Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223923 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111223923.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. N., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXXX/X, Z., zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s. r. o., Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35728116, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/127/2011-128 zo dňa 11. 10. 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/127/2011-128 zo dňa 11. 10. 2011 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vstup R.. L. M., J. XXXXX/XXA, Z. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa nepripustil. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22. 07. 2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok RK/04/ALS/11 zo dňa 06. 06. 2011. V návrhu na začatie konania navrhovateľ označil ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa R.. L. M. a uviedol, že právny záujem R.. L. M. na výsledku konania je odôvodnený tým, že bol v predmetnom rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom rozsudku RK/04/ALS/11 zo dňa 06. 06. 2011 označený ako odporca v 2. rade práve z titulu, že uzavrel rovnaké zmluvy o ručení ako v tomto prípade navrhovateľ. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 93 ods. 1, 3, 4 O.s.p. a ustálil, že úkony vedľajšieho účastníka by odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní mal podporovať a preto jeho vstup do konania na strane navrhovateľa nepripustil. Súčasne uviedol, že súd prvého stupňa vyzval označeného vedľajšieho účastníka, aby oznámil, či mieni v konaní ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa naozaj vystupovať. R.. L. M. listom zo dňa 05. 10. 2011 oznámil, že nemieni v konaní ako vedľajší účastník vystupovať, nakoľko jeho záväzky voči odporcovi zanikli a na výsledku konania nemá právny záujem. K podaniu priložil vyhlásenie zo dňa 30. 09. 2011, kde odporca vyhlásil, že záväzky p. R.. L. M. zanikli na základe dohody o urovnaní, ktorá však pripojená nebola. Voči uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote, z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) a c) a písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ ako i R.. L. M. uzatvorili rovnaké zmluvy o ručení dňa 30. 06. 2008, pričom R.. L. M. bol v rozhodcovskom rozsudku označený ako odporca v 2. rade. Podľa názoru navrhovateľa vedľajší účastník R.. L. M. má záujem na výsledku konania aj napriek svojmu písomnému vyjadreniu. Zdôraznil, že v zmysle napádaného rozsudku rozhodcovského súdu bol navrhovateľ zaviazaný s R.. L. M. spoločne a nerozdielne. V zmysle uvedeného je nepochybné, že navrhovateľ má záujem na pripustení vedľajšieho účastníka, nakoľko odporca sa prostredníctvom súdneho exekútora domáha zaplatenia celej sumy po navrhovateľovi, tak ako je preukázané, podľa jeho názoru, z predložených dokladov, ktoré sú súčasťou odvolania. Je nepochybné, že právne postavenie navrhovateľa je neisté. Navrhovateľ žiada, aby v rámci edičnej právomoci súd vyžiadal od odporcu dohodu o urovnaní, ktorú uzavrel s R.. L. M. odporca. Táto má priamy dopad i na postavenie navrhovateľa. Je nespochybniteľné podľa názoru navrhovateľa, že obsah právnych vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom je identický ako medzi odporcom a R.. L. M.. S poukazom na uvedené vzhľadom k tomu, že je nesporné, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní, ktorý bol zaviazaný spoločne a nerozdielne s navrhovateľom, je dôvodná a odporca odmietol uzatvoriť dohodu s navrhovateľom, ale túto mal údajne uzatvoriť s R.. L. M.. Je namieste sa domnievať, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní je nevyhnutná a z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na nové konanie, resp. zmeniť a pripustiť vstup R.. L. Svobodu do konania na strane navrhovateľa ako vedľajšieho účastníka. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22. 07. 2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku RK/04/ALS/11 zo dňa 06. 06. 2011, ktorým bol navrhovateľ, v postavení odporcu v 1. rade, zaviazaný zaplatiť spoločne a nerozdielne spolu s R.. L. M. ako odporcom v 2. rade navrhovateľovi (v tomto konaní odporcovi) žalovanú pohľadávku vo výške 38.687,18 Eur s príslušenstvom. V návrhu na začatie konania navrhovateľ označil za vedľajšieho účastníka R.. L. M. práve z dôvodu, že mal za to, že R.. L. M. má na výsledku konania právny záujem a súčasne navrhovateľ, bez účasti vedľajšieho účastníka, považuje svoje postavenie v konaní za neisté vzhľadom k tomu, že rozhodcovským rozsudkom boli na uvedenú povinnosť zaviazaní spoločne a nerozdielne. Listom zo dňa 05. 10. 2011 vedľajší účastník oznámil súdu prvého stupňa, že nemá záujem na účasti v konaní ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa, nakoľko uviedol, že záväzok voči odporcovi zanikol a to dňom 30. 09. 2011. Z vyhlásenia spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s. r. o., Bratislava vyplýva, že došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní medzi týmto subjektom ako veriteľom a R.. L. M. dňa 30. 09. 2011, pričom zanikli záväzky R.. L. M. ako ručiteľa za záväzky dlžníka voči odporcovi z jednotlivých úverových zmlúv, tak ako sú vo vyhlásení špecifikované. Dohoda o urovnaní uzatvorená medzi veriteľom a R.. L. M. však nebola pripojená. Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka dochádza buď z vlastnej iniciatívy daného vedľajšieho účastníka, alebo na výzvu niektorého účastníka, vykonanú prostredníctvom súdu. V danom prípade došlo k jednému zo spôsobov označenia vedľajšieho účastníka a to navrhovateľ označil vedľajšieho účastníka a súčasne navrhol súdu, aby uvedeného označeného vedľajšieho účastníka pribral do konania, nakoľko podľa jeho názoru jeho účasť je pre postavenie navrhovateľa v danom prípade potrebná a súčasne uviedol, že uvedený vedľajší účastník, vychádzajúc zo skutkového stavu označeného navrhovateľom, má právny záujem na výsledku konania, berúc do úvahy záväzok, na ktorý boli zaviazaní navrhovateľ ako i označený vedľajší účastník rozhodcovským rozsudkom, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. O prípustnosti vedľajšej účasti v konaní sa však súd zaoberá po tom, čo ten, ku ktorému sa účastník pridružil alebo jeho odporca namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní bez toho, aby niektorý z účastníkov konania namietal neprípustnosť vstupu do konania. Vydal napadnuté uznesenie bez toho, aby skúmal prípadné námietky účastníka konania, či je podľa podmienok hmotného práva skutočný právny záujem na výsledku konania vo veci samej. Nevylučuje sa pritom, aby takéto skúmanie bolo vykonané aj na prípadnom pojednávaní, na ktorom sa môžu vykonať aj dôkazy o sporných skutočnostiach. Súd prvého stupňa nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na základe vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorý sa vyjadril, že nemá záujem na vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka. Takýto postup je minimálne predčasný, nakoľko zákon takúto možnosť nepredpokladá, naopak k účasti vedľajšieho účastníka v konaní (ktorý vstúpi do konania buď z vlastného podnetu alebo na návrh niektorého z účastníkov konania) môže namietať účastník konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že nie sú tu podmienky, za ktorých by napadnuté uznesenie mohol potvrdiť alebo zmeniť. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie dostatočne nezdôvodnil, nakoľko sa nezaoberal otázkou skúmania právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku konania a to práve so závermi rozhodcovského rozsudku, ktorý je napadnutý týmto návrhom a bude predmetom dokazovania vo veci samej a súčasne nedostatočne vyhodnotil súd prvého stupňa i skutočnosti, ktoré uvádzal označený vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vrátil na nové konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v hore naznačenom smere. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.