Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110249026 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110249026.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: G. Č. R. - E. G., H. U. X, R., zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubinská 18, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: G.. A. Z., H. X, R., zastúpeného: Uhrina & Partners, legal advisors s.r.o., Ventúrska 1, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 92,94 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.02.2011, č.k. 18C/4/2011-26, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX euro na účet právneho zástupcu odporcu vedeného v F. banke, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, v ktorom sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu XX,XX euro s X,X% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 11.11.2008 do zaplatenia, ako i náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z náhrady trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie právne odôvodnil § 40 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, § 3 ods.1,2 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď po oboznámení sa s obsahom spisu a postupe podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p. mal za preukázané, že dňa 03.11.2008 došlo k odtiahnutiu motorového vozidla EČV: R. XXX A., ktorého prevádzkovateľom je odporca. Odťah označeného motorového vozidla vykonala spoločnosť K. spol. s r.o. na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície, nakoľko vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že odťah vozidla vykonala spoločnosť K. spol. s.r.o., pričom v konaní nebolo preukázané jej oprávnenie vykonávať odťah motorových vozidiel a k vykonávaniu takejto činnosti nebola ani správcom komunikácie poverená. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ označené motorové vozidlo neodtiahol a nemôže sa pre nedostatok aktívnej legitimácie na jeho strane s úspechom domáhať zaplatenia nákladov za neoprávnený odťah vykonaný spoločnosťou K. spol. s.r.o.. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi majúcemu vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú sumu s úrokom z omeškania, ako i povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že odťah motorového vozidla Y.: R. XXX A., vykonala obchodná spoločnosť K. na základe Zmluvy o výkone odťahovej služby č. 48/2006 uzatvorenej dňa 23.10.2006 medzi spoločnosťou H. R. - E. G., Ž. X, R. ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou K. spol. s.r.o., G. X, R. ako príkazníkom. V súvislosti s uvedenou zmluvou upozornil na ust. § 124 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. a § 124 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona, v zmysle ktorých je odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je; predmetná činnosť preto môže byť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy. Je na správcovi komunikácie akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem, či už podľa občianskeho alebo obchodného zákonníka si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom, a to v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Svoj právny názor oprel odvolateľ o nález ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 300/07-30 zo dňa 14.02.2008, rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2009 sp.zn. 15Co 40/2009, zo dňa 16.09.2009 sp.zn. 15Co 234/2009, zo dňa 15.12.2010, č.k. 15Co 393/2010-81 a rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2009 sp.zn. 10Co 60/2009. Poukázal na to, že striktný výklad § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spôsobom, akým uvádza súd, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by sa aj pripustilo, že samotný odťah po technickej stránke by bol oprávnený vykonávať len správca komunikácie, bol by správca nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky sám, bez možnosti využitia služieb dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na § 43a, § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, 4 zák.č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách, čl. 2 Ústavy SR, rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 70/03 a na to, že obchodná spoločnosť K. spol.s.r.o. nie je správcom predmetnej pozemnej komunikácie, ani právnickou osobou zriadenou alebo založenou takýmto správcom, keďže Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca cesty nie je oprávnené previesť právomoci správcu cestu na obchodnú spoločnosť. Vzhľadom k tomu, že motorové vozidlo bolo odtiahnuté nie navrhovateľom, ale súkromnou spoločnosťou, ktorá na takýto odťah motorového vozidla nebola a ani nie je oprávnená, je návrh navrhovateľa, rovnako ako ním podané odvolanie neopodstatnené a neoprávnené. Zmluva číslo 48/2006 o výkone odťahovacej služby nemôže používať zákonnú ochranu, keďže je v rozpore tak so zákonom o premávke na pozemných komunikáciách, ako aj s ďalšími právnymi predpismi - je teda absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že odťah nevykonal navrhovateľ, ale spoločnosť K. bez súhlasu alebo objednávky zo strany odporcu, nemožno hovoriť o vzniku súkromnoprávneho vzťahu, pretože chýba vôľová zložka právneho úkonu druhej strany, čo zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Konaním obchodnej spoločnosti K. bolo hrubo zasiahnuté do vlastníckeho práva odporcu. Zadržiavanie motorového vozidla, ktoré iný získal do dispozičnej moci jeho odtiahnutím v rozpore s podmienkami uvedenými v § 40 zákona o premávke na pozemných komunikácia je svojvoľným konaním v zmysle § 150s ods.1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi nemohli vzniknúť náklady za odťah motorového vozidla, a preto odporcovi ani nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi alebo spoločnosti K. tieto náklady. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď podľa ust. § 372t O.s.p. na konania začaté do 31.12.2011 sa použijú predpisy účinné od 01.01.2012 a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí [§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d od. 5 písm. d) cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách ). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané, ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie (§ 40 ods. 4 písm. a), b) cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že jedine správca cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v uvedených prípadoch oprávnený odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, pričom o jeho odstránení môže rozhodnúť aj policajt. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odťah vozidla vykonaný obchodnou spoločnosťou K. spol. s r.o. bol neoprávnený, a preto navrhovateľovi neprináležalo odvodzovať svoj nárok na zaplatenie nákladov za výkon núteného odťahu zo Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej obcou zriadenou organizáciou H. R. - E. G. s obchodnou spoločnosťou K. spol. s r.o.. Podľa názoru odvolacieho súdu odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa ( v posudzovanom prípade odporcu ) je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Pretože § 40 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je potom možné chápať ako súkromnoprávny akt, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená ( § 3d ods. 5 písm. c/ zák.č. 315/1996 Z.z. ). Tento právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 70/2003 v ktorom uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. V tomto ohľade je právne bezvýznamné dojednanie v čl. 2 ods. 4 Zmluvy o výkone odťahovacej služby o tom, že zmluvné strany nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z orgánu verejnej moci (správy) - príkazcu na príkazníka, ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu, ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám príkazca. Ustanovenie § 124 ods. 6 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, upravuje len vylúčenie aplikácie uvedených procesných noriem na postup pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky a vozidla, avšak charakter verejnoprávny alebo súkromnoprávny daného právneho vzťahu vyplýva z hmotnoprávnych noriem, ktorým je tento vzťah upravený. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidlo bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale je ho potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov). Účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod.. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu, je orgán verejnej správy, vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon. Každý orgán štátu má totiž Ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu Ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. V zmysle uvedeného by správca verejných komunikácií mohol zákonom jemu zverený výkon verejnej moci (správy) zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon dovolil alebo priamo ukladal. Podľa názoru odvolacieho súdu aj z ust. § 3d cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom citovaného ustanovenia možno dospieť len k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie, a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, s výnimkou právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. S poukazom na uvedené nebol správca komunikácie ( H. R. - E. G. ako právnická osoba zriadená obcou za účelom správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy) oprávnený zveriť správu pozemných komunikácií inému subjektu. Pokiaľ teda správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu obchodnej spoločnosti K. spol. s r.o., postupoval v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb., dôsledkom čoho je neplatnosť Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Vzhľadom na okolnosť, že odťah bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nemohla vzniknúť odporcovi povinnosť na náhradu nákladov takto neoprávnene vykonaného núteného odťahu a správcovi komunikácie nemohla na základe neplatnej zmluvy vzniknúť pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu, a napokon túto pohľadávku nebolo možné ani platne postúpiť na základe čl. 5 ods. 3 zmluvy. Pokiaľ aj zmluva obsahuje v čl. 2 ods.4 dojednanie o tom, že zo strany príkazníka ide len o technický úkon a jeho následnú realizáciu, podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol zo strany spoločnosti K. spol. s r.o. vykonaný odťah vozidla len po jeho technickej stránke (vzhľadom na objektívny nedostatok vecného a personálneho vybavenia správcu komunikácie v tomto smere), keď z obsahu Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby uzavretej dňa 23.10.2006 medzi spoločnosťou H. R. - E. G. ako príkazcom a spoločnosťou K. spol. s r.o. ako príkazníkom vyplýva, že podľa čl. 3 bod 1 a 3 zmluvy v rámci odstraňovania vozidla, ktoré mala spoločnosť K. spol. s r.o. ako príkazník vykonávať, bolo dohodnuté nielen naloženie, preprava a následné zloženie vozidla, ale aj zloženie na miesto v správe príkazníka, zabezpečenie jeho uskladnenia, fotografické zdokumentovanie označeného motorového vozidla na odtiahnutie a vyhotovenie protokolu o odtiahnutí vozidla (čl. 4 bod 8 zmluvy). Z čl. 5 zmluvy ďalej vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že prevádzkovateľ vozidla bude znášať nielen náklady spojené s odťahovaním, ale ďalej s prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel. Z uvedeného pri zohľadnení obsahu Protokolu o výdaji vozidla uloženého na nútenom odťahu vyplýva, že spoločnosť K. spol. s r.o. nevykonala len samotnú technickú časť odťahu motorového vozidla (pod ktorou činnosťou možno rozumieť naloženie, premiestnenie a zloženie motorového vozidla ), ale aj iné činnosti, ktoré nie sú technického charakteru. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu vyplýva, že spoločnosť K. spol. s r.o. vykonala aj kontrolu totožnosti osoby preberajúcej vozidlo na základe predložených dokladov, oznámila mu "vznik" záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou a vyzvala ho na zaplatenie ceny odťahu. Navyše spoločnosť K. spol. s r.o. si účtovala náhradu nákladov jej vzniknutých za celkové poskytnuté služby (odťah, skladovanie, stráženie, vydanie, atď.) na svoj účet a vo svojom mene; nekonala tak v mene a na účet správcu komunikácie ako príkazcu v zmysle čl. 4 ods. 6 zmluvy. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané odstránenie motorového vozidla navrhovateľom ako správcom cesty, ale bolo preukázané vykonanie odťahu priamo spoločnosťou K. spol. s r.o., a to nielen po stránke technickej. S poukazom na uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý sa v konaní domáha zaplatenia nákladov na odstránenie vozidla odporcu, toto vozidla neodtiahol, preto mu ani nemohli vzniknúť náklady spojené s jeho odťahom a nemôže sa teda ani domáhať ich zaplatenia. Pokiaľ sa navrhovateľ v návrhu na začatie konania a i v odvolaní odvoláva na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 sp. zn. III. ÚS 300/07 je treba uviesť, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2007, č.k. 8Co 486/2005-69 v obdobnej veci boli len procesné nedostatky, a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutému v rozsudku krajského súdu. Uvedené znamená, že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu v merite veci, ale že rozhodnutie krajského súdu v časti vyhlásenia Zmluvy o výkone odťahovacej služby za neplatnú nebolo riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu a v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/40/2009, sp.zn. 15Co/234/2009, sp. zn. 15Co 393/2010 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/60/2009, v ktorých odlišným spôsobom právne posúdili navrhovateľom uplatňovaný nárok, tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné, keďže tieto vo svojich dôvodoch vôbec nevysvetľujú, prečo a z akých právnych, prípadne skutkových dôvodov, sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 70/2003. S poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, navrhovateľom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Na základe uvedeného, po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku o trovách konania ( § 142 ods. 1 O.s.p. ), odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške XX,XX euro vyčíslených podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení platnom od 01.06.2010 za dva úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci, vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou XX,XX euro + režijný paušál X,XX euro, 20 % DPH; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.