Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/244/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110244599 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110244599.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, IČO: 00 151 491, proti povinnému: K.. S. F., F. X., XXX XX F., zast. JUDr. František Turák, advokát, Bratislava, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Zervanová, so sídlom úradu Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti: istina 4.338,- eur a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného i povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2012, č. k. 2Er 1553/2010-50, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2012, č. k. 2Er 1553/2010-50, v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, m e n í tak, že súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2012, č. k. 2Er 1553/2010-50, v časti, v ktorej súd nepovolil povinnému odklad exekúcie vedenej pre Okresným súdom Bratislava pod sp. zn. 2Er 1553/2010, o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.04.2012, č. k. 2Er 1553/2010-50, vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a zároveň nepovolil povinnému odklad exekúcie vedenej pre Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2Er 1553/2010. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa čl. 11 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej iba „ústavný zákon“) na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený orgán, ktorý vykonáva konanie podľa čl. 9 ods. 1. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len "konanie") vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk). Oprávnený nie je oprávnený na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd nepovolil odklad exekúcie, nakoľko povinný žiadnymi dokladmi nepreukázal, že exekúcia by mala pre povinného zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený a ani nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie zo dňa 02.05.2012 s tým, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „kancelária“) je nielenže procesno-právne legitimovaná ale je aj hmotno-právne legitimovaná, t. j. je držiteľom práva z exekučného titulu. Okresný súd podradením rozhodnutí vydaných podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona (v danom prípade samotného exekučného titulu, na základe ktorého sa začalo exekučné konanie) pod čl. 11 ods. 3 ústavného zákona nesprávne aplikoval predmetné ustanovenie aj na rozhodnutia vydané podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona. Čl. 11 ústavného zákona vrátane ods. 3 sa vzťahuje jedine na rozhodnutia, ktorých súčasťou je „...aj povinnosť zanechať funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorých výkon je nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona, alebo zákona...“. V konaniach o námietkach konajúce súdy doteraz nikdy nepoukazovali na neoprávnenosť kancelárie ako oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd námietky povinného proti exekúcii zamieta. Odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu podal aj povinný, v ktorom uviedol, že výrok uznesenia je formulovaný v dvoch častiach, ktoré sú kontraproduktívne a vzájomne si odporujúce, resp. vyvolávajúce nejasnosti a z právneho hľadiska diskutabilný výklad. Ak sa vyhovelo námietkam (povinného), tak exekúcia je v celom rozsahu zastavená, nakoľko bola od samého začiatku podaná neoprávnenou osobou. Súd v uznesení nespomína žalobu zo dňa 21.04.2011 voči Slovenskej republike - Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, podanú na Okresnom súde Bratislava I. Povinný navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd námietke povinného proti exekúcii vyhovuje a exekúciu v plnom rozsahu zastavuje. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a dôvodmi odvolaní dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2012, č. k. 2Er 1553/2010-50, v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, je potrebné zmeniť tak, že súd námietky povinného proti exekúcii zamieta a že odvolanie povinného proti uvedenému uzneseniu, v časti, v ktorej súd nepovolil povinnému odklad exekúcie vedenej pre Okresným súdom Bratislava pod sp. zn. 2Er 1553/2010, je nevyhnutné odmietnuť. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.10.2010. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej iba „výbor“) zo dňa 09.12.2009, č. k. VP/18/09-K, ktorým bola povinnému uložená pokuta v sume 4.338,- eur. Exekučný súd dňa 12.11.2010 pod č. 5101 049895* v zmysle § 45 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Máriu Zervanovú. Dňa 16.05.2011 exekútor doručil súdu prvého stupňa včas podané námietky povinného proti exekúcii zo dňa 11.05.2011, doplnené podaním zo dňa 12.05.2011. Vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného bolo okresnému súdu doručené dňa 09.06.2011. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý podala kancelária, avšak rozhodnutie - exekučný titul vydal výbor. Na základe uvedeného mal podľa názoru povinného návrh na vykonanie exekúcie podať výbor a nie kancelária. Nakoľko kancelária nemôže konať za orgán Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je v danom prípade výbor, nemá vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej iba „zákon č. 350/1996 Z. z.“) národná rada zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby (§ 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 350/1996 Z. z.). Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly (§ 143 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.). Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej iba „zákon č. 278/1993 Z. z.“) ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len "pohľadávka štátu") je povinný vykonávať správca, z rozpočtu ktorého je financovaný orgán bez právnej subjektivity, z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané (§ 6 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z.). Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len "konanie") vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk). Ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10 (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona). Na podanie návrhu na výkon rozhodnutia je oprávnený orgán, ktorý vykonáva konanie podľa čl. 9 ods. 1 (čl. 11 ods. 3 ústavného zákona). Z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že kancelária nakladá s rozpočtovými prostriedkami (príjmy, výdavky) Národnej rady Slovenskej republiky vrátane jej orgánov (teda aj výborov). Odvolací súd je toho názoru, že nie je v rozpore s čl. 11 ods. 3 ústavného zákona, ak návrh na vykonanie exekúcie podala kancelária, resp. výbor prostredníctvom kancelárie, pretože výbor je orgánom Národnej rady Slovenskej republiky a kancelária, ako je uvedené vyššie, je správcom rozpočtovej kapitoly Národnej rady Slovenskej republiky vrátane jej orgánov. Skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky je oprávneným vyplýva aj zo samotného exekučného titulu, keďže povinnému bola uložená povinnosť uhradiť pokutu na účet Národnej rady Slovenskej republiky. Tak, ako by bol napr. výbor ako účastník konania pred všeobecným, alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky povinný zaplatiť prostredníctvom kancelárie úhradu trov konania druhému účastníkovi (výdavok), rovnako tak teda výbor podáva prostredníctvom kancelárie návrh na vykonanie exekúcie (príjem). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 95/08 , na základe ktorého bolo zrušené rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP 108/07-K z 19.septembra 2007 a Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Z odôvodnenia citovaného nálezu vyplýva, že výbor, ktorého rozhodnutie ústavný súd zrušil, je orgánom Národnej rady Slovenskej republiky, preto povinnosť nahradiť trovy konania uložil ústavný súd Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s rozpočtovými prostriedkami Národnej rady Slovenskej republiky vrátane jej orgánov. Po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, ani tu nie sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V danom konkrétnom prípade nešlo ani o právne nástupníctvo osoby uvedenej v exekučnom titule. Na základe zisteného skutkového stavu odvolací súd námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel, nakoľko nebolo preukázané, že oprávnený nie je oprávnený na podanie predmetného návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Účastník konania je teda vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko ide o jedno z jeho základných práv v občianskom súdnom konaní a je to jeden z prostriedkov právnej istoty. Nie proti každému rozhodnutiu však môže byť odvolanie podané. Prípustnosť odvolania má nielen subjektívnu stránku, ale aj stránku objektívnu. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania zohľadňuje jeho osobný aspekt, t. j. či je u konkrétneho odvolateľa - zákonom predpokladanej osoby - daný dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 202 O.s.p., určujúcim podmienky prípustnosti odvolania. Zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. V exekučnom konaní sa predpokladá všeobecná neprípustnosť odvolania s výnimkou tých rozhodnutí, kde Exekučný poriadok odvolanie ako opravný prostriedok výslovne pripúšťa. V konkrétnom prípade pri rozhodovaní o odklade exekúcie sa súd riadi ustanovením § 56 Exekučného poriadku, pri ktorom pozitívnom rozhodnutí (povolenie odkladu exekúcie) ust. § 56 ods. 7 Exekučného odvolanie pripúšťa (teda zužuje možnosť podania odvolania iba v prípade pozitívneho rozhodnutia). V konkrétnom prípade exekučný súd nepovolil povinnému odklad exekúcie, tým pádom nebola naplnená dispozícia predpokladaná § 56 ods. 7 Exekučného poriadku: „Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie...“. Je preto dôvodné zastávať stanovisko, že pri takomto type rozhodnutí odvolanie nie je prípustné z dôvodu všeobecného vymedzenia neprípustnosti odvolania v exekučných veciach vychádzajúc z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2012, č. k. 2Er 1553/2010-50 v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, a odvolanie povinného proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd nepovolil povinnému odklad exekúcie vedenej pre Okresným súdom Bratislava pod sp. zn. 2Er 1553/2010, podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.