KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 10. 2012plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/378/2012 z 30. 10. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2012, sp. zn. 3Cob/378/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1111241030.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/378/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111241030
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111241030.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Montauro s. r. o., Mlýnská 326/13, 602 00
Brno, Česká republika, IČO: 26 272 792, práv. zást. Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS
s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti odporcovi: NACCO SAS, 40 Rue de La Boétie, 750 08 Paríž,
Francúzsko, o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu na sumu 38.420 eur s príslušenstvom
a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 26Cb/200/2011
- 40 zo dňa 23.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 26Cb/200/2011 - 40
zo dňa 23.07.2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o nevrátení súdneho poplatku za návrh
navrhovateľovi. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.12.2011
domáhal vydania európskeho platobného rozkazu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1896/2006. Na základe výzvy súdu navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 2.305
eur. Súd rozhodnutím zo dňa 22.02.2012 v zmysle čl. 11 ods. 3 citovaného nariadenia návrh zamietol z
dôvodu spornosti uplatneného nároku. Súdny poplatok navrhovateľovi nevrátil, pretože výpočet dôvodov
vrátenia súdneho poplatku je taxatívne stanovený v § 11 zákona č. 71/1992 Zb. a tento nezahŕňa vrátenie
súdneho poplatku v prípade zamietnutia návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil navrhovateľ a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd navrhovateľovi vráti zaplatený súdny poplatok za návrh. Vytýkal
súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie, keď v predmetnej veci vychádzal prísne formálne z
gramatického výkladu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu nepredstavuje prekážku res iudicata, a teda jeho
zamietnutím nedochádza k zamietnutiu tvrdeného nároku, t. j. nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej.
Je zamietnutím z procesných dôvodov, t. j. procesným rozhodnutím.

Na rozdiel od úpravy v nariadení, zamietnutím v zmysle O.s.p. dochádza k zamietnutiu tvrdeného nároku,
t. j. je rozhodnuté vo veci samej, čo zakladá prekážku res iudicata.

Pojmu „zamietnutie“ v zmysle nariadenia zodpovedá pojem v zmysle O.s.p. „zastaví“, príp. „odmietne“.
Preto pojem „zamietnutie“ v zmysle nariadenia je pri aplikácii vnútroštátneho práva SR potrebné vykladať
ako zastavenie, resp. odmietnutie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu a v súlade s § 11
ods. 3, prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. súd mal rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku.



Záverom uviedol, že proti rozhodnutiu o zamietnutí vydania európskeho platobného rozkazu nie je
prípustný opravný prostriedok, a takýto zásah do práv účastníka popierajúci zásadu preskúmateľnosti
prvoinštančného rozhodnutia v prípade nevrátenia súdneho poplatku je v rozpore s Ústavou SR a
Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v
odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa v odvolaní,
odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že zamietnutie návrhu na vydanie európskeho platobného
rozkazu nepredstavuje prekážku res iudicata pre opätovný návrh a rozhodnutie vo veci samej, nie je
možné použiť analógiu s vnútroštátnym procesným právom, t. j., že v danom prípade podľa O.s.p. by
došlo k zastaveniu konania, resp. k odmietnutiu návrhu, pre rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 (nariadenie), ktorým sa zaviedlo európske
konanie o platobnom rozkaze, je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch.

Vzťah s vnútroštátnym procesným právom je len v prípade procesných otázok, ktoré nie sú upravené
nariadením, t. j. len tie sa riadia vnútroštátnym právom.

Súd prvého stupňa v danej veci zamietol návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu z dôvodu
spornosti nároku uplatneného návrhom. Jednou zo základných zásad nariadenia je zjednodušiť a
zrýchliť súdne konania v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých (nesporných) pohľadávok.
Návrh súd zamietne, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v nariadení. Za súdne konanie k návrhu
na vydanie európskeho platobného rozkazu je navrhovateľ povinný zaplatiť súdne poplatky, ktoré sa
majú uhradiť súdu vo výške stanovenej v súlade s vnútroštátnym predpisom.

Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď navrhovateľovi súdny poplatok za návrh nevrátil, pretože
súdne konanie o jeho návrhu bolo vykonané, i keď s negatívnym výsledkom. Nie je rozhodujúca
skutočnosť, že navrhovateľ môže návrh podať opätovne, resp. domáhať sa svojho prípadného nároku
žalobou na príslušnom súde členského štátu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožnil i s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ako verejnoprávny predpis nepripúšťa voľný
výklad ani analógiu, ale taxatívne stanovuje práva a povinnosti.

Naviac použitie analógie nepripúšťa ani nariadenie, ktoré už za podanie návrhu na vydanie európskeho
platobného rozkazu predpokladá uhradenie súdneho poplatku. Rozhodnutím o nevrátení súdneho
poplatku nebolo porušené ústavné právo navrhovateľa, pretože Ústava SR vo svojom čl. 46 ods. 1
negarantuje právo na bezplatné súdne konanie, a preto za nesúladnú s Ústavou SR nemožno považovať
takú právnu úpravu, ktorá v prípade zamietnutia návrhu nepriznáva právo na vrátenie súdneho poplatku.



Námietkou navrhovateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie
európskeho platobného rozkazu sa odvolací súd nezaoberal, pretože toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.03.2012 a nie je predmetom tohto konania.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 26Cb/200/2011

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam