Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/382/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227235 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1112227235.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K. N., R. K. X/G, R., zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL ADVISORS SK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klariská 14, IČO: 36 859 940, proti odporcovi: O. R. E., K..E.., E. E. H. R., Š. X, B.: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného E. R. B., Q. N. XX.E. XXXX, Č..L.. XXC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd opravuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že v jeho záhlaví má označenie odporcu správne znieť: " O. R. E. , K..E.. E. E. H. R., Š. X, B.: XXX XXX XX" a v jeho výroku III. tak, že tento má správne znieť: "Odporcovi ako záložnému veriteľovi nariaďuje zdržať sa akéhokoľvek konania a/alebo vykonania úkonu, ktorým by došlo k postúpeniu alebo k inému prevedeniu práv a povinností záložného veriteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. a II. tohto uznesenia, na akýkoľvek tretí subjekt, s výnimkou prípadu, ak by došlo k postúpeniu alebo k inému prevedeniu práv a povinností záložného veriteľa na banku alebo pobočku zahraničnej banky, ku ktorému udelil/udelí navrhovateľ vopred písomný súhlas". Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežným opatrením odporcovi- ako záložnému veriteľovi, zdržať sa akéhokoľvek konania a/alebo vykonania úkonu, ktorým by akýmkoľvek spôsobom realizoval výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky: X-B. R. Č.. X-N. U. E. na X.U. D. D. N. N., R. N., K. XG - N. E.: XX D. R. H. R. na K. Z.., L. C. D. na D. A.. ". Č.. XXXX/ XX, N. D.: Q. D. K. U. O. H. XXX G., E. Č. XXXX, H.: K.F. X/G, Q. na M. H. Č.. XXXX, L. Ú. N., O. R. - G..Č.. N., H. E. L. pre T. G. E. R., s vlastníctvom ktorého je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom - parcela reg. ". Č.. XXXX/XX O. H. XXX G., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XXX na D. A. "., U. E. H. L.. Ú.. N., ktoré sú priľahlé k bytovým domom N., N., N., Y. a sú evidované v katastri nehnuteľností na M. Č.. XXXX L. Ú. N., O. R. - G..Č.. N. H. E. L. pre hlavné mesto E. R. nasledovne: D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX O. H. XX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX O. H. XX G., N. D. O. D., D. Č.. XXXX/XXX O. H. XX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX O. H. XX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX O. H. XXX G., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX O. H. XX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX O. H. XX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX O. H. XX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX O. H. XXX G., druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XX O. H. XX G., druh pozemku ostatné plochy. Ďalej odporcovi ako záložnému veriteľovi nariadil zdržať sa akéhokoľvek konania a/alebo vykonania úkonov, ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a zdržať sa akéhokoľvek konania a/ alebo vykonania úkonu, ktorým by došlo k postúpeniu záložného práva odporcu k nehnuteľnostiam na akýkoľvek tretí subjekt s výnimkou prípadu, ak by došlo k postúpeniu záložného práva na banku alebo pobočku zahraničnej banky, ku ktorému udelil/udelí navrhovateľ vopred písomný súhlas. Súčasne uložil navrhovateľke, aby v lehote do 30 dní od vykonateľnosti uznesenia podala na súde proti odporcovi návrh na začatie konania vo veci samej. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 74 ods. 1, § 76 ods. 1, písm. e/, f/, ods. 3, ods. 4 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčený; javí sa z opísania rozhodujúcich skutočností ako vysoko pravdepodobné, že navrhovateľka je vlastníkom bytu s ťarchou, ktorá bola zriadená v prospech odporcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva k bytu medzi odporcom a R..O..E.. E., táto ťarcha mala byť vymazaná po predložení kvitancie, keďže navrhovateľka riadne uhradila celú kúpnu cenu. Napriek tomu však odporca kvitanciu nevystavil a R..O..E.. E. takúto kvitanciu nepredložila navrhovateľke. Na základe uvedeného dôvodil, že žaloba vo veci samej, ktorú navrhovateľka mieni podať na súde, má svoje opodstatnenie. So zreteľom na uvedené tak dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti opísané navrhovateľkou v návrhu a charakter sporu, je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov tak, aby sa zabránilo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľky a vylúčil sa tak vznik ťažko napraviteľného stavu v právnych vzťahoch, ktoré so všetkými negatívnymi konsekvenciami hrozia v dôsledku odstúpenia odporcu od úverovej zmluvy so spoločnosťou R..O..E.. E., a.s.. Preto sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a uzavrel, že na ich základe možno konštatovať, že sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia, a z tohto dôvodu návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na ustanovenie § 151h ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že ak sa prevádza záloh zaťažený záložným právom, tak záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu, čo znamená, že nadobúdateľ nadobudne záloh aj naďalej zaťažený záložným právom a vstupuje do práv pôvodného záložcu a má všetky práva a povinnosti, ktoré zákon alebo zmluva o zriadení záložného práva zakotvujú. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka už pri podpise kúpnej zmluvy s dlžníkom vedela, že na predmetnom byte je zriadené záložné právo v jeho prospech a aké právne následky sú spojené s daným zabezpečovacím inštitútom. Zdôraznil, že medzi ním a navrhovateľkou nie je žiadny záväzkovo-právny vzťah, ktorý by mu znemožňovala začať výkon záložného práva, na ktorý je oprávnený zo zákona a navrhovateľka tak nesprávne na neho prenáša zodpovednosť za neplnenie si povinností dlžníkom, a to zabezpečiť návrh na výmaz záložného práva na predmetný byt vyplývajúcej mu z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a dlžníkom. Uviedol, že on má záväzkovo právny vzťah len s dlžníkom založený zmluvou o úvere, v zmysle ktorej sa podľa článku VI. bod 9 zaviazal dlžníkovi uvoľniť záložné právo, ak kupujúci uhradí plnú kúpnu cenu, s tým, že vydá dlžníkovi návrh na výmaz záložného práva do piatich pracovných dní po pripísaní kúpnej ceny na účet dlžníka vedený u neho a splatení príslušnej časti úveru. Vzhľadom k tomu, že dlžník si danú povinnosť nesplnil a nepoukázal plnú kúpnu cenu na svoj účet vedený u neho a nesplatil tak príslušnú časť úveru, nemá povinnosť vydať návrh na výmaz záložného práva k predmetnému bytu a vzdať sa v tejto časti svojho zálohu. Z uvedeného dôvodu považuje návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia za účelový, keďže on nezavinil vzniknutú situáciu navrhovateľky a nemôže mu byť na ujmu nesplnenie si povinnosti dlžníkom. Je toho názoru, že vo vzťahu k nemu nebola tak dostatočným spôsobom osvedčená pravdepodobnosť nároku navrhovateľky ako jeden z predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia. Dodal, že vydaním predbežného opatrenia sa mu ako veriteľovi znemožňuje domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle záložnej zmluvy, čím na jeho strane bez jeho zavinenia vznikal protiprávny stav ako dôsledok sporu medzi dlžníkom a navrhovateľkou. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd prvého stupňa postupoval plne v súlade so zákonom a riadne vyhodnotil predložené dôkazy, keď v konaní o nariadenie predbežného opatrenia stačí, že nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, je osvedčený. Skutočnosti, že predbežná ochrana je naozaj nutná a potrebná na ochranu jej práv, svedčí aj zmluva o zriadení záložného práva k rozostavanej stavbe zo dňa X. X. XXXX, ako aj fakt, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci podvodu uznesením L. A. D. Q. H. R. Q. N. XX. XX. XXXX. Uviedla, že z predložených dokladov vyplýva, že dlžník bol povinný splatiť istinu jednorázovo do dvanástich mesiacov po vydaní kolaudačného rozhodnutia, najneskôr N. XX. X. XXXX, s možnosťou realizovania predčasných splátok bez poplatku, jej vlastnícke právo k bytu bolo prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX a vklad bol povolený dňa XX. X. XXXX. Rovnako z nich vyplýva, že dlžník mal podľa úverovej zmluvy hradiť finančné prostriedky na účet zriadený u odporcu, pričom z úverovej zmluvy nevyplýva výslovný záväzok dlžníka priraďovať platby hradené na tento účet k jednotlivým bytom alebo nebytovým priestorom, a je preto možné dôvodne predpokladať, že dlžník mohol vykonať v roku 2011 osobitnú splátku, respektíve viacero splátok, ktoré nepriradil k jednotlivým bytom a odporca použil tieto prostriedky na splatenie investičného úveru bez toho, aby vystavil kvitanciu. Zdôraznila, že odporca má zriadené záložnou zmluvou záložné právo iba k rozostavaným stavbám a nemá zriadené záložné právo na jej byt , a teda mu nevzniklo záložné právo na byt v jej vlastníctve s poukazom na to, že v katastri nehnuteľností nie je zavkladované záložné právo na byt, ale na rozostavanú stavbu. Záložná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zriaďovalo záložné právo k bytu v jej vlastníctve ani k iným bytom alebo nebytovým priestorom, pričom nie je možné jednostranne rozširovať predmet zálohu, ktorý bol definovaný k rozostavanej stavbe. Zdôraznila, že neprevzala a ani nemohla prevziať alebo vstúpiť do práv a povinnosti záložcu k rozostavanej stavbe, keďže sa nikdy nestala vlastníkom rozostavanej stavby a rovnako neprejavila slobodnú a vážnu vôľu vstúpiť do práv a povinností záložcu zo záložnej zmluvy, keď obsah záložnej zmluvy jej ani nebol známy, pričom k dnešnému dňu nie je známa ani presná pohľadávka, ktorú si odporca má uplatňovať voči dlžníkovi. Uviedla, že rozostavaná stavba je samostatnou vecou, pričom vlastníctvo bytov a nebytových priestorov ako osobitného právneho inštitútu nemožno zamieňať s inštitútom vlastníctva stavby. Podľa nej zo záložnej zmluvy nie je možné identifikovať výšku pohľadávky a už vôbec nie výšku pohľadávky na byt v jej vlastníctve, pričom výška pohľadávky musí byť určiteľná, inak je zmluva neplatná. Zo znenia záložnej zmluvy rovnako nevyplýva, kedy nadobudla obligačné účinky, ktoré sú imanentnou súčasťou toho, aby bola záložná zmluva záväzná a vykonateľná. Napokon záložná zmluva bola podpísaná za stranu záložného veriteľa osobami, ktoré k nej nepripojili plnú moc, z ktorej by jednoznačne vyplývalo, že boli oprávnené takúto zmluvu podpísať. Z dôkazov, ktoré predložil odporca, možno podľa nej dôvodiť, že odporca nedisponuje žiadnym záložným právom k bytu v jej vlastníctve, nakoľko predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k rozostavanej stavbe a odporca tak nie je v zmysle platných právnych predpisov oprávnený vykonávať záložné právo k bytu, a tak nemohla ani vstúpiť do práv a povinností záložcu zo záložnej zmluvy a napokon odporca ani nedisponuje pohľadávkou voči dlžníkovi, ktorá by bola určiteľná v zmysle záložnej zmluvy, a preto takáto záložná zmluva je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V posudzovanej veci navrhovateľka dostatočne osvedčila existenciu ňou tvrdeného vlastníckeho práva k bytu Č.. X-N. na K. XG H. R., ako aj existenciu záložného práva zriadeného k rozostavanej stavbe na základe záložnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX a k pozemkom na základe záložnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej odporcom s R..O..E.. E., K..E.. ako so záložcom a dlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.X.XXXX, na zabezpečenie pohľadávky odporcu zo zmluvy o splátkovom úvere. Navrhovateľka mala vstúpiť do právneho postavenia / práv a povinností/ záložcu z uzavretej záložnej zmluvy, a to nadobudnutím vlastníctva bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej - článku X. ods. 8 sa predávajúci R..O..E.. E., a.s. zaviazal do 14 dní po obdržaní kvitancie odporcu k výmazu záložných práv túto doručiť navrhovateľke ako kupujúcemu s tým, že sa tiež zaviazal vyvinúť úsilie, aby kvitancie odporcu k výmazu záložných práv boli vydané v čo najkratšom možnom termíne. Súčasne sa zaviazal odporca ako veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi R..O..E.. E., K..E.. uvoľniť záložné práva, za splnenia podmienok uvedených v čl. VI bod 9 zmluvy o splátkovom úvere. Je zrejmé, že predávajúci R..O..E.. E., a.s si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy, zabezpečiť kvitanciu, nesplnil, hoci navrhovateľka mu zaplatila celú kúpnu cenu za byt vo výške XXX.XXX,XX Y.. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka dostatočne spoľahlivo osvedčila také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu, ktorého sa mieni domáhať vo veci samej. Z hľadiska ňou tvrdeného a osvedčeného skutkového stavu možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Nie je dôvodná obrana odporcu, že nie je s navrhovateľkou v žiadnom právnom vzťahu, keďže navrhovateľka mala vstúpiť odkúpením bytu do právneho postavenia záložcu zo záložnej zmluvy a konanie vo veci samej sa má týkať vyriešenie otázky existencie záložného práva odporcu k bytu vo vlastníctve navrhovateľky ako predpokladu pre vydanie kvitancie na jeho výmaz z katastra nehnuteľností za stavu, keď navrhovateľka zaplatila za byt celú kúpnu cenu. V danom prípade bola preukázaná aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania v podobe reálnej hrozby nebezpečenstva možnou realizáciou záložného práva odporcom na uspokojenie svojej úverovej pohľadávky predajom zálohu - bytu vo vlastníctve navrhovateľky s priľahlými pozemkami, zvlášť za stavu, keď mal podľa oznámenia zo dňa X.X.XXXX od úverovej zmluvy odstúpiť s tým, že trvá na bezodkladnom uhradení celej pohľadávky. Výkon záložného práva odporcom a scudzenie nehnuteľností, v prípade preukázania splnenia podmienok na vystavenie kvitancie na výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností, by tak nepochybne zhoršili právne postavenie navrhovateľky. Týmto je daná, aj podľa názoru odvolacieho súdu, naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany práv navrhovateľky, ktorých sa bude domáhať v základnom konaní. Za tohto objektívne existujúceho stavu právnej neistoty v právnom postavení navrhovateľky je potrebné zamedziť zhoršovaniu jej právneho postavenia bezprostredne hroziacou realizáciou výkonu záložného práva a zabezpečiť dočasnú ochranu jej bývania pred scudzením nehnuteľností v jej vlastníctve. Obmedzenie výkonu záložného práva odporcu k predmetu časti zálohu je v miere nevyhnutne zodpovedajúcej predmetu základného konania vo veci samej. K oslabeniu právneho postavenia navrhovateľky v základom konaní by rovnako mohlo dôjsť aj postúpením alebo prevodom práv a povinností záložného veriteľa, a preto aj v tejto časti sa javí predbežné opatrenie z hľadiska ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľky, ako opodstatnené. Zároveň v tejto časti odvolací súd postupom podľa § 164 O.s.p. opravil výrok napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, že presnejšie a v súlade so zákonom vyjadril konanie, ktorého sa má odporca ako záložný veriteľ zdržať pokiaľ ide " o postúpenie záložného práva" k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky, nakoľko postúpenie pripadá do úvahy len vo vzťahu k pohľadávke (§ 524 a nasl. Obč. zák. v spojení s § 488 Obč. zák.), záložné právo, ako právo k cudzej veci, slúži na zabezpečenie pohľadávky (151a a nasl. Obč.zák.). Rovnako bolo potrebné opraviť v záhlaví napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa označenie odporcu v súlade s jeho zápisom v obchodom registri. S prihliadnutím na dobromyseľnosť navrhovateľky, ktorá sa náhle ocitla v nepriaznivej situácii bez svojho zavinenia, prevážil v danom prípade záujem navrhovateľky dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu svojho vlastníckeho práva k bytu, ktorý má slúžiť na zabezpečenie jej trvalého bývania, ktoré sa tu dostáva do kolízie s právami odporcu vyplývajúcimi mu z jeho záväzkovo-právnych vzťahov. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne preukázala základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia dočasne obmedziť výkon práv odporcu vyplývajúcich mu zo záložnej a úverovej zmluvy, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu vo veci samej (ust. § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.