Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/262/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110242981 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110242981.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: T. K. X. - U. T., so sídlom P. B.. X, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: I. H., bytom L. XX, X., zastúpeného opatrovníčkou H. P., súdnou tajomníčkou C. U. X. N., o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. decembra 2010 č.k. 18C/147/2010-26, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia XX,XX s príslušenstvom titulom náhrady nákladov za nútené odtiahnutie motorového vozidla odporcu dňa XX.X.XXXX a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že T. zastupiteľstvo T. K.. X. U. T. zriaďovacou listinou zo dňa XX.X.XXXX zriadilo dňom X.X.XXXX samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v mestskej časti X. U. T. s názvom P., so sídlom v X., účelom a predmetom ktorej bol výkon správy a údržby miestnych komunikácii III. a IV. triedy, pričom P. uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o výkone odťahovacej služby s H. spol. s r.o. z ktorej vyplýva že H. spol. s r.o. má v svojej podnikateľskej činnosti i výkon odťahovania motorových vozidle, zmluvné strany nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej moci (správy), ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám P. X. - U. T.. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách (§ 40) a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (§ 3 ods. 1,2) a dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol oprávnený odtiahnuť vozidlo, toto neodtiahol, keď ho odtiahla spoločnosť H. spol. s r.o., čím náklady vznikli spoločnosti H. spol. s r.o., a preto sa nemôže navrhovateľ domáhať zaplatenia nákladov za odťah, zvlášť, keď išlo o protizákonný odťah. Z uvedených dôvodov návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na zaplatenie nákladov za neoprávnený odťah spoločnosťou H. spol. s r.o., zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že striktný výklad ustanovenia § 40 by viedol k rôznym absurdnostiam a pokiaľ by pripusti, že samotný odťah po technickej stránke by bol oprávnený vykonávať len správca komunikácie, bol by správca nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov; takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej, ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií a ako príklad uviedol zabezpečovanie zimnej údržby T. časťou X. - U. T. svojím zmluvný partnerom obchodnou spoločnosťou P. X., s.r.o. alebo zabezpečovanie výmeny dopravného značenia v T. správcom komunikácie mestom T. obchodnou spoločnosťou L., s.r.o. ako dodávateľom. Na preukázanie oprávnenosti obchodnej spoločnosti H., spol. s r.o. na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009, sp.zn. 15Co/234/2009, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/60/2009 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 sp. zn. III. ÚS 300/07. Podľa jeho názoru zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi rozpočtovou organizáciou P. X. - U. T. a obchodnou spoločnosťou H. spol. s r.o. neodporuje zákonu č. 315/1996 Z.z., ani inému právnemu predpisu a nejde teda o neplatný právny úkon a je tak v spore aktívne legitimovaným. Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2,3 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď podľa ust. § 372t O.s.p. na konania začaté do 31.12.2011 sa použijú predpisy účinné od 0.0.2012 a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí [§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d od. 5 písm. d) cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách ). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané, ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie (§ 40 ods. 4 písm. a), b) cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnený odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. Navrhovateľ nedôvodne odvodzoval svoj nárok na zaplatenie nákladov za výkon núteného odťahu zo zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej s obcou zriadenou organizáciou P. X. - U. T. a s obchodnou spoločnosťou H. spol. s r.o. a v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odťah vozidla vykonaný obchodnou spoločnosťou H. spol. s r.o. na základe tejto zmluvy je protizákonný, a teda neoprávnený. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že právne normy v ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách upravujú spoločenské vzťahy v oblasti verejného (správneho) práva, a správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva, a v súvislosti so správou týchto komunikácií tak nevznikajú súkromnoprávne vzťahy, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla preto nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného. Tento právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 70/2003 v ktorom uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. V tomto ohľade je právne bezvýznamné dojednanie v čl. 2 ods. 4 zmluvy o výkone odťahovacej služby o tom, že zmluvné strany nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej moci / správy/ - príkazcu na príkazníka, ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám príkazca. Ustanovenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, upravuje len vylúčenie aplikácie uvedených procesných noriem na postup pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky a vozidla, avšak charakter verejnoprávny alebo súkromnoprávny daného právneho vzťahu vyplýva z hmotnoprávnych noriem, ktorým je tento vzťah upravený. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidlo bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami správneho poriadku. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu, je orgán verejnej správy, nevzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, ktoré ustanovenie sa vzťahuje na súkromnoprávne vzťahy, ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon. Každý orgán štátu má totiž Ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu Ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. V zmysle uvedeného by správca verejných komunikácií mohol zákonom jemu zverený výkon verejnej moci (správy) zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon dovolil alebo priamo ukladal. Podľa názoru odvolacieho súdu aj z ust. § 3d cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. nebol správca komunikácie, v tomto prípade P. X. - U. T. ako právnická osoba zriadená obcou za účelom správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy, oprávnený zveriť správu pozemných komunikácií inému subjektu. Pokiaľ teda správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu obchodnej spoločnosti H. spol. s r.o., postupoval v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb., a preto je zmluva o výkone odťahovacej služby neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to, že odťah bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nemohla vzniknúť odporcovi povinnosť na náhradu nákladov takto neoprávnene vykonaného núteného odťahu a tým ani správcovi komunikácie na základe neplatnej zmluvy nemohla vzniknúť pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu, a napokon túto pohľadávku nebolo možné ani platne postúpiť na základe čl. 5 ods. 3 zmluvy. Pokiaľ aj zmluva obsahuje v čl. 2 ods.4 dojednanie o tom, že zo strany príkazníka ide len o technický úkon a jeho následnú realizáciu, podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol zo strany spoločnosti H. spol. s r.o. vykonaný odťah vozidla len po jeho technickej stránke (vzhľadom na objektívny nedostatok vecného a personálneho vybavenia správcu komunikácie v tomto smere), keď z obsahu zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi spoločnosťou P. X. - U. T. ako príkazcom a spoločnosťou H. spol. s r.o. ako príkazníkom vyplýva, že podľa čl. 3 bod 1 a 3 zmluvy v rámci odstraňovania vozidla, ktoré mala spoločnosť H. spol. s r.o. ako príkazník vykonávať, bolo dohodnuté nielen naloženie, preprava a následné zloženie vozidla, ale bolo dohodnuté zloženie na miesto v správe príkazníka a aj zabezpečenie jeho uskladnenia a ďalej podľa čl. 4 bod 8 zmluvy bolo dohodnuté vykonanie príkazníkom aj fotografické zdokumentovanie označeného motorového vozidla na odtiahnutie a aj vyhotovenie protokolu o odtiahnutí vozidla. Ďalej z čl. 5 zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že prevádzkovateľ vozidla bude znášať nielen náklady spojené s odťahovaním, ale ďalej s prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel. Z obsahu uvedenej zmluvy, ako aj z obsahu protokolu o výdaji vozidla uloženého na nútenom odťahu, vyplýva, že spoločnosť H. spol. s r.o. nevykonala len samotnú technickú časť odťahu motorového vozidla, pod ktorou činnosťou možno rozumieť naloženie, premiestnenie a zloženie motorového vozidla, ale aj iné činnosti, ktoré nie sú technického charakteru. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu vyplýva, že spoločnosť H. spol. s r.o. vykonala aj kontrolu totožnosti osoby preberajúcej vozidlo na základe predložených dokladov, oznámila mu „vznik“ záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou a vyzvala ho na zaplatenie ceny odťahu. Navyše spoločnosť H. spol. s r.o. si účtovala náhradu nákladov jej vzniknutých za celkové poskytnuté služby (odťah, skladovanie, stráženie, vydanie, atď.) na svoj účet a vo svojom mene; nekonala tak v mene a na účet správcu komunikácie ako príkazcu v zmysle čl.4 ods. 6 zmluvy. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané odstránenie motorového vozidla navrhovateľom ako správcom cesty, ale bolo preukázané vykonanie odťahu priamo spoločnosťou H. spol. s r.o., a to nielen po stránke technickej. S poukazom na uvedené je potom správny aj právny záver súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ, ktorý sa v konaní domáha zaplatenia nákladov na odstránenie vozidla odporcu, toto vozidla neodtiahol, a preto sa nemôže domáhať zaplatenia nákladov vzniknutých s jeho núteným odťahom. Pokiaľ sa jedná o nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.2.2008 sp. zn. III. ÚS 300/07, z jeho odôvodnenia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci boli len procesné dôvody - nedostatky a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutému v rozsudku krajského súdu, tzn., že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu pokiaľ sa jednalo o meritum veci, ale že rozhodnutie krajského súdu v časti vyhlásenia zmluvy o výkone odťahovacej služby za neplatnú nebolo vraj riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Navyše po uvedenom zrušení Krajský súd v Bratislave uvedenú vec znovu prejednal a opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 11.11.2008, č.k. 8Co 129/2008-87 tak, že napadnutý -návrh vo veci zamietajúci- rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, vysporiadajúc sa v odôvodnení aj s vyššie uvedeným nálezom ústavného súdu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009, sp.zn. 15Co/234/2009, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/60/2009 v ktorých odlišným spôsobom právne posúdil navrhovateľom uplatňovaný nárok, tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné keďže tieto vo svojich dôvodoch vôbec nevysvetľujú, prečo a z akých právnych, prípadne skutkových dôvodov, sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 70/2003 . S poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, navrhovateľom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, rozhodol vecne správne a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a napokon mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.