Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/351/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202897 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111202897.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: V. Q.A., A. S. - M. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Ondrejom Tóthom, Dunajské nábr. č. 14, Komárno, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdkova ul. č. 36, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Petrom Bollardtom, Bollardt, spol. s r. o., Štúrova ul. č. 4, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 25. apríla 2012 č. k. 12C 15/2011- 104, pomerom hlasov 3.0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému na účet spoločnosti Bollardt, spol. s r. o. vedený v Tatra banke, a. s., č. účtu 2625748704/1100, trovy odvolacieho konania 132,64 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede, ktorú jej žalovaný dal listom z 26. 11. 2010, a náhrady mzdy. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako odborný referent na regionálnom odbore žalovaného v Komárne. Na tomto pracovisku pracovali v roku 2010 4 zamestnanci, okrem žalobkyne to bol riaditeľ J.. P. K., J.. W. X. P. Q.. Q. E.. Žalobkyňa má stredné odborné vzdelanie. Generálna riaditeľka žalovaného vydala dňa 8. 10. 2010 „Určenie počtu zamestnancov na všetkých útvaroch žalovaného“. V tomto rozhodnutí generálna riaditeľka stanovila, že na regionálnom odbore v Komárne budú pracovať 3 zamestnanci. Žalovaný požiadal J.. P. K., aby na odbor ľudských zdrojov nahlásil meno nadbytočného zamestnanca, s ktorým bude skončený pracovný pomer výpoveďou. J.. K. za nadbytočnú označil žalobkyňu. Žalovaný dňa 25. 11. 2010 požiadal J.. F. W. - predsedu ZO OZ pri SPF, o prerokovanie výpovede desiatim menovaným zamestnancom, s ktorými žalovaný mienil skončiť pracovný pomer výpoveďou. ZV ZO OZ pracovníkov verejnej správy výpovede prerokoval dňa 26. 11. 2010. Zo zápisnice zo zasadnutia tohto odborového orgánu z 26. 11. 2010 vyplýva, že odborový orgán navrhol žalovanému upustiť od výpovede trom zamestnancom, a to žalobkyni, J.. V. S. P. J.. K. B.. Svedok J.. F. W. vypovedal, že o každom navrhovanom zamestnancovi na výpoveď hovorili osobitne. Nesúhlasili s výpoveďou žalobkyni, keďže ide o dlhoročnú zamestnankyňu žalovaného. Záznam z prerokovania výpovedí doručili žalovanému dňa 26. 11. 2010 okolo 16.00 hod. Listom z 26. 11. 2010 dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu nadbytočnosti. Výpoveď bola žalobkyni doručovaná na pracovisku dňa 29. 11. 2010, žalobkyňa ju však odmietla prevziať. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že žalovaný písomne rozhodol o znížení počtu zamestnancov na regionálnom odbore žalovaného v Komárne, súčasne rozhodol o tom, že nadbytočnou sa stala žalobkyňa. Žalovaný výpoveď vopred prerokoval s odborovým orgánom a výpoveď bola žalovanej riadne doručená v zmysle § 38 ods. 4 posledná veta Zák. práce. Námietky žalobkyne súd prvého stupňa nepovažoval za opodstatnené. Výpovedný dôvod použitý žalovaným vo výpovedi bol vymedzený jednoznačne s poukazom na organizačné zmeny a nie je možné zameniť ho s iným dôvodom. Žalobkyni bolo celkom zrejmé, z akého dôvodu jej žalovaný dal výpoveď. Existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a výpovedným dôvodom. Výber zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, bol na žalovanom a súd prvého stupňa ho nemohol preskúmavať. Nie je porušením Zákonníka práce, že žalovaný mal výpoveď pripravenú pred doručením výsledku jej prerokovania s odborovou organizáciou. Rozhodujúce je, že v čase doručenia výpovede žalobkyni, t. j. dňa 29. 11. 2010, bola výpoveď z odborovým orgánom prerokovaná a to dňa 26. 11. 2010. Žalovaný podľa súdu prvého stupňa neporušil ani ponukovú povinnosť vyplývajúcu z § 63 ods. 2 Zák. práce, pretože túto povinnosť mal iba v mieste výkonu práce žalobkyne, teda v Komárne, pričom vzhľadom na zníženie počtu zamestnancov na regionálnom odbore v Komárne nemal možnosť žalobkyňu na tomto regionálnom odbore zamestnať. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že výpoveď nebola riadne prerokovaná s odborovým orgánom. Za prerokovanie výpovede totiž nemožno považovať iba predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daný výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 255/2008, 1 Cdo 72/2006). Okrem toho, písomné vyhotovenie výpovede žalovaný podal na poštové doručenie ešte počas prerokovania výpovede odborovým orgánom. Ďalej žalobkyňa namietla, že jej pracovná pozícia nebola zrušená, pretože v prípade jej zrušenia jej pracovná náplň mala byť rozdelená medzi zostávajúcich zamestnancov regionálneho odboru. Žalovaný je spoločnosťou s celoslovenskou pôsobnosťou a žalobkyňa bola ochotná pracovať aj mimo Komárna. Žalovaný jej mal preto ponúknuť prácu aj mimo regionálneho odboru Komárno. Keďže tak neurobil, nesplnil ponukovú povinnosť. Žalovaný v roku 2010 prijal 43 zamestnancov a ukončil pracovný pomer so 42 zamestnancami. Výpoveďou danou žalobkyni preto žalobca porušil § 61 ods. 3 Zák. práce. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že výpoveď bola s odborovým orgánom riadne prerokovaná. Nedošlo iba k formálnemu predloženiu menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď, zo strany žalovaného odborovému orgánu a teda iba k formálnemu oznámeniu žalovaného odborovému orgánu, že so žalobkyňou mieni skončiť pracovný pomer výpoveďou. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na to, že odborový orgán sa zaoberal individuálne s každým z desiatich zamestnancov, s ktorými žalovaný mienil skončiť pracovný pomer výpoveďou a v prípade troch z nich (vrátane žalobkyne) navrhol, aby žalovaný od výpovede upustil. V zápisnici zo zasadania ZV ZO OZ pracovníkov verejnej správy z 26. 11. 2010 sa doslova uvádza: „ZV OZ pri SPF žiadosť prerokoval a navrhuje vedeniu SPF ešte raz prehodnotiť a podľa možností upustiť od výpovede dlhoročných pracovníčok SPF p. V.. Q., J.. V.. S. P. J.. K. B., ktoré počas trvania pracovného pomeru kvalitne a svedomito si plnili povinnosti zamestnancov SPF s tým, že uvedeným osobám by mohla byť prípadne ponúknutá iná vhodná práca v rámci SPF.“ Tento postup odborového orgánu preukazuje, že tu došlo k dialógu medzi ním a zamestnávateľom - žalovaným a že teda prerokovanie výpovede nebolo žiadnou formalitou. Predmetná výpoveď bola žalobkyni doručovaná osobne za prítomnosti J.. K. P. J.. X. dňa 29. 11. 2010. Žalobkyňa si ju odmietla prevziať, v dôsledku čoho sa uplatnila fikcia doručenia v zmysle § 38 ods. 4 posledná veta Zák. práce. Výpoveď teda bola žalobkyni doručená a tým aj daná dňa 29. 11. 2010, pričom s odborovým orgánom bola prerokovaná dňa 26. 11. 2010. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že výpoveď podal žalovaný na poštové doručenie ešte počas jej prerokovania s odborovým orgánom. V konaní bolo preukázané, že žalovaný rozhodol o znížení počtu zamestnancov na regionálnom odbore Komárno zo 4 na 3 zamestnancov. Už z toho je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať na tomto regionálnom odbore. Z § 63 ods. 2 písm. a/ Zák. práce vyplýva, že ponuková povinnosť žalovaného sa vzťahovala iba na regionálny odbor Komárno, keďže tento regionálny odbor bol miestom výkonu práce žalobkyne. Nebolo teda povinnosťou žalovaného ponúkať žalobkyni pracovné miesto na inom regionálnom odbore a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa by snáď súhlasila s pracovným miestom aj mimo Komárna. Ust. § 61 ods. 3 Zák. práce mieri na prípad, keď zamestnávateľ do dvoch mesiacov od výpovede znovu vytvorí zrušené pracovné miesto a na toto pracovné miesto prijme iného zamestnanca. Nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný po výpovedi danej žalobkyni opätovne vytvoril v regionálnom odbore Komárno pracovné miesto, ktoré pôvodne zastávala žalobkyňa. Je právne bezvýznamná skutočnosť, že žalovaný v roku 2010 uzavrel 43 nových pracovných pomerov a 42 pracovných pomerov skončil. Žalovaný je inštitúciou s celoslovenskou pôsobnosťou a potreba zníženia počtu zamestnancov na určitom regionálnom odbore nemusí vyvolať potrebu celkového zníženia počtu zamestnancov. K tomu treba dodať, že aj podľa ustálenej judikatúry platí, že neplatnosť výpovede nespôsobuje tá skutočnosť, že celkovo sa počet zamestnancov zamestnávateľa neznížil. Je totiž na zamestnávateľovi, aby posúdil, na akom úseku treba znížiť počet zamestnancov a na akom úseku naopak treba počet zamestnancov zvýšiť. Na podanie žalobkyne z 10.10.2012 (č.l. 127) označené ako „Doplnenie odvolania“ odvolací súd neprihliadol. Toto podanie totiž bolo na poštu podané najskôr dňa 10.10.2012, teda až po uplynutí lehoty na odvolanie, ktorá žalobkyni uplynula dňom 13.6.2012. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právny zástupca vykonal v odvolacom konaní 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu) po 58,69 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., k čomu treba pripočítať rež. paušál 2 x 7,63 eur. Advokátska odmena teda spolu predstavuje 132,64 eur (58,69 x 2 = 117,38; 2 x 7,63 = 15,26; 117,38 + 15,26 = 132,64 eur). Odvolací súd odmenu nezvýšil o DPH, pretože právny zástupca žalovaného nepredložil doklad o tom, že je platiteľom tejto dane. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.