Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010079 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111010079.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Z. S. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/8/2011 zo dňa 15. 11. 2011, na verejnom zasadnutí dňa 10. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v rozsahu zrušenia znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/8/2011 zo dňa 15. 11. 2011 bol obžalovaný Z. S. uznaný za vinného z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti S., K.. Q.. X.., so sídlom v C., na RP. V. Č. X, 27. 12. 2002 predložil M. Ú. C. P., so sídlom v C. na Q. V. Č. XX, dňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2002, v ktorom uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 387.682,-Sk (12.868,68 €) z neuskutočnených a nepreukázaných zdaniteľných plnení, pričom spoločnosť v danom období nerealizovala žiadne obchodné transakcie, z ktorých by mohol nárok na nadmerný odpočet vzniknúť. Za uvedený trestný čin mu bol podľa § 148a Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky s tým, že podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú organizáciu M. Ú. C., Q. XX, C., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice súdu. V písomne odôvodnenom odvolaní, smerujúcom čo do výroku o vine ako aj čo do výroku o treste, obžalovaný argumentoval predovšetkým tým, že bol donútený podpísať daňové priznanie spoločnosti S., K.. Q.. X.. a to osobami S. F., ktorý mu telefonoval a navádzal ho, aby podpísal daňové priznanie ako aj S. E., ktorý mu v aute, krátko po inštruktážnom telefonáte s S. F., predložil na podpis predmetné daňové priznanie. Uviedol ďalej, že bol v časovej tiesni, konal v dobrej viere s tým, že keby tomu tak nebolo určite by si skontroloval toto daňové priznanie, resp. by ho ukázal niekomu, kto sa v tom vyzná. Nemal žiadne podozrenie, že by sa mohol dopustiť trestného činu. V opačnom prípade by danú vec nahlásil polícii. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a spod obžaloby ho oslobodil a aby rozhodol o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia. V doplnenom odvolaní v podstate uviedol obdobné skutočnosti ako v prvotnom odvolaní. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I sa k podanému odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Poškodená organizácia M. Ú. C. P. sa k podanému odvolaniu obžalovaného nevyjadrila. Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom okrem iného uviedol, že priniesol daňové doklady, resp. pokladničné bloky, z ktorých vyplýva, že pre seba nakupoval rôzne veci, pričom po poučení predsedom senátu, že tieto doklady mal predložiť v prípravnom konaní orgánom činným v trestnom konaní, resp. súdu prvého stupňa v konaní pred súdom, nevedel, nebol riadne poučený. Odvolaciemu súdu ďalej predložil lekársku správu - nález od Z.. X. S., psychiatričky z H. S. B., Š. X, C., z ktorej vyplýva, že je liečený ako pacient pre závažné duševné ochorenie. Podotkol, že je invalidným dôchodcom 4 roky a lieči sa od januára 2009 s tým, že v rokoch 2006 a 2008 bol hospitalizovaný na S. X. N. H. na B. V. N. S.. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že pravidelne užíva lieky a injekcie. Svoje vyjadrenie uzatvoril tým, že je zotrváva na svojich doterajších prednesoch, je nevinný i keď je pravdou, že nejaké papiere podpisoval s tým, že jeho choroba nesúvisí so samotným skutkom, keďže si všetko pamätá. Zástupca Krajskej prokuratúry v Bratislave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že lekárska správa predložená obžalovaným, resp. zistená diagnóza obžalovaného je až následne po vykonaní skutku a súd prvého stupňa vychádzal z existujúcich dôkazov a v uvedenom období ohľadne zlého zdravotného stavu obžalovaného neboli poznatky. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný a preto odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo preto na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným ustanovením, preskúmavať len tie výroky napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmavať správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania, na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti naznačeným spôsobom odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. ( § 321 ods. 1 písm. c/) Tr. por. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Zistenie skutočného stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súbehu so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akékoľvek pochybnosti. K správnym a úplným skutkovým záverom môže však súd dôjsť len vtedy, ak vykoná všetky dosiahnuteľné dôkazy a tieto je potrebné, aby v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne ich zhodnotil, čo však v danom prípade nebolo naplnené. Revíznym postupom krajský súd zistil, že v súdnom konaní neboli riadne vykonané a následne prvostupňovým súdom neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je odsudzujúci rozsudok predčasný. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný Z. S.Í. v dobe, keď na neho bolo prevedené konateľstvo spoločnosti S., K.. Q.. X.., podpísal a predložil M. Ú. C. P. dňové priznanie v ktorom bol uplatnený nárok na vrátenie DPH s tým, že už z okolností za ktorých došlo k podpisu tejto žiadosti obžalovanému muselo byť zrejmé, že ide o konanie mimo rámca zákona a jeho obrana, že o podpis daňového priznania bol požiadaný osobou S. F., ktorý nakoniec ani nebol prítomný pri podpise, len dôslednejšie presviedča súd, že obžalovaný vedel v bode skutku, že ide o konanie nezákonné. V zmysle uvedeného obžalovaný, podľa názoru prvostupňového súdu, naplnil pojmové znaky trestného činu podľa § 148 ods. 1,ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. K osobe obžalované prvostupňový súd, okrem iného zistil, a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku sa zmieňuje, že osoba obžalovaného sa zdá byť súdu psychicky labilnou, pričom poukazuje na jeho rôzne, až nesúrodé podania, avšak podľa súdu veľmi dobre poznal časové súslednosti a taktiež je obžalovanému jasné jeho konanie. Krajský súd v Bratislave sa oboznámil s predloženou lekárskou správou - nálezom od Z.. X. S. - psychiatričky H. S. B., Š. X, C. zo dňa 04. 05. 2012 a zistil, že obžalovaný Z. S. je dispenzarizovaný pre závažné duševné ochorenie s tým, že mal nariadenú ochrannú psychiatrickú liečbu. Ošetrujúca lekárka Z.. S. v predloženej správe uvádza, že pacient (obžalovaný) spätne bludne argumentuje situáciu okolo podpisu dokumentu a odporúčala vyšetrenie znalcom z odboru psychiatria. Krajský súd sa oboznámil i s celým predloženým spisovým materiálom a zistil, že obžalovaný Z. S. v rámci svojich výpovedí v prípravnom konaní dňa 15. 10. 2009 (č. l. 55) a dňa 20. 05. 2010 (č. l. 61) k svojmu zamestnaniu uviedol, že je invalidným dôchodcom. Z obsahu oboch zápisníc o výsluchu obvineného však nevyplýva, že by orgány činné v trestnom konaní zisťovali druh a mieru invalidity obžalovaného, ktorá môže byť tak fyzická ako i duševná. Uspokojili sa len so subjektívnym hodnotením obžalovaného, že po psychickej stránke sa cíti dobre a že je schopný vypovedať, pričom je všeobecne známe, že osoby trpiace duševnými chorobami bývajú nekritické so subjektívnym hodnotením svojej osoby a tej ktorej situácie. Orgány činné v trestnom konaní ako aj prvostupňový súd zrejme prehliadli i podanie obžalovaného (č. l. 179) z bližšie neurčiteľného dňa a týkajúce sa inej trestnej veci, podľa obsahu spisového prehľadu založeného do spisu pri jeho výsluchu dňa 21. 10. 2009 (ktorá zápisnica v spise absentuje), označené ako „oslovenie“ a adresované Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku k sp. zn. PK 2Tš/16/2005. Z obsahu uvedeného podania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný je držiteľom preukazu ŤZP s tým, že v tom období prebiehala súdne nariadená liečba u Z.. S. pre diagnózu Schyzoformná psychóza. V zmysle uvedených skutočností a s prihliadnutím na vyššie naznačené základné zásady trestného konania ako aj na zásady uvedené v § 2 ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 12 Tr. por. prvostupňový súd mal zamerať svoje dokazovanie i v tomto smere. Navyše keď sám v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje psychickú labilitu obžalovaného. Z výpovede, podania, obžalovaného v prípravnom konaní a najmä zo záverov jeho ambulantného psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že ide u neho o závažné duševné ochorenie. Toto mohlo ovplyvniť rozhodujúcim spôsobom rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v kritický deň. Už zo samotného podania obžalovaného vyplýva, že táto porucha mohla mať určitý vplyv na ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Zistenie, do akej miery toto ochorenie ovplyvnilo alebo neovplyvnilo príčetnosť obžalovaného, je veľmi významnou okolnosťou, ktorá má rozhodujúci význam tak pre posúdenie viny, ako i trestu. Keďže toto zisťované nebolo, vznikajú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Krajský súd preto, na základe podaného odvolania obžalovaného, napadnutý rozsudok, s poukazom na vyššie uvedené pochybenia, zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa. Jeho úlohou bude v novom konaní doplniť dokazovanie a vykonať dôkaz výsluchom ošetrujúcej lekárky obžalovaného Z. S., Z.. X. S. a dokazovanie zamerať na nutnosť znaleckého skúmania znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria tak, ako to má na mysli § 148 Tr. por. a z následne ustáleného stavu opätovne vo veci rozhodnúť. Krajský súd pritom upozorňuje prvostupňový súd na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.