Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/447/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111238914 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111238914.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., Údernícka 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, spol. s r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: K. X., L. H. XXXX/X, L., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov, o 6.935,61 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo17. júla 2012 č. k. 21C 56/2012- 49, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Poučenie: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz sp. zn. 21Ro 95/2011 vydaný Okresným súdom Bratislava I dňa 12. 12. 2011, konanie zastavil, žalobcovi, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi sa prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vracia súdny poplatok 409,37 eur. Súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca vzal žalobu späť. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože si trovy konania neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pričom uviedol, že trovy na právne zastúpenie advokátom vedľajším účastníkom neboli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a to z toho dôvodu, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa, ktorého cieľom podľa stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov disponuje vlastnými personálnymi zdrojmi, ktoré majú základné odborné znalosti v oblasti spotrebiteľského práva, keďže stanovy združenia jednoznačne deklarujú akou oblasťou práva sa združenie spotrebiteľov zaoberá. Z toho vyplýva, že samotné združenie disponuje osobami s potrebnými znalosťami a skúsenosťami pre efektívnu ochranu spotrebiteľov a právne zastúpenie advokátom v takomto type sporu možno považovať za nadbytočné a neúčelné. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak sa vedľajší účastník dal v tomto konaní zastúpiť advokátom, nebolo to kvôli poskytnutiu kvalifikovanej právnej pomoci žalovanému, ale preto, aby získal finančný prospech vo forme trov konania. Účel takéhoto zastúpenia je však v rozpore s cieľmi sledovanými procesným právom. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník a napadol ním výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s jeho argumentáciou, navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie prejudiciálnych otázok. Uviedol, že Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby sa aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom nechal zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa podľa vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V množstve súdnych sporov žalobca vzal žalobu späť už len z dôvodu vstupu vedľajšieho účastníka do konania. O trovách konania mal súd prvého stupňa rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a mal ich náhradu priznať vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto môže byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval. V prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto združenie nepoznalo ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolací súd poukazuje na to, že paušálne vstupy Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do množstva súdnych konaní, v ktorých pre vstup do konania nebol žiadny dôvod, pričom toto združenie je vo všetkých sporoch zastúpené advokátom, vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom tohto združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť advokáta JUDr. Ambróza Motyku v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V neposlednom rade treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. V prejednávanej veci rozhodnutie súdu nezáviselo od posúdenia žiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ. Preto nebol dôvod na prerušenie konania a predloženie veci tomuto súdnemu orgánu. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovaným. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovaného (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.).