Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/144/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213686 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111213686.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: L.. F. F., bytom C. XX, N., adresa na doručovanie: C. C. XX, proti odporcovi: Z. C. X, X, XX, XX, so sídlom C. XX, N., o zaplatenie sumy 8.053,11 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. februára 2012, č.k. 10C 83/2011-60, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u je. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe žiadosti posudzoval podľa ustanovenia § 138 O.s.p. jej osobné a majetkové pomery. Z potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch mal za preukázané, že navrhovateľka je rozvedená, poberá invalidný dôchodok vo výške 530,00 EUR, vlastní garsónku a platí leasing na automobil H. vo výške 280,00 EUR. Vykonal aj vlastné šetrenie, ktorým zistil, že navrhovateľka od 01.01.2012 poberá invalidný dôchodok vo výške 548,10 EUR mesačne, je vlastníčkou bytu č. XXX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp.č. XXXX na ulici Z., zapísaného na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obed S. a je držiteľkou osobného automobilu H. K. v premávke od 23.05.2006. Poukázal najmä na skutočnosť, že navrhovateľka má pravidelný mesačný príjem a vlastní byt na Z. ulici v N., pričom zo spisu vyplýva, že v tomto byte sa navrhovateľka nezdržiava a ani v ňom nemá nahlásené trvalé bydlisko, takže môže predmetný byt prenajímať, a aj tak si zadovážiť finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky a na predmet sporu vyhodnotil jej žiadosť ako nedôvodnú. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a oslobodenie od súdneho poplatku jej priznať. Namietala, že jej reálne možnosti zaplatiť súdny poplatok neboli reálne vyhodnotené. Uviedla, že síce poberá invalidný dôchodok vo výške 548,10 EUR, ale jej nevyhnutné mesačné výdaje sú 290,21 EUR na leasing osobného auta, na ktoré je vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie odkázaná, 140,67 EUR na mesačnú zálohovú platbu na garsónku v jej osobnom vlastníctve, 37,- EUR na mesačnú zálohovú platbu za dodávku plynu v mieste jej súčasného bydliska a cca. 20,- EUR mesačne na lieky na liečenie vysokého tlaku, kĺbov a psychiky. Jej nevyhnutné mesačné výdavky tak predstavujú sumu 507,88 EUR a preto je namieste jej oslobodenie od súdnych poplatkov priznať. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), medzi ktoré patrí aj zaplatenie súdneho poplatku podľa ustanovení príslušného zákona. Zákonná procesná úprava občianskeho súdneho konania tak zveruje súdu príslušnému na konanie v konkrétnej veci právomoc zaistiť naplnenie účelu základného práva na súdnu ochranu osoby, ktorá sa podaním návrhu na začatie konania súdnej ochrany domáha v situáciách, v ktorých by výška súdneho poplatku vzhľadom na osobné, majetkové a príjmové pomery takejto osoby predstavovala reálnu a objektívnu prekážku prístupu k súdu v rozpore s účelom a zmyslom práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Toto zákonné ustanovenie je zamerané na ochranu účastníkov, ktorí by pre svoje sociálne, zárobkové a majetkové pomery bez ohrozenia svojich základných životných potrieb nemohli uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle neho sú teda rozhodujúce predovšetkým majetkové, zárobkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. Pri fyzických osobách súd prizná oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy, ak by účastník nemohol poplatok zaplatiť bez ohrozenia svojej výživy, resp. výživy osôb, ktoré je zo zákona povinný vyživovať a jeho zaplatením by sa mohol dostať do stavu hmotnej núdze. Súčasne musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka ust. § 138 ods. 1 O.s.p., a to, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha, aby súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na jej účet poplatok z omeškania a úrok z omeškania v sume 8.053,11 EUR s príslušenstvom. S navrhovateľkou predloženého potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch vyplýva, že navrhovateľka je rozvedená a poberá invalidný dôchodok vo výške 548,10 EUR. Súd prvého stupňa v danej veci podľa odvolacieho súdu bral do úvahy všetky skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov navrhovateľky zistené z predložených dokladov a porovnal ich s výškou súdneho poplatku (483,00 EUR) a dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie navrhovateľky od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery navrhovateľky, zaplatenie súdneho poplatku nepredstavuje tak citeľný zásah do jej finančnej situácie, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť zabezpečovanie jej nevyhnutných potrieb. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno teda aj podľa odvolacieho súdu od navrhovateľky spravodlivo požadovať vo veci zaplatenie súdneho poplatku. Pre úplnosť treba uviesť, že aj keď v prípade navrhovateľky nejde o prípad, kedy by zaplatenie súdneho poplatku na svojom životnom štandarde nepocítila, nejde u nej o takú situáciu, že by len pre aktuálne výdavky nemohla v súdnom konaní brániť svoje práva, najmä ak sa vezme do úvahy, že navrhovateľka môže byt, ktorý má vo svojom osobnom vlastníctve a v ktorom sa nezdržuje prenajímať a aj takýmto spôsobom si môže zadovážiť finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi nepriznal, pretože chýbal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.