Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/322/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204115525 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1204115525.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Credit Clearing Center, a.s., IČO: 35 839 651, Farská 1338/42, Nitra, zast.: JUDr. Ing. Ľubomír Navračič, advokát, Miletičova 21, Bratislava, proti povinnému 1/: C. M., nar.: XX.XX.XXXX, úmrtie: XX.XX.XXXX, naposledy bytom: I. X, R., proti povinnému 2/: H. T., nar.: XX.XX.XXXX, úmrtie: XX.XX.XXXX, naposledy bytom: I. X, R., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Zervanovou, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 18, Bratislava, pod č. EX 197/2004, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/1155/2004 - 44 zo dňa 26.03.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 37Er/1155/2004 - 53 zo dňa 14.05.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/1155/2004 - 44 zo dňa 26.03.2012 vo výroku o trovách exekúcie v spojení s opravným uznesením č. k. 37Er/1155/2004 - 53 zo dňa 14.05.2012 mení tak, že oprávnený je povinný uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke vo výške 290,47 Eur. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č. k. 37Er/1155/2004 - 44 zo dňa 26.03.2012 Okresný súd Bratislava II zastavil exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Zervanovou pod č. EX 197/2004 podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Ex. por.“) v spojení s § 103 O.s.p. z dôvodu úmrtia povinných 1/ a 2/. Zároveň súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke vo výške 83,30 Eur. Toto uznesenie prvostupňový súd dňa 14.05.2012 opravil vo výroku o trovách exekúcie uznesením č. k. 37Er/1155/2004 - 53, ktorým súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 87,29 Eur. Voči týmto uzneseniam proti výroku o trovách exekúcie sa v zákonnej lehote odvolala súdna exekútorka. Mala za to, že krátenie trov exekúcie zo strany prvostupňového súdu nie je dôvodné. Poukazovala na to, že vo všetkých prípadoch ide o úkony, ktoré je súdny exekútor oprávnený, resp. povinný v exekučnom konaní vykonať. Ide napr. o štúdium spisu, kontrola návrhu a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, pričom ide o nevyhnutné úkony, ktoré boli účelne vynaložené na exekúciu. V súvislosti s časovou odmenou súdna exekútorka uviedla, že úlohou súdu nie je posudzovať časovú náročnosť jednotlivých úkonov súdneho exekútora. Zároveň poukazovala na to, že ak súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal niekoľko dielčích úkonov exekučnej činnosti, prináleží mu za každý takýto jednotlivý úkon exekučnej činnosti odmena 6,64 Eur v zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Svoje tvrdenia opierala o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 16/2005 zo dňa 28.04.2006. V súvislosti s odmenou súdneho exekútora určenou paušálnou sumou sa nestotožnila s krátením zo strany súdu prvého stupňa (pri viacnásobnom doručovaní písomností) s tým, že pod pojmom doručenie sa rozumie dodanie písomnosti adresátovi a ak je adresátov viac, ide o viacnásobné doručovanie. Na základe uvedeného trvala na priznaní náhrady trov exekúcie vo vyčíslenej výške 382,19 Eur s DPH. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie súdnej exekútorky podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, exekučného spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v spojení s opravným uznesením je potrebné zmeniť. Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení účinnom v čase začatia exekúcie) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z obsahu uznesenia prvostupňového súdu č. k. 37Er/1155/2004 - 44 je zrejmé, že exekúcia bola zastavená z dôvodu podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 103 O.s.p. V takomto prípade sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky dvomi spôsobmi, ktoré sa však nesmú prekrývať. Časovú odmenu vo výške 200,- Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu si exekútor môže uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v taxatívnom výpočte úkonov odmeňovaných paušálnou sumou (§ 15 ods. 1 vyhlášky). Paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 vyhlášky sa priznáva za taxatívne uvedené úkony exekučnej činnosti, pričom paušálna suma je 100,- Sk (3,32 Eur). Vyplýva to z logického a gramatického výkladu vyhlášky, podľa ktorého nie je možné priznať kumulatívne paušálnu a aj časovú odmenu za jeden a ten istý úkon. Pri časovej odmene v zmysle vyhlášky je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu súdny exekútor povinný odôvodniť presnou časovou špecifikáciou obsahujúcou dátum a presné časové vymedzenie každého úkonu exekučnej činnosti, pričom jednotlivé časové úseky sa spočítajú bez ohľadu na počet vykonaných úkonov. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk (6,64 Eur) patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Tento právny názor odvolacieho súdu korešponduje s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozhodnutí pod sp. zn. 1 M Cdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007 a taktiež so zaužívanou súdnou praxou v tomto smere. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení priznal súdnej exekútorke časovú odmenu spolu vo výške 13,28 Eur za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, a to za vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku povinného (15 min.), vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (15 min.), vypracovanie návrhu na ustanovenie opatrovníka povinnému (15 min.), vypracovanie návrhu na vyznačenie právoplatnosti uznesenia o ustanovení opatrovníka (15 min.), vypracovanie postúpenia upovedomenia o začatí exekúcie a upovedomenia o spôsoboch jej výkonu (15 min.), vypracovanie prihlášky pohľadávky do dedičského konania (15 min.), vypracovanie oznámenia o ukončení exekúcie (15 min.) a vypracovanie návrhu na vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (15 min.). Nepriznal jej odmenu za štúdium spisu, kontrolu, vyhotovenia špecifikácie trov exekúcie, vypracovanie a postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že tieto úkony nie je možné osobitne účtovať a sú zahrnuté v celkovej odmene súdnej exekútorky. Taktiež prvostupňový súd nepriznal súdnej exekútorke časovú odmenu za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, pretože táto smeruje k získaniu poverenia a tiež nepriznal vypracovanie oznámenia, nakoľko tento úkon nie je bližšie špecifikovaný. V súvislosti s časovou odmenou je odvolací súd za to, že prvostupňový súd pochybil, keď za účelne vynaložený čas nepovažoval čas potrebný na „zaregistrovanie prípadu“, obsahujúci najmä zápis návrhu do registra (založenie spisu), pridelenie spisovej značky, kontrola vecných a formálnych náležitostí návrhu a pod. V tomto prípade odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon exekučnej činnosti v účelne vynaloženom čase 40 min. Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s nepriznaním časovej odmeny za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, keďže takýto úkon je možné považovať za úkon súvisiaci s účelným vykonávaním exekučnej činnosti, konkrétne s jej ukončením a za to priznal súdnej exekútorke odmenu za úkon exekučnej činnosti v účelne vynaloženom čase 15 min. Ďalej má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa pochybil aj v súvislosti s nepriznaním časovej odmeny za vypracovanie oznámenia s tým, že sa má jednať o nešpecifikovaný úkon bez toho, aby si s obsahu súdneho spisu zistil, že ide o oznámenie oprávnenému súvisiace s úmrtím povinného a zároveň ide o poučenie oprávneného ohľadom dedičského konania. Za tento úkon odvolací súd priznal súdnej exekútorke odmenu v účelne vynaloženom čase 15 min. V prípade časovej odmeny za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia sa však odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, nakoľko ide o činnosť spojenú so získaním poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorú patrí súdnej exekútorke paušálna odmena. To isté platí aj v prípade vypracovania špecifikácie trov exekúcie, keďže takýto úkon odvolací súd nepovažuje za úkon exekučnej činnosti spojený s účelným vymáhaním nároku oprávneného, ale za úkon, ktorým si súdny exekútor uplatňuje svoj vlastný nárok (nárok na trovy exekúcie). V prípade paušálnej odmeny priznal prvostupňový súd súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,20 Eur za 10 úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie majetku - dopravný inšpektorát, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie a 2x zisťovanie dedičstva. Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za viacnásobné doručenie písomností (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsoboch vykonania exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie príkazu na začatie exekúcie) z dôvodu, že tieto písomnosti je potrebné doručiť, avšak podľa vyhlášky sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Takéto doručenie sa premietne do náhrady hotových výdavkov za poštovné. Odvolací súd sa v prípade viacnásobného doručenia písomností stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa (takéto doručenie sa premietne do náhrady za poštovné), avšak len čiastočne. V súvislosti s opakovaným doručením upovedomenia o začatí exekúcie a upovedomenia o spôsobe exekúcie z gramatického výkladu § 15 vyhlášky vyplýva, že doručenie uvedených písomností sa odmeňuje len raz, teda nie každé doručenie písomnosti. Ak by zámerom zákonodarcu bolo odmeňovanie každého doručenia jednotlivo, formuloval by to ako v písm. g) až h) uvedeného ustanovenia vyhlášky, teda že by sa paušálnou sumou odmeňovalo každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod. Vzhľadom na to, že § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky takúto formuláciu neustanovuje, treba posudzovať doručenie ako jeden úkon a spoplatniť ho len raz. Za ďalšie doručenie uvedených písomností patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane však odvolací súd, aj s ohľadom na svoje poznatky z rozhodovacej činnosti, neakceptuje názor súdu prvého stupňa, že aj v prípade viacnásobného doručovania exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie sa náhrada za takéto viaceré úkony premietne iba do náhrady hotových výdavkov. Vo svojej podstate ide o úkony, ktoré predstavujú zisťovanie účtu povinného, keďže priame doručovanie týchto príkazov do úvahy prichádzajúcim bankám je ekonomicky a časovo efektívnejšie ako predchádzajúce doručovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti zo strany jednotlivých bánk a až následné doručovanie príkazov iba tej banke, ktorá vedie účet povinného. Uvedený postup odvolacieho súdu je odôvodnený aj skutočnosťou, že podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov je poskytovanie súčinnosti bánk súdnemu exekútorovi spoplatnené, a to aj v prípade, že povinný nie je klientom príslušnej banky. Odvolací súd teda priznal súdnej exekútorke časovú odmenu za úkony exekučnej činnosti, a to vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku povinného (15 min.), vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (15 min.), vypracovanie návrhu na ustanovenie opatrovníka povinnému (15 min.), vypracovanie návrhu na vyznačenie právoplatnosti uznesenia o ustanovení opatrovníka (15 min.), vypracovanie postúpenia upovedomenia o začatí exekúcie a upovedomenia o spôsoboch jej výkonu (15 min.), vypracovanie prihlášky pohľadávky do dedičského konania (15 min.), vypracovanie oznámenia o ukončení exekúcie (15 min.) a vypracovanie návrhu na vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (15 min) tak, ako ich priznal súd prvého stupňa. Navyše však odvolací súd v súvislosti s časovou odmenou priznal súdnej exekútorke 40 min. za štúdium a kontrolu návrhu na vykonanie exekúcie, 15 min. za návrh na zastavenie exekúcie a 15 min. za úkon oznámenia oprávnenému súvisiaci s úmrtím povinného. Spolu teda účelne vynaložený čas súdnej exekútorky na exekúciu predstavuje 3 hodiny a 10 minút. Na základe toho v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky priznal odvolací súd časovú odmenu súdnej exekútorke za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 26,56 Eur. V súvislosti s odmenou určenou paušálnou sumou priznal odvolací súd súdnej exekútorke odmenu za 10 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie majetku - dopravný inšpektorát, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného a 2x zisťovanie dedičstva tak, ako to priznal súd prvého stupňa. Navyše však odvolací súd priznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za doručenie príkazov na začatie exekúcie bankám v počte 17x zo dňa 05.11.2004, za doručenie exekučných príkazov bankám v počte 15x zo dňa 30.11.2004 a za doručenie exekučných príkazov bankám v počte 15x zo dňa 27.05.2005. Spolu teda priznal odvolací súd paušálnu odmenu súdnej exekútorke vo výške 189,24 Eur. Na základe uvedeného priznal odvolací súd súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 242,06 Eur + DPH pozostávajúce z časovej odmeny v sume 26,56 Eur, paušálnej odmeny v sume 189,24 Eur a náhrady hotových výdavkov za poštovné v sume 26,26 Eur. Spolu teda trovy exekúcie súdnej exekútorky, vrátane DPH (48,41 Eur), predstavujú sumu 290,47 Eur. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.