KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/19/2012 z 25. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2012, sp. zn. 11CoP/19/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1111202860.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202860
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111202860.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
U.: A. B., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: J. M., bytom B. X, Q., a T. U., bytom
D. XXXX, zast. AK JUDr. Marcel BORIS s.r.o., so sídlom Rosná 6, Bratislava, v jej mene konajúcom
JUDr. Marcelom Borisom, advokátom a konateľom spoločnosti, o návrhu matky na zvýšenie výživného
a rozšírenie úpravy styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, zo dňa 04.11.2011, č.k. 1P 13/2011-77, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom na maloleté deti U.: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 04.11.2011, č.k. 1P 13/2011-77 zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú A. B. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne a na maloletého T.
U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € na XXX € mesačne u oboch detí od XX.XX.XXXX. Zročné výživné
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX € na každé dieťa

povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach, počnúc mesiacom november XXXX. Ohľadne úpravy
styku otca s deťmi schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej má právo otec stretávať sa s deťmi každý
párny víkend v mesiaci od piatku od XX.XX hod. do nedele do XX.XX hod., každý párny rok počas
Vianočných sviatkov a zimných prázdnin od prvého dňa prázdnin od XX.XX hod. do XX.XX. do XX.XX
hod. a každý nepárny rok od XX.XX. od XX.XX hod. do posledného dňa prázdnin do XX.XX hod., každý
párny rok počas jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od XX.XX hod. do posledného dňa prázdnin
do XX.XX hod., počas letných prázdnin v nepárny rok od XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX. do XX.XX
hod., a každý párny rok od XX.XX. od XX.XX hod. do posledného dňa prázdnin do XX.XX hod.. Týmto
rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 31.05.2010, č.k. 1P
183/2009-78 vo výroku o výživnom a úprave styku počas víkendov a letných prázdnin. Žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie vo výroku o výživnom odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových
možností, schopností majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí



dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku XXXX došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to ako na strane detí, tak aj rodičov. Za podstatnú zmenu
pomerov na strane maloletých detí odôvodňujúcu zvýšenie výživného považoval ich nástup do základnej
školy od XX.XX.XXXX, keďže došlo k nárastu ich životných nákladov. Výživné zvýšil o XXX € mesačne
na každé dieťa, nakoľko po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že požadovanej výške výživného
zodpovedajú potreby detí, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti otca, príjem ktorého vzrástol približne
o sumu XXX € mesačne. Pri posudzovaní výšky výživného prihliadal i na skutočnosť, ktorý z rodičov sa
akou mierou podieľa na osobnej starostlivosti o deti, i na to, či sa otec aktívne podieľal na výchove detí, a
či na ich výživu a potreby prispieval aj vyššími sumami, prípadne vecnými plneniami, ako sa zaviazal pri
uzavretí rodičovskej dohody dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o vyriešenie bytovej otázky, bol toho názoru,
že otec má právo si svoju bytovú otázku vyriešiť, avšak nemal by všetky financie vynakladať iba na
zabezpečovanie svojich potrieb, a prenechávať tak celkovú starostlivosť o deti, ako aj

11CoP 19/12-117

ich financovanie iba na matke, ktorá zabezpečuje hradenie potrieb detí v prevažnej miere, čo v konaní
aj riadne preukázala. Podstatnou zmenou pomerov na strane otca bola skutočnosť, že od mája XXXX
jeho príjem vzrástol, avšak za uvedené obdobie súdu nevedel preukázať, akým spôsobom prispieval
nad rámec na potreby detí. Otec v konaní potvrdil, že neprispel na letné tábory detí, nezabezpečil ich
voľný čas počas prázdnin a napokon neprispel ani pri zvýšení nákladov v súvislosti s ich nástupom do
školy. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že potreby detí zo strany otca budú v primeranej
miere zabezpečené iba zvýšením výživného. Pri určení výšky výživného prihliadol tiež na skutočnosť,
že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú, ako aj na to, že deti pochádzajú z dvojičiek, a preto
výdavky na ich potreby sú vyššie najmä tým, že všetky veci matka musí kupovať dvojmo v tom istom
období. Pokiaľ otec v konaní namietal, že požadované výživné zo strany matky je neprimerané potrebám
detí konštatoval, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom zárobkové
a majetkové pomery rodičov v tomto prípade umožňujú zabezpečiť maloletej A. a T.i potreby i nad
rámec základných životných potrieb, a to v záujme ich všeobecného rozvoja, napríklad primeranou
mimoškolskou činnosťou, či športovaním, na ktoré nemá matka dostatok financií. Zmenu pomerov ustálil
nástupom detí do základnej školy, t.j. od XX.XX.XXXX, zročné výživné ku dňu rozhodnutia vyčíslil, a toto
otcovi povolil splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o úpravu styku, v tomto smere schválil
dohodu rodičov za súhlasu kolízneho opatrovníka, nakoľko rodičmi navrhnutá a uzavretá dohoda je v
záujme maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý v napadnutej
časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, alternatívne navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh matky na zvýšenie výživného sa zamietne. Súdu
prvého stupňa vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď neprihliadol najmä na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané, či vyplynuli z prednesov
účastníkov, najmä na skutočnosti ním tvrdené a preukazované. Mal za to, že súd prvého stupňa sa nijako
nevysporiadal s jeho tvrdením, že zvýšením výživného sa dostane do nepriaznivej finančnej situácie

a neprihliadol na jeho preukázané výdavky. Ako vyplynulo z prednesu na pojednávaní, pokiaľ bolo v
jeho možnostiach prispieval aj na ďalšie zvýšené výdavky maloletých detí. Z konania tiež vyplynulo,
že v priebehu roka XXXX podstúpil niekoľko zmien v podobe zmeny zamestnania, kúpy bytu ktorý
financoval prostredníctvom hypotekárneho úveru, uvedené súd prvého stupňa nijakým spôsobom
nezohľadnil. Rovnako neprihliadol na to, že matka ako sama uviedla výdavky vynakladané na deti s
ním nijakým spôsobom neodsúhlasovala a ani sa nepokúšala spýtať, či by bol ochotný prispievať
aj mimo výživného. Z tohto dôvodu sa preto nemal možnosť dozvedieť o mimoriadnych výdavkoch,
ktoré matke v súvislosti so starostlivosťou o deti vznikli. V súvislosti s kúpou bytu nesúhlasil s názorom
súdu prvého stupňa, že vynaložil financie iba na zabezpečenie svojich potrieb, pretože matka sama
súhlasila s rozšírením styku práve z dôvodu, že už má svoje bývanie a môže sa primerane podieľať
na starostlivosti o deti, na túto skutočnosť súd takisto neprihliadol. Pokiaľ ide o jeho náklady, v konaní
tvrdil a preukázal, že na jeho strane nedochádza k vynakladaniu nákladov, ktoré by neboli nevyhnutné,
ani nedochádza k nadobúdaniu nadštandardných majetkových hodnôt, či k nešetrnému spôsobu života,



a preto súd mal prihliadať na výdavky, ktoré je nútený mesačne vynakladať. Najvyšším výdavkom
je splácanie hypotekárneho úveru, prostredníctvom ktorého financoval kúpu bytu v septembri XXXX.
Pôvodne býval v prenajatej garsónke, kde platil nájom XXX €, takéto miesto nebolo možné považoval
za vhodné prostredie pre výchovu detí. Po splatení mesačnej splátky hypotekárneho úveru a zaplatení
výživného mu zostane mesačne suma XXX,XX €, z ktorej má hradiť výdavky na cestovanie, náklady na
bývanie, telefón, nehovoriac o nákladoch na jedlo, či hygienu. Za účelom preukázania svojej nepriaznivej
finančnej situácie sa snažil predložiť súdu ako dôkazy listiny, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o zlej
finančnej situácii, súd tieto dôkazy odmietol prijať. Súd prvého stupňa nijakým spôsobom nezohľadnil
ani tú skutočnosť, že sa vždy o maloleté deti riadne staral, plnil si vyživovaciu povinnosť, keď bolo v
jeho možnostiach prispieval na deti aj nad rámec určeného výživného, zvýšenie výživného teda nie je
dôvodné. Pokiaľ matka v konaní argumentovala zvýšením nákladov v súvislosti so školskou dochádzkou
detí, poukázal na to, že výdavky vynaložené na začiatku školského roka nemožno považovať za
dostatočnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného len po roku od poslednej úpravy,
a to o 100%. Mal za to, že

11CoP 19/12-118

pôvodná výška výživného pokrývala výdavky maloletých X ročných detí, a zohľadňovala možnosti,
schopnosti a majetkové pomery, keď na jednej strane sa mu zvýšil príjem, na druhej strane sa mu
však zvýšili aj oprávnené výdavky. Navyše súd prvého stupňa neupravoval len výšku výživného, ale
schvaľoval aj dohodu rodičov o úprave styku, keď rozšíril jeho styk s deťmi, čo umožňovali práve
zmenené pomery na jeho strane. Z tohto dôvodu je nesporné, že s deťmi bude tráviť viac času s čím sú
spojené aj zvýšené výdavky na deti počas dní trávených s nim.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matky a kolízny opatrovník, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2
písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s
verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je nedôvodné.

Keďže predmetnom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd
prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne
významných pre posúdenie zmeny pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj rodičov za obdobie od
poslednej úpravy výživného v roku XXXX, skutkové zistenia správne vyhodnotil, pričom so záverom ku
ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane detí odvolací súd napriek krátkemu časovému obdobiu od
poslednej úpravy výživného dospel k záveru zhodnému so súdom prvého stupňa, t.j. že nástupom
maloletých detí do X. triedy základnej školy došlo k nárastu ich potrieb v takom rozsahu, ktorý možno
považovať za podstatný v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. V súvislosti s nástupom detí do školy matka
musela deťom zakúpiť stoly, stoličky, všetko dvojmo, keďže ide o dvojičky, zaplatiť príslušné poplatky,
školské pomôcky, učebnice, všetko bez prispenia otca, pričom sa nemožno stotožniť s tvrdením otca,
že išlo len o mimoriadne výdavky, keďže aj

v priebehu školského roka matka platí deťom družinu, obedy, akcie poriadané školou a pod.. V tomto
smere sa odvolací súd nestotožnil rovnako s tvrdením otca, že pôvodne určené výživné XXX € na každé
dieťa uvedené potreby pokrývalo, resp. že pri uzatváraní rodičovskej dohody výživné vo výške XXX
€ na každé dieťa už tieto potreby zahŕňalo. Potreby detí okrem potrieb v súvisiacich so vzdelávaním
predstavujú aj potreby súvisiace s ich zdravotným stavom, či záujmovými aktivitami, samozrejme pokiaľ
to zárobkové a majetkové pomery umožňujú. Záujmové aktivity i napriek záujmu detí tieto nerobia pre
nedostatok financií, čo možno akceptovať, netýka sa to však potrieb detí spojených s bývaním, ošatením,



stravou, školou, zdravotným stavom, ktoré potreby detí sú rodičia povinní zabezpečiť. Zvýšenie nákladov
detí pokiaľ ide o uvedené akceptovateľné odôvodnené potreby detí matka v konaní preukázala, preto
tieto správne súd prvého stupňa premietol do výšky výživného. Pokiaľ otec v konaní poukazoval na
krátku dobu, ktorá uplynula od posledného určenia výživného treba uviesť, že v zmysle § 78 ods. 1
Zák. o rodine rozhodujúcim kritériom pre zmenu výšky výživného je zmena pomerov, či už na strane
detí alebo rodičov, nie plynutie času od poslednej úpravy výživného. Pri určovaní výživného na strane
detí súd prvého stupňa správne prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o deti, ktorá najmä z tohto
dôvodu nemá možnosť si hľadať lepšie platené miesto, či zvyšovať svoju odbornú kvalifikáciu. Uvedené
odvolací súd dodáva k námietke otca, že matka nevyužíva svoje schopnosti a možnosti k dosiahnutiu
vyššieho príjmu tak, aby nebolo financovanie starostlivosti o maloleté deti závislé výhradne len od jeho
výživného. Ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko pri pôvodne určenom výživnom
vo výške XXX € na každé dieťa možno konštatovať, že väčšiu časť potrieb detí hradila matka, napr. len
na financovaní pobytu detí počas letných prázdnin v roku XXXX uhradila sumu X.XXX €, čo v konaní
preukázala. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd poukazuje v súvislosti s uzatváraním rodičovskej
dohody na prísľub otca, že bude finančne pomáhať matke pri úhrade mimoriadnych nákladov detí, čo
však nedodržal. Okrem zmeny pomerov na strane maloletých detí súd prvého stupňa správne zistil aj
zmenu pomerov na strane otca, a to zvýšením jeho príjmu a nadobudnutím vlastníctva k dvojizbovému
bytu. Jednoznačne ide o podstatnú zmenu pomerov na strane otca, a to i napriek tomu, že kúpu bytu si
otec zabezpečil prostredníctvom hypotekárneho úveru vo výške XX.XXX € s mesačnými

11CoP 19/12-119

splátkami XXX €. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd pri rozhodovaní o výške výživného na
strane otca zisťoval a vyhodnocoval nevyhnutné náklady otca a najmä skutočnosť, či zvýšené výživné je
otec schopný platiť, pričom dospel k záveru, že pri zvýšení platu otca cca o XXX € mesačne, neplatenia
nájomného vo výške XXX € mesačne ( otec platí iba energie XX €, poplatky za vodu XX €, poistku na
byt štvrťročne XX,XX € ), určené zvýšené výživné spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného na
maloleté deti v zmysle § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine.

S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku
o výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1P/13/2011

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam