieto sa aj v konaní preukázali. Svoje potreby a potreby detí pokrýva z príjmu, tak ako bolo uvedené, navyše je nútená požičiavať si peniaze od príbuzných, rovnako je nútená spoliehať sa na zhovievavosť učiteliek Základnej školy V. P., ktoré deti navštevujú, a ktoré jej umožňujú platby spojené so školskou dochádzkou uhrádzať po častiach, prípadne s platbami počkať. Pokiaľ ide o náklady detí, ktoré otec považoval za nadhodnotené, uviedla, že potreby detí preukázala písomnými podkladmi, ktoré predložila súdu, náklady detí vyčíslila korektne, ide o reálne sumy, ktoré nie sú nadhodnotené, sú presne vyčíslené v tabuľkách tak, ako ich priebežne súdu predkladala. Je si vedomá toho, že najvyššiu sumu tvorí strava maloletých, a to z dôvodu, že je nútená kupovať pitnú vodu. Nevyhnutné sú aj výdavky na lieky a lekársku starostlivosť, ktoré sú veľkou finančnou záťažou, hlavne pokiaľ ide o kúpeľnú liečbu, ktorú musia deti absolvovať každý rok, na kúpeľnú liečbu otec nikdy neprispel. Na všetkých výdavkoch sa snaží šetriť, znižovať ich aj kúpou potravín i oblečenia v akciách. Napriek námietkam otca k nezisťovaniu jej príjmu uviedla, že naopak svoj príjem nezdokladoval otec, jeho tvrdenia, že jeho príjmy neexistujú, pomáha otcovi s ozdravovaním firmy, naposledy pracoval v roku XXXX, odvtedy je nezamestnaný, bez evidencie na úrade práce, považovala za nepravdivé, účelové, otec je absolventom SOU spoločného stravovania s maturitou, odbor kuchár - čašník, so zameraním na obsluhu osôb. Od roku XXXX je nezamestnaný, je koniec roka XXXX, nie je možné, aby si otec pri aktívnom hľadaní zamestnania žiadne zamestnanie počas takej dlhej doby nenašiel. Rovnako sú účelové aj jeho tvrdenia o tom, že žije len z príjmu svojej súčasnej manželky a pomoci rodičov. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že súd nevyhodnotil na jej strane odmietnutie finančne primeraného bývania uviedla, že neodmietla žiadne finančne primerané bývanie, ani majetkový prospech. Napriek sľubu, že otec maloletých detí prevedie darovacom zmluvou vlastníctvo k bytu v Prievidzi na ňu, dodnes nedošlo k uzavretiu darovacej zmluvy, ani prevodu vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, za situácie, keď sa mala stať vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nemala dôvod uzatvárať nájomnú zmluvu. Na základe nesplnenia pôvodnej dohody sa rozhodla s maloletými
deťmi presťahovať do nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou nevysporiadaného BSM z manželstva s otcom detí. Pokiaľ ide o príjem otca, mala za to, že príjem manželky otca nie je jediným príjmom trojčlennej rodiny, nakoľko otec je spoločníkom firmy C., B..T..Y.., takže ho nie je možné považovať za osobu nezamestnanú, a to bez ohľadu na ekonomické výsledky firmy prezentovanej v jej daňovom priznaní. Ak otec tvrdí, že jediným príjmom je príjem jeho manželky, tak je to tvrdenie účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti v takom rozsahu, na aký by po preukázaní jeho skutočného príjmu bol vo
vzťahu k maloletým povinný. Súd mal pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti uplatniť § 63 Zák. o rodine, a to z dôvodu, že otec sám nepredložil, a to ani na výzvu súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Pokiaľ ide o užívanie chaty, namietala nepravdivosť tvrdenia otca, že pre jej správanie nehnuteľnosť užívať nemôže, v tomto smere poukázala na vydané predbežné opatrenie, ktorým súd uložil povinnosť otcovi zdržať sa vstupovania do nehnuteľnosti, a to práve z dôvodu správania sa otca k nej. Pokiaľ ide o trvalé bydlisko otca, a o miesto pobytu odlišné od trvalého bydliska, túto skutočnosť súdu na pojednávaní ani otec ani jeho právna zástupkyňa vôbec neuviedli, v odvolaní otec dokonca neuviedol ani adresu, kde by sa mal podľa jeho tvrdenia zdržiavať. Pri rozhodovaní žiadala v zmysle § 62 ods. 4 Zák. o rodine zohľadniť jej osobnú starostlivosť, nakoľko maloleté deti sú v jej výlučnej starostlivosti, otec o ne neprejavuje žiaden záujem, nijako ich nekontaktuje, ani na jej výzvy nereaguje.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné.
V danej veci predmetom ktorej je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
11CoP 18/12-445
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletých detí, ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného v roku XXXX, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletých detí, zakladú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.
Pokiaľ ide o potreby detí, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že tieto sa zvýšili od XX.XX.XXXX, kedy R. prešla na druhý stupeň základnej školy a C. začal navštevovať X. ročník základnej školy. Nárast potrieb detí v súvislosti s návštevou školy možno považovať za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, samozrejme v súhrne s nárastom potrieb detí súvisiacich s ich fyzickým vekom, záujmovými aktivitami, zdravotným stavom a pod.. Pokiaľ ide o zdravotný stav detí, matka v konaní preukázala zvýšené finančné výdavky u oboch detí na lieky, ktoré nie sú plne hradené zdravotnou poisťovňou, náklady na kúpeľnú liečbu oboch detí, či náklady na liečbu čeľustného ortopéda u maloletej R.. Pokiaľ súd prvého stupňa na strane detí vyhodnotil uvedený nárast potrieb detí a premietol ich do výšky výživného v ním určenej výške, jeho postup bol v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine. V súlade s ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine je aj konštatovanie súdu na základe výsledkov vykonaného dokazovania pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery otca. K námietke otca uvedenej v odvolaní, že matka má zrejme iný príjem, z ktorého uhrádza ňou vyčíslené výdavky detí vo výške XXX € mesačne odvolací súd dodáva, že takýto príjem má zrejme aj otec, nakoľko jeho tvrdenie, že on i syn V. žijú z príjmu jeho manželky odvolací súd vyhodnotil ako účelové. Rovnako za účelové považoval tvrdenie otca, že mu formou pôžičky vo výške XXX € mesačne vypomáha jeho otec za situácie, keď otec na jeho osobu v roku XXXX
previedol nehnuteľnosť značného finančného rozsahu. Súd prvého stupňa pri hodnotení možností a schopností otca správne ustálil, že otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti C., B..T..Y.., založenej v roku XXXX s bohatým premetom podnikania. V spise založené daňové priznanie uvedenej spoločnosti nedáva reálny obraz o financiách spoločnosti, naviac ťažko možno uveriť, že by otec tvrdiac, že sa nachádza v tak nepriaznivej finančnej situácii, keď sa jeho rodina dostáva na hranicu životného minima by od roku XXXX nepracoval, a všetok svoj voľný čas a energiu venoval ozdravovaniu spoločnosti, z ktorej nemá žiaden zisk. Pokiaľ otec v odvolaní súdu prvého stupňa vytkol, že pri rozhodovaní v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine nevyhodnotil na strane matky odmietnutie majetkového prospechu, a to nadobudnutia vlastníctva k bytu v Prievidzi darovacou zmluvou, treba uviesť, že súd prvého stupňa správne na túto skutočnosť neprihliadal, keďže táto vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov a založené doklady v spise zostáva v konaní sporná. Rovnako v konaní zostali sporné náklady na zdravotný stav otca, na ktoré v konaní poukazoval, keďže doklady o nákladoch súvisiacich s jeho zdravotnou starostlivosťou na rozdiel od matky do spisu nedoložil.
S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie výšky výživného, ustálenia počiatku zmeny pomerov, ako aj výšky zročného výživného je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.