Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/430/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111232686 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111232686.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, proti povinnému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, H. X. XXXX/X, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom úradu Záhradnícka ul. č. 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.09.2012, č. k. 2Er 1663/2011-20, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.09.2012, č. k. 2Er 1663/2011-20, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 21.09.2012, č. k. 2Er 1663/2011-20, zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 02.11.2010, sp. zn. II/2010-1033. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a. s., a povinným vznikol dňa 22.01.2007, uzavretím Zmluvy o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0098 2013 07 RSU (v ďalšom iba „zmluvy“). Súd zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „Exekučného poriadku“) a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občianskeho zákonníka“). Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V zmysle čl. III. Záverečných ustanovení zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení z tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Asociácie bánk SR. Za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v ďalšom len „zákona o rozhodcovskom konaní“), Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky súd bral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a použil aj analogický výklad a to podľa Smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernice 93/13/EHS“). Poukázal tiež na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-76/10, C-240/98 až C-244/98 a C-168/05. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať na neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nie je ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 93b) v spojení s Občianskym zákonníkom (§ 43a, § 44 ods. 1). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadá sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Z § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k § 159 ods. 3 O.s.p. vyplýva prekážka res iudicata. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmaniu. Z § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Oprávnený sa odvolal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Z § 93b ods. 1, ods. 2 zákona o bankách nesporne banke vyplýva banke povinnosť ponúknuť dlžníkovi už pri uzatváraní úverovej zmluvy neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Zmluva jednoznačne spĺňa požiadavku na dokument podpísaný zmluvnými stranami, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Pokiaľ súc chcel vysloviť pochybnosti, mal sa dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním. Rozhodcovskú zmluvu (vo forme rozhodcovskej doložky), ktorá bola uzavretá plne v súlade so zákonom o bankách a so súhlasom povinného, nie je preto možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy a z tohto dôvodu neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval správne, keď preskúmaval rozhodcovský rozsudok z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského súdu podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je totiž potrebné na účely § 45 uvedeného zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom súd zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok zo dňa 02.11.2010, sp. zn. II/2010-1033, vydaný Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, kde zistil, že v čl. III bod 4 zmluvy je upravená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale „núti“ klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. III bod 4 zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so Smernicou 93/13/EHS. Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s vysporiadaním sa exekučného súdu s ust. § 93b zákona o bankách, na ktoré poukázal oprávnený. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) ide o podmienky, ktorých zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie do spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak by teda totožná zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzavretá po 01.01.2008, bolo by potrebné bez ďalšieho považovať ustanovenie zmluvy obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Aj v čase pred uvedenou novelizáciou Občianskeho zákonníka mala smernica 93/13/EHS (aj stále má) i tzv. nepriame účinky, takže bola a je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Ustanovenia smernice 93/13/EHS tak sú výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva a smernica 93/13/EHS. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou 93/13/EHS. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Keďže právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a dôvodov odvolania oprávneného dospel k záveru, že je vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.