Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/154/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110249777 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110249777.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: H.. U.. X. Z., bytom Medená ul. č. 21, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jozefom Markom, Karpatská ul. č. 18, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava o 3 596 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 8. februára 2012 č. k. 10C 47/2011- 88, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám advokáta JUDr. Jozefa Marka trovy odvolacieho konania 166,51 eur do 3 dní. Proti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 596,10 eur s 9 % úrokami z omeškania od 11. 1. 2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za žalobu 215,50 eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia žalobcu 665,04 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. P. Č.. XXXX ako parc. č. X XXX vo výmere 457 m2 a parc. č. 1 063 vo výmere 9 205 m2, pričom jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje 8/210. Žalovaný je vlastníkom stavby postavených na týchto pozemkoch a to budovy Požiarnej zbrojnice a Mestskej polície v Dúbravke, parkoviska a príjazdovej komunikácie. Žalovaný z predmetných pozemkov užíva 9 662 m2. Žalovaný neuzavrel so žalobcom zmluvu, ktorá by ho oprávňovala predmetné pozemky užívať. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V období od 24. 12. 2008 do 30. 6. 2009 žalovaný užíval predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, v dôsledku čoho sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať v zmysle § 456 Obč. zák. Pokiaľ ide o jeho výšku, súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku znalca H.. U. P. č. 23/2010, podľa ktorého všeobecná hodnota obvyklého nájmu predmetných pozemkov predstavuje 3,18 eur/m2/rok. Za obdobie od 24. 12. 2008 do 30. 6. 2009 všeobecná hodnota obvyklého nájmu predstavuje 1 170,48 eur a o túto sumu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Dňa 1. 7. 2009 nadobudol účinnosť zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný podľa súdu prvého stupňa nepreukázal, že by postupoval v zmysle § 2 ods. 1, 2 tohto zákona. Žalobca nie je povinný strpieť výkon práva žalovaného bez primeranej náhrady. Ďalej súd prvého stupňa uviedol doslova: „Súd postupoval pri rozhodovaní o nároku žalobcu podľa všeobecnej právnej úpravy a v súlade s predloženým listinným dôkazom a to znaleckým posudkom č. 24/2010, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena na sumu 6,59 eur/m2. Súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 425,62 eur za obdobie 1. 7. 2009 do 21. 12. 2010.“ S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu sumu 3 596,10 eur (1 170,48 + 2 425,62 = 3 596,10 eur). O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 425,62 eur z titulu úhrady za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od 1. 7. 2009 do 21. 12. 2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 1. 7. 2009 nadobudol účinnosť zák. č. 66/2009 Z.z. V zmysle § 4 ods. 1 tohto zákona vzniklo žalobcovi ako vlastníkovi stavby postavenej na predmetných pozemkoch právo zodpovedajúce vecnému bremenu a o nároku žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena sa musí rozhodnúť v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. Žalobca vo vyjadrení km odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nárok žalobcu na náhradu za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od 1. 7. 2009 do 21. 12. 2010 treba podľa názoru odvolacieho súdu posúdiť podľa zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2009. Nie je sporné, že stavba Požiarnej zbrojnice a Mestskej polície postavená na predmetných pozemkoch prešla do vlastníctva žalovaného v zmysle zák. č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Vzhľadom na to žalovanému dňom 1. 7. 2009 vzniklo k predmetným pozemkom v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.). Žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66 /2009 Z.z.). Žalovanému teda treba prisvedčiť v tom, že od 1. 7. 2009 je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi riešiť podľa zák. č. 66/2009 Z.z. Žalovaný však nevzal do úvahy, že zák. č. 66/2009 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že by vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Okrem toho, zák. č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Mohlo by teda dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať na návrh obce, resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. To by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. Možno argumentovať i tým, že ak by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadiť v prospech obce, resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezúplatne, vyjadril by to expressis verbis priamo v tomto zákone. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený pozemok v jeho vlastníctve. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi za obdobie od 1. 7. 2009 do 21. 12. 2010 náhradu za vecné bremeno. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolania, neskúmal správnosť výšky tejto náhrady, pretože žalovaný v odvolaní nenamietal nesprávnosť vyčíslenia výšky náhrady za vecné bremeno. Rozsudok súdu prvého stupňa je teda vecne správny v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 425,62 eur z titulu náhrady za vecné bremeno za obdobie od 1. 7. 2009 do 21. 12. 2010. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 131,13 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 7,63 eur a po zvýšení advokátskej odmeny o 20 % DPH trovy odvolacieho konania predstavujú 166,51 eur (131,13 + 7,63 = 138,76; 20 % z 138,76 = 27,75; 138,76 + 27,75 = 166,51 eur). Odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pretože ide podľa názoru odvolacieho súdu o rozhodnutie zásadného právneho významu. Ide o posúdenie otázky, či v prípade vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. vznikne vlastníkovi stavby, teda obci alebo vyššiemu územnému celku, povinnosť platiť vlastníkovi pozemku, na ktorom je táto stavba postavená, náhradu za vecné bremeno. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozdielne rozhodnutia viacerých súdov v obdobných veciach a na to, že dôvodová správa k zákonu č. 66/2009 Z.z. sa o tejto otázke nezmieňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.