Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204221 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1112204221.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. L., bytom Y. F. X, K., zastúpený Mg. Markom Benedikom, advokátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti odporcovi: R. R. A., A..P..U.., so sídlom W.I. F. X, K., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Peter Bak, advokát, vykonávajúci advokáciu v mene a na účet spol. BBH advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.03.2012, č.k. 10C/29/2012-35 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.03.2012, č.k. 10VC/29/2012-58, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1.3.2012, č.k. 10C/29/2012-35 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.3.2012, č.k. 10VC/29/2012-58 sa potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek šírenia výziev, správ a informácií, ktorými by: a) priamo alebo nepriamo iným osobám sprostredkoval informáciu o tom, že navrhovateľ má alebo môže mať nesplnené záväzky po lehote splatnosti, b) vyzval iné osoby za účelom hľadania veriteľov navrhovateľa, c) vyzýval iné osoby k spoločnému postupu za účelom vymáhania pohľadávok voči navrhovateľovi a ktorým by uložil spoločnostiam: N., Q..A.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom A. F. X, XXX XX K., E. I., Q..A.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. F. XX, XXX XX K., O. O., Q..A.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. F. XX, XXX XX K. zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania alebo iného šírenia výziev, správ alebo informácií, ktoré by obsahovali: a) priame alebo nepriame sprostredkovanie informácie o tom, že navrhovateľ má alebo môže mať nesplnené záväzky po lehote splatnosti, b) výzvu iným osobám za účelom hľadania veriteľov navrhovateľa, c)
výzvu iným osobám k spoločnému postupu za účelom vymáhania pohľadávok voči navrhovateľovi. Navrhovateľovi uložil v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia povinnosť zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo výške XX euro a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 74 ods. 1 O.s.p. dôvodiac tým, že v danom konaní nemal preukázané zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. V rozhodnutí konštatoval, že v konaní o vydanie predbežného opatrenia je výlučne vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia aspoň osvedčil listinnými dôkazmi, z ktorých je možné vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V posudzovanom prípade však navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal, že nie je dlžníkom odporcu, t.j. žiadnym spôsobom neosvedčil, že boli v tlači zverejnené nepravdivé informácie, a teda ani neosvedčil danosť práva, ktorému by sa mala predbežným opatrením poskytnúť ochrana.
Konajúci súd poukázal na ust. § 11 ods. 3 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Konštatoval, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať veriteľ, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch záväzkov viac ako jednému veriteľovi. Predmetný zákon však žiadnym spôsobom neupravuje, akým spôsobom sa má veriteľ o existencii ďalšieho dlžníkovho veriteľa dozvedieť. V prípade, ak odporca má za to, že navrhovateľ je jeho dlžníkom, pričom má záujem podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči navrhovateľovi, avšak nemá vedomosť o tom, či je navrhovateľ zároveň v omeškaní s plnením peňažného záväzku inému subjektu, zákon nevylučuje možnosť, aby odporca zverejnil inzerát v periodickej tlači za účelom zistenia ďalšieho navrhovateľovho veriteľa. Zverejnenie takéhoto inzerátu v periodickej tlači môže byť často jediným účinným spôsobom, na základe ktorého môže veriteľ k takejto informácii dospieť, pričom s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu neosvedčil neexistenciu dlhu voči odporcovi, zároveň podľa
11Co 22/2012-76
názoru súdu ani nepreukázal, že by sa zverejnením takéhoto inzerátu odporca dopustil protiprávneho konania.
Konajúci súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal nutnosť dočasnej úpravy v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, keď žiadnym spôsobom neosvedčil, že by uverejnenie vyššie uvedenej inzercie spôsobilo zníženie jeho cti a dôstojnosti v spoločnosti a ani to, akým konkrétnym spôsobom sa tak stalo. Navrhovateľ síce vo svojom návrhu tvrdí, že na obchodných stretnutiach spoločností sa vždy spomína predmetná inzercia, toto tvrdenie však samo osebe neosvedčuje negatívne dôsledky predmetnej inzercie na česť a dôstojnosť navrhovateľa. Okrem toho navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že by v rámci obchodných stretnutí k takejto diskusii vôbec došlo. Súd v rozhodnutí zároveň poukázal na skutočnosť, že predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by šlo o úpravu konečnú, teda takú, akú je možné dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej. Ak by v tomto prípade súd rozhodol v zmysle podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dosiahol by konečnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi, čím by účel predbežného opatrenia nebol dosiahnutý, a zároveň by takto nariadeným predbežným opatrením prejudikoval práva účastníkov konania.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol podľa §5 ods. 1, písm. a), §8 ods. 1 zák. 71/1992 Zb. v znení novely, položka 1 písm. c). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím k tomu, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. V odvolaní konštatoval, že podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že: a/ navrhovateľ neosvedčil, že nie je dlžníkom odporcu, b/ podľa § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom tento zákon neupravuje, akým spôsobom sa má veriteľ o existencii ďalšieho veriteľa dozvedieť, c/ navrhovateľ nepreukázal nutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, keď žiadnym spôsobom neosvedčil, že by uverejnenie inzercie spôsobilo zníženie jeho dôstojnosti a cti v spoločnosti, d/
predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu konečnú, akú je možné dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej. Odvolateľ poukázal na to, že argumenty súdu sú nesprávne, nezmyselné, až absurdné. Ku konštatáciu súdu o tom, že neosvedčil, že nie je dlžníkom odporcu uviedol, že ak medzi
účastníkmi neexistuje záväzkový vzťah, tak potom logicky o tom nemôže existovať ani žiadny dôkaz a nemožno preukazovať niečo, čo neexistuje. V konaniach predmetom ktorých je ochrana osobnosti sa vychádza z toho, že dôkazné bremeno preukázať určité skutočnosti má pôvodca zásahu, t.j. ten účastník konania, ktorý ich tvrdí (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 39/2000). Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa vychádzať z toho, keďže nebol poskytnutý dôkaz o tom, že navrhovateľ je dlžníkom odporcu, že navrhovateľ dlžníkom odporcu nie je. Z predložených listov odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, z tlačovej správy tlačovej agentúry A. zo dňa XX.XX.XXXX a z článku C. proti L. uverejnenom v týždenníku E. XX.XX.XXXX vyplýva, že údajný spor, z dôvodu ktorého bola uverejnená predmetná inzercia, sa týka pôžičky vo výške cca XX M.. F.. Tieto finančné prostriedky boli podľa odporcu poskytnuté spoločnostiam V. T., L.. Q. Y. T., L.., ktoré však sú samostatné právnické osoby , odlišné od navrhovateľa. Nebol poskytnutý dôkaz o tom, že navrhovateľ má k týmto spoločnostiam nejaký vzťah a ani to, že patria do skupiny N.. Tento finančný vzťah ak skutočne existuje, tak sa žiadnym spôsobom netýka navrhovateľa a tento nie je jeho účastníkom. To však nebránilo tomu, aby odporca ako vyplýva z predložených listín, celkom neodôvodnene zaútočil na navrhovateľa a spochybňoval jeho kredibilitu a platobnú disciplínu uverejnením inzerátov a šírením obdobných informácií. Odporca i naďalej pokračuje v šírení nepravdivých informácii, ktorými spochybňuje finančnú kredibilitu a platobnú disciplínu navrhovateľa - podstatou inzercie je spochybňovanie finančného kreditu a platobnej disciplíny navrhovateľa, aj keď odporca nemal a nemá žiaden legitímny dôvod spochybňovať finančný kredit a jeho platobnú disciplínu . S poukazom na rozsudky Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cmo 162/95, sp. zn. 3 Cmo 21/98 konštatoval, že informácie obsiahnuté v inzercii spochybňujúce finančnú kredibilitu a platobnú disciplínu sú mu spôsobilé privodiť ujmu - uvedené je zrejmé zo samotnej ich povahy a túto okolnosť nie je potrebné preukazovať. Výzvy veriteľom určitej osoby za účelom spoločného postupu pri vymáhaní pohľadávok, sú spôsobilé negatívne zasiahnuť do práv osoby, ktorá je v takýchto výzvach označovaná. Takýto postup veriteľa (skutočného alebo domnelého) môže mať podľa okolností povahu zneužitia práva, respektíve šikanózneho konania.
11Co 22/2012-77
Argument súdu o tom, že navrhovateľ nepreukázal nutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, keď žiadnym spôsobom neosvedčil, že by uverejnenie inzercie spôsobilo zníženie jeho dôstojnosti a cti spoločností nie je konzistentný s povahou a podstatou inštitútu predbežného opatrenia a je v priamom rozpore s platnou právnou úpravou. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia podľa § 74 O.s.p. nie je preukázanie vzniku ujmy ( napríklad preukázaním nejakým negatívnych dopadov vo vzťahu k účastníkovi konania ), keď z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že nielenže nie je potrebné preukazovať vznik ujmy, ale nie je potrebné preukazovať ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy; postačí jeho odôvodnenie. Uvedené vyplýva aj z povahy a podstaty inštitútu predbežného opatrenia, ktoré je okrem iného prostriedkom predbežnej súdnej ochrany, aby sa vzniku ujmy zabránilo a zo skutočnosti, že negatívne dôsledky šírenia difamujúcich skutočností možno preukázať spravidla len dokazovaním, pre ktoré nie je v rámci konania o predbežnom opatrení priestor - rozhodné skutočnosti postačuje osvedčiť. Nesprávny je i názor súdu, že vyhovením návrhu by došlo ku konečnej úprave vzťahov medzi účastníkmi , keďže navrhovaný výrok nemá takú povahu, že by ním došlo ku konečnej definitívnej úprave vzťahov medzi účastníkmi konania. Vyhovením návrhu ( § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p.) sa medzi účastníkmi nevytvorí nezvratný stav, ergo vyhovenie návrhu nebude predstavovať definitívnu úpravu vzťahu medzi účastníkmi konania. Návrh na zákaz určitého konania smeruje len k tomu, aby sa odporca zdržal nekorektného, neslušného a v konečnom dôsledku protiprávneho spôsobu vymáhania údajnej pohľadávky, ktorý hraničí s vydieraním a ktorý smeruje voči osobe, ktorá s ním nie je v záväzkovo právnom vzťahu. Zásada, podľa ktorej nemožno pripustiť, aby predbežným opatrením oprávnený dosiahol to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej, neplatí absolútne ( uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obo 57/97 ). Dobrá povesť v obchodných kruhoch je veľmi krehkou hodnotou a nie je možné vylúčiť, že nekorektná, negatívna kampaň odporcu voči navrhovateľovi môže vyústiť do jeho úplného znemožnenia v obchodných kruhoch, ktorý dôsledok nebude možné odstrániť ani poskytnutím súdnej ochrany vo veci samej.
Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, neosvedčil skutočnosti tvoriace zákonné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, predovšetkým neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a navrhuje petit, ktorý je neurčitý, nevykonateľný a v rozpore so zákonom; na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a priznal mu trovy konania tak, ako ich vyčísli. Podľa názoru odporcu navrhovateľ vo svojich podaniach neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam tvoriacim zákonné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Napriek tomu, že skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť vždy preukázané dôkazmi podľa § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p., je pre nariadenie predbežného opatrenia nevyhnutné, aby okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie boli aspoň osvedčené. Osvedčenie v rámci právnej teórie pritom znamená to, že podľa tvrdení navrhovateľa nárok vo veci samej obstojí, čo zásadne podloží listinnými dôkazmi. Navrhovateľ však okolnosti, ktoré majú v zmysle § 75 O.s.p. tvoriť základné zákonné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani len neosvedčuje, pričom tieto podkladá iba svojimi tvrdeniami a neopodstatnenými domnienkami.
Tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy sú neopodstatnené, nedôvodné a zároveň sú v rozpore so samotnou podstatou inštitútu predbežného opatrenia. Osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musí minimálne navrhovateľ osvedčiť, pretože má v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia dôkazné bremeno a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pre účely predbežného opatrenia je potrebné a nevyhnutné aspoň osvedčiť to, že reálne nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, resp. jej rozširovanie navrhovateľovi hrozí aj v budúcnosti a za účelom minimalizácie hroziacej ujmy je nevyhnutné dočasne upraviť vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jednu zo základných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však navrhovateľ v návrhu neosvedčil, čím absentuje preukázanie jednej zo základných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p.. V danom konaní nemožno za osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov považovať recitovanie právnickej literatúry so všeobecným, ničím
11Co 22/2012-78
konkrétne nepodloženým konštatovaním, že konanie odporcu nasvedčuje tomu, že je splnená niektorá zo skutočností uvedená v § 74 ods. 1 O.s.p.. Za súčasného stavu by nariadenie predbežného opatrenia bolo nielen v rozpore so zákonom, ale chýbalo by mu aj akékoľvek opodstatnenie, nakoľko nie je ani len osvedčené, že by odporca mal v budúcnosti konať spôsobom, v dôsledku, ktorého by navrhovateľovi mala vzniknúť ujma, resp. táto sa rozšíriť . Odporca napokon v odvolaní poukázal na to, že z odbornej literatúry a rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nesmie byť vo svojom petite formulovaný príliš široko, pričom zároveň platí, že musí byť jasný, určitý a natoľko konkrétny, aby po prevzatí do rozhodnutia súdu mohol byť aj vykonateľný. V danom prípade návrh konkrétne nevymedzuje, aké konanie či už odporcu alebo v petite uvedených vydavateľstiev, by bolo považované za porušenie povinností uvedených v petite návrhu. Súčasné rozhodovacia prax bráni petitom žalôb a návrhov na predbežné opatrenie výrazom „podobný „ či “ akýmkoľvek spôsobom „ s odôvodnením, že ide o petity neurčité, a preto nevykonateľné, nakoľko pri výkone rozhodnutia by znovu musela byť preskúmaná vecná podstata spornej záležitosti. V zmysle uvedeného je petit uvedený v návrhu v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, ako aj so samotným zmyslom inštitútu predbežného opatrenia, nakoľko by ho aj v prípade nariadenia nebolo možné vykonať. Nariadením navrhovaného predbežného opatrenia by zároveň došlo k neprimeranému zásahu voči vydavateľom uvedeným v návrhu, nakoľko by došlo k zásahu do slobody prejavu týchto subjektov garantovaného čl. 26 Ústavy SR, resp. čl. 17 Listiny základných práv a slobôd.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa ust. § 74 ods.1 zák.č. 99/1963 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom uznesení prvostupňového súdu, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia.
Na doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonného predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. obava z toho, že by sa zmenila ( kvantitatívne alebo kvalitatívne ) majetková podstata budúceho povinného. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie, keď jej základom je ohrozenie, ktoré súd skúma u povinného a oprávnený musí tvrdiť a aj osvedčiť, že povinný koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo k znemožneniu vykonateľného súdneho rozhodnutia.
Navrhovateľ predbežného opatrenia teda musí ( pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný ) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva odporcom, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť
11Co 22/2012-79
situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, t.j. pravdepodobnosť jeho ohrozenia.
V posudzovanom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ konkrétnymi skutočnosťami neosvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy medzi účastníkmi a nepreukázal odôvodnenosť obavy z ohrozenia prípadného výkonu rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa mieni domáhať ochrany osobnosti, a to prostriedkami podľa § 13 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s navrhovaným predbežným opatrením a odvolacími námietkami navrhovateľa obsiahnutými v odvolaní je treba uviesť, že potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorej existenciu bude možné posúdiť iba pri
znalosti (prípadne tvrdených skutočností ) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia stanú neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúce z týchto vzťahov, by bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti, resp. by bol zrejme nespravodlivý. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolností prípadu javili ako vysoko pravdepodobné. Jeho nariadenie je možné iba v takom prípade, ak navrhovateľ preukáže danosť práva a to, aby o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy nebolo vážnejších pochybností ( závery NS SR uverejnené v R 117/2003). Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba totiž zobrať do úvahy aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý prípadne môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok jeho reálne znemožnenie ochrany oprávnených záujmov. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručeného prvostupňovému súdu navrhovateľ ( na ktorého strane je dôkazné bremeno na preukázanie skutočností tvoriacich zákonný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia ) okrem svojho tvrdenia inak neosvedčil, že inzercia tzv. Verejnej výzvy k spoločnému postupu pri vymáhaní pohľadávok uverejnenej v denníku I. G. zo dňa XX. X. XXXX, v týždenníku E. Č.. X zo dňa XX.XX.XXXX, č. X zo dňa XX.XX.XXXX, v denníku A. zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX spôsobila akékoľvek negatívne následky vo vzťahu k zníženiu jeho cti a dôstojnosti v spoločnosti, ako i dobrej povesti a dobrého mena. Na základe uvedeného potom nie súd v danom prípade podmienky ani k tomu, aby zákaz zdržať sa činnosti vymedzenej v petite navrhovaného predbežného opatrenia boli okrem odporcu uložené i niekomu inému , ako účastníkovi konania o veci samej ( §74 ods.2, § 76 ods. 2 O.s.p.).
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne a uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd v samostatnom rozhodnutí ( § 151 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.