Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/356/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214325 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111214325.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: E. Z., C. A. Č..XX, XXX XX R. proti odporcovi: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova č.5, 817 82 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C 66/2011 - 44 z 04.04. 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 4.5. 2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu Ministerstvo financií Slovenskej republiky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyjadrenom nemajetkovou ujmou vo výške 7000 EUR spolu s príslušenstvom vo výške 10 % ročne odo dňa 5.5. 2011. - 2 - Navrhovateľ vznik nároku odôvodnil tým, že voči rozhodnutiu o služobnom plate číslo 48684/2007-5234 zo dňa 28. 6. 2007 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 27.7. 2007. Taktiež podal opravný prostriedok zo dňa 12.10.2007 voči ďalšiemu rozhodnutiu v služobnom plate, ktoré bolo vydané pod číslom 60808/2007-5234 dňa 22.8. 2007. Odvolania boli prerokované colným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Navrhovateľ v odvolaniach poukázal na neustále opakované porušenie zásady materiálnej rovnosti pri uplatňovaní v dispozičnej právomoci prvostupňového orgánu to je riaditeľa Colného úradu Bratislava , ktorý sa dopúšťal diskriminácie voči navrhovateľovi v porovnaní s ostatnými kolegami v služobnom pomere pri určení zložky služobného platu a to osobného príplatku. Dôvodom na podanie tejto žaloby mal byť postup príslušných orgánov pri konaní o rozhodnutiach o služobnom plate. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky v zmysle § 232 ods. 1 zákona č. 200/1989 z v Z. z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších predpisov odstúpil navrhovateľom namietané nezákonné rozhodnutia nadriadenému orgánu a to ministrovi financií Slovenskej republiky. Minister financií zaujal stanovisko k prejednávanej veci v odpovedi zo dňa 9.6. 2008 evidovanej pod číslom MF 017427/ 2008-23. Písomná odpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 2.7.2008. Podľa názoru navrhovateľa minister financií bol povinný v zmysle § 235 ods. 1 zákona číslo 200/1989 Z.z. zrušiť rozhodnutia a tým vrátiť celé odvolacie konanie do štádia, v ktorom odvolací orgán musí pri rozhodovaní vziať do úvahy aj procesné úkony navrhovateľa, na ktoré bol vyzvaný samotným odvolacím orgánom a ktoré mali byť podkladom pred objektívne a kvalifikované rozhodnutie. Nedodržaním uvedeného procesného postupu konanie ministra financií treba posudzovať podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Odporca svojim písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 9.6.2011 žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a to z nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní ako aj z dôvodu, že žaloba bola navrhovateľom podaná predčasne, nakoľko oznámenie ministra financií navrhovateľ žiadala preskúmať v správnom konaní. Žalobu doručil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý svojím rozhodnutím konanie zastavil, avšak navrhovateľ voči rozhodnutiu podal opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu z procesných dôvodov zrušil, vec vrátil na nové konanie avšak toto konanie nie je známe či je bolo právoplatne skončené a s akým výsledkom. Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť aj z toho dôvodu, že má zato minister financií nemal 5Co 356/2012-61 - 3 - zákonný dôvod rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky meniť alebo rušiť, nakoľko boli v súlade s právnymi a vnútornými predpismi na základe čoho bolo navrhovateľovi oznámené, že nie je možné postupovať v zmysle ustanovenia §235 zákona č. 200/1998 Z. z. Navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup odporcu ako ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom uplatnenej nemajetkovej ujmy v konaní. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na základe vykonaného dokazovania zamietol a to z dôvodu, že odporca ,tak ako je označený navrhovateľom v konaní - Ministerstvo financií Slovenskej republiky nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov jednoznačne upravuje, že zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím respektíve za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát teda Slovenská republika voči, ktorej má návrh smerovať a zároveň navrhovateľ v konaní musí označiť správne orgán verejnej moci, ktorý Slovenskú republiku v konaní zastupuje. Zákon č.514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výslovne označuje štát ako účastníka občianskoprávneho vzťahu a to v ustanovení § 3 ods.1 zakotvuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci. Taktiež v ustanovení § 9 ods.1 zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ministerstvá ako ústredné správne orgány majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, sú právnickými osobami v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 písmeno d) Občianskeho zákonníka a však samostatne ako právnické osoby nie sú nositeľmi práv a povinností v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods 1. O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný - 4 - odporca si v konaní náhradu trov konania voči navrhovateľovi ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto prvostupňový súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. ohľadom vecnej legitimácie odporcu. Dôvodom na podanie žaloby má byť fakt, že minister nevydal svoje stanovisko vo forme rozhodnutia a z toho dôvodu bola žaloba formulovaná ako žaloba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa mal podľa názoru navrhovateľa v napadnutom rozsudku vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšej časti odvolania sa navrhovateľ venoval veciam nesúvisiacim s predmetom konania, poukazoval na činnosť súdov, konajúcej sudkyne v prejednávanej veci aj iných súdnych sporoch, rozhodovaciu činnosť senátov Krajského súdu. Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 16.07.2012, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že navrhovateľom označený odporca v tomto konaní nemá pasívnu legitimáciu. Z jednotlivých ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci . Taktiež zo znenia citovaného zákona jednoznačne vyplýva, ktorý orgán verejnej moci v jednotlivých prípadoch vzniku škody koná v mene štátu. V tomto prípade navrhovateľ označil za odporcu Ministerstvo financií Slovenskej republiky a nie štát, tak ako to vyžaduje zákon č. 514/ 2003 Z.z. V tomto prípade ani nebol na mieste postup prvostupňového súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzvať navrhovateľa, aby podanie doplnil alebo opravil. Nie je totiž úlohou súdu určovať koho a akým spôsobom má navrhovateľ žalovať. V rámci 5Co 356/2012-62 - 5 - zachovania zásady rovnosti strán v konaní súd nemôže navádzať akým spôsobom má navrhovateľ správne uplatniť svoj nárok. Súd prvého stupňa konal s označeným odporcom, nakoľko bolo zjavné kto je označený odporca, ten síce je procesne spôsobilý, avšak konanie procesne správne zastavil nakoľko označený odporca nemá v tomto konaní vecnú pasívnu legitimáciu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa dostatočným spôsobom dôvody rozhodnutia odôvodnil. Odvolací súd sa z týmito dôvodmi, tak ako boli zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozsudku v plnej miere stotožňuje. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. ale odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže si tieto neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.