Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/368/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211314 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111211314.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: M. V. L. M., nar. XX.XX.XXXX, a R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: M. Z., trvale bytom K., C. XX, t.č. bytom K., M. G. X, a P. C.Q., trvale bytom K., Z. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 26.09.2011, č.k. 1P 59/2011-72, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 26.09.2011, č.k. 1P 59/2011-72 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. V. L. M. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX € na sumu XXX € mesačne a na maloletého R. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX € na sumu XXX € mesačne od XX.XX.XXXX. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská streda, č.k. 11P 68/2009-24 zo dňa 08.01.2010 vo výroku o bežnom výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane maloletých detí, ako aj matky. Za zmenu pomerov na strane detí a matky považoval osamostatnenie sa matky s deťmi presťahovaním do prenajatého bytu, od ktorej doby matka sama financuje potreby bývania, ako aj potreby detí. Uvedenú zmenu pomerov aj napriek krátkemu časovému obdobiu od posledného rozhodnutia o výživnom vyhodnotil ako podstatnú zmenu, a to aj s poukazom na nárast potrieb detí, zvlášť u maloletého R. jeho nástupom na základnú školu. Doposiaľ určené výživné XX € na každé dieťa považoval za nedostatočné na krytie potrieb detí. Pri určovaní výšky výživného na strane otca napriek jeho nezamestnanosti prihliadol na to, že otec je v produktívnom veku, má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore elektromechanik, nemá žiadne zdravotné problémy, osobnú starostlivosť o deti nevykonáva, jeho náklady na domácnosť sú minimálne tým, že žije u svojej matky, ktorej na bývanie neprispieva. Pokiaľ ide o súčasnú nezamestnanosť otca na túto neprihliadol, nakoľko otec o zamestnanie prišiel svojim nezodpovedným konaním, keď pracovné povinnosti nevykonával riadne a včas. Zmenu pomerov ustálil od XX.XX.XXXX, t.j. od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po rozhodnutí súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal o posúdenie celkovej situácie a zváženie rozhodnutia o zvýšení výživného z dôvodu, že určené výživné nie je schopný platiť. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že byt v V. A. zakúpili s matkou, hypotekárny úver na byt splácal on, matka bola s deťmi na materskej dovolenke, okrem úveru náklady na domácnosť a deti financoval prevažne zo svojho príjmu, táto situácia pretrvávala aj po ukončení materskej dovolenky matky. Pokiaľ má vedomosť matka t.č. v prenajatom byte býva so svojim priateľom, ktorý jej finančne pomáha. On má záujem riešiť finančné záležitosti, avšak v rámci svojich možností, uvedomuje si, že má dve deti, matka sa však rozhodla ho opustiť, osamostatniť sa, čo sa nakoniec prejavilo aj na správaní a prospechu detí. Čo sa týka jeho nezamestnanosti uviedol, že prácu si hľadá, chodí 11CoP 368/11-95 na pohovory, zasiela životopisy do rôznych firiem. Okrem toho, že t.č. nemá žiaden príjem má dlh voči A. vo výške XX.XXX €, takisto má dlhy voči U. V. A., rovnako dlh na výživnom vo výške XXX €. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletých detí. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že doposiaľ určené výživné XX € mesačne na každé dieťa nezodpovedá ich odôvodneným potrebám. Pokiaľ ide o otca zdôraznil, že určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ktorému žiadne okolnosti nebránia vykonávať akúkoľvek prácu, je zdravý, v produktívnom veku, žijúci v Bratislave kde miera nezamestnanosti je nízka, nezabezpečuje celodennú starostlivosť o deti a nemá ani iné vyživovacie povinnosti. Z tohto dôvodu je otec povinný sa riadne zamestnať, prijať akúkoľvek ponúknutú prácu, nakoľko je jeho povinnosťou prispievať primeranou mierou na výživu a potreby maloletých detí. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že o deti sa stará výlučne matka, zabezpečuje všetky ich odôvodnené potreby, spoločný byt rodičov v V. A. bol predaný v dražbe, z tohto dôvodu sa matka presťahovala do prenajatého bytu, kde sama uhrádza všetky náklady spojené s bývaním a udržiavaním domácnosti. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietala tvrdenia otca uvedené v jeho odvolaní, uviedla, že na byt v V. A. peniaze požičala aj jej matka, a to XXX.XXX,-Sk, o deti sa riadne stará, finančne jej pomáha jej priateľ, bez jeho pomoci z jej príjmu od XXX - XXX € by finančnú situáciu ťažko zvládla. K dlhom popisovaným otcom v odvolaní uviedla, že ťarchu ktorú otec zanechal na U. V. A. ona ako bývalý spolumajiteľ bytu vo výške X.XXX,XX € je povinná uhradiť, a to v lehote do XX.XX.XXXX. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné. Keďže predmetnom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletých detí, ako aj rodičov za obdobie od poslednej úpravy výživného, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletých detí zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí napriek tomu že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo iba krátke časové obdobie aj odvolací súd je toho názoru, že na strane detí došlo k zmene pomerov, a to nárastom ich potrieb, u maloletej M. V. L. M. prechodom do vyššieho ročníka základnej školy, u maloletého R. nástupom na základnú školu od XX.XX.XXXX, konkrétne nákupom školských pomôcok, zaplatením stravy vo výške XX € mesačne, školského klubu XX € mesačne a pod.. Potreby detí sa zvýšili aj nárastom nákladov v súvislosti s bývaním, keďže byt rodičov v V. A. pre neplatenie nájomného a úveru bol predaný v dražbe, v dôsledku čoho stúpli náklady matky na bývanie, a to na základe uzavretej nájomnej zmluvy od XX.XX.XXXX na sumu XXX € mesačne. Keďže výživné na maloleté deti je súčasne závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov, súd prvého stupňa správne v konaní na strane 11CoP 368/11-96 otca, keďže matka riadne pracuje a zabezpečuje výhradnú osobnú starostlivosť o deti zisťoval dôvod nezamestnanosti otca, pričom s právnym záverom ku ktorému súd prvého stupňa dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa na strane otca nezistil žiaden taký objektívny dôvod, pre ktorý by sa otec nemohol zamestnať, z tohto pohľadu konanie otca vyhodnotil ako krajne nezodpovedné. V súvislosti s nezamestnanosťou otca odvolací súd poukazuje na to, že otec v čase pôvodného určenia výživného bol nezamestnaný, a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX sa zamestnal v spoločnosti C. E. A..P..U.., O., kde pracoval s príjmom XXX € mesačne do XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia uvedenej spoločnosti produktivita práce otca bola slabá, pracovný pomer s otcom bol ukončený v X mesačnej skúšobnej dobe z dôvodu, že si neplnil svoje pracovné povinnosti riadne a včas. Od XX.XX.XXXX otec nepracoval, ako uchádzač o zamestnanie sa zaradil do evidencie až XX.XX.XXXX. S poukazom na uvedené konanie otca správne súd prvého stupňa na nezamestnanosť otca pri rozhodovaní neprihliadal a vychádzal z príjmu otca od jeho bývalého zamestnávateľa. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd naviac pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá, má znížené náklady na svoje potreby, keďže býva u svojej matky. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, odvolací súd poukazuje na to, že nesúhlas so zvýšením výživného nie je možné odôvodniť len dlhotrvajúcou nezamestnanosťou, pri každej nezamestnanosti sú súdy povinné skúmať dôvody nezamestnanosti, pričom v danej konkrétnej veci otec v konaní nepreukázal také dôvody na jeho strane, ktoré by bolo možné zohľadniť, napr. zdravotné problémy, snaha o nájdenie si zamestnania. Rovnako na strane otca nebolo možné zohľadniť, že v minulosti byt, potreby domácnosti, ako aj potreby detí finančne zabezpečoval on, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že matka bola na materskej dovolenke, zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti, takže finančné krytie rodiny zostalo na otcovi. Rovnako skutočnosť namietanú otcom, že matka má priateľa, ktorý jej finančne pomáha, nie je možné zohľadniť, nakoľko vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú v prvom rade ich rodičia. To, že priateľ matky tejto finančne pomáha čo nakoniec matka uznala, však nezbavuje otca plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom podľa ich odôvodnených potrieb. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého je vecne správny, určené výživné zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.