KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 9. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/439/2012 z 27. 9. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2012, sp. zn. 3Co/439/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1204898879.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/439/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204898879
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1204898879.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Radarova 2 - 16, Bratislava, Radarova č. 6, zastúpený JUDr. Jánom Raškom, advokátom,
Bratislava, Nám. Martina Benku č. 10 proti odporcom: X) L.. M. N., N., F. Č.. X, X) O. N., N., F. Č.. X, o
zaplatenie 1.697,93 Eur, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 20
C 25/2004 - 1054 zo dňa 10.7.2012 rozhodol

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Odporcov 1) a 2) zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 882,82 Eur a iných trov
konania v sume 848,25 Eur. Odporcov 1) a 2) zároveň zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 85,02 Eur.

Rozhodol tak z dôvodu, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 7.3.2012, doručeným súdu dňa
13.3.2012 zobral návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporcovia uhradili celú dlžnú sumu.

Odporcovia 1) a 2) so späťvzatím návrhu nesúhlasili, súd prvého stupňa však ich nesúhlas pri
posudzovaní závažnosti odporcami udávaného dôvodu nesúhlasu zobral na zreteľ jednotlivé skutkové
okolnosti prípadu a povahy uplatňovaného nároku. Prihliadol najmä na faktický stav vzťahov medzi
účastníkmi konania a dopad na postavenie účastníkov, najmä odporcov, prihliadol na mieru ohrozenia
ich práv a právom chránených záujmov. Dospel k záveru, že zastavením konania nezostane právne
postavenie odporcov neisté. Odporcovia v priebehu konania uhradili dlžnú sumu s príslušenstvom, z
ktorého dôvodu došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom. Odporcovia tým, že splnili povinnosť, ktorej
plnenia sa navrhovateľ domáhal, navrhovateľ prestal byť nositeľom

hmotného práva a odporcovia nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, čo by v prípade, že by sa v konaní
pokračovalo, znamenalo zamietnutie návrhu navrhovateľa súdom so záverom o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie účastníkov konania.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. O trovách štátu rozhodol podľa § 149 ods. 1
O. s. p..

Proti tomuto rozhodnutiu včas podali odvolanie odporcovia 1) a 2). V odvolaní sa domáhali, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a aby súd prvého stupňa v zmysle § 96 ods. 2 pokračoval v súdnom
konaní vzhľadom na ich nesúhlas so späťvzatím návrhu.



Poukázali na to, že súd pri posudzovaní závažnosti odporcami uvedených dôvodov nezobral zreteľ
na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu neprávom uplatneného nároku navrhovateľa, ktorý
potvrdili aj znalci vo svojich znaleckých posudkoch.

Namietali tiež, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave
predkladajú oprávnený nárok na čerpanie náhrady za výmenu pôvodných plechových radiátorov z
fondu údržby a opráv. Navrhovateľ mal vymeniť nefunkčné radiátory, toto však nevykonalo a ani
neposkytlo náhradu za výmenu pôvodných plechových radiátorov. Uplatnili si nárok v hodnote 916,53
Eur (27.612,32 Sk).

V odvolaní ďalej poukázal na znalecké posudky znalcov L.. C., ktorý v znaleckom posudku zhodnotil
výhrevnosť podľa fyzikálnych vlastností a technických daností jednotlivých vykurovacích telies podľa
skutočného počtu článkov a maximálnych prevádzkových podmienok v jednotlivých rokoch. Konštatoval,
že suma nedoplatku 51.151,81 Sk nezodpovedá technickým výkonom a fyzikálnym prenosom tepla
inštalovaných vykurovacích telies v byte. Vo svojom rozbore uviedol preplatok 18.8000,30 Sk, t. j.
624,06 Eur. Znalkyňa konštatovala, že ročné vyúčtovanie tepla v byte v rokoch 2000 - 2006 nemuselo
zodpovedať skutočnej spotrebe, keďže sa v byte nevykonávalo meranie.

Zo znaleckého posudku vyplývalo, že nie odporcovia sú dlžníci, ale dlžníkom sa stáva navrhovateľ.
Dňa 30.1.2012 obdržali listom zo dňa 26.1.2012 oznámenie o výške pohľadávky dobrovoľnej dražby č.
134/2011 vo výške 17.960,67 Eur (bez ďalšieho členenia a špecifikácie), ktorú majú uhradiť, aby bolo
od dražby upustené. Dražobná spoločnosť AUREA v priebehu konania uhradila neadekvátnu sumu s
príslušenstvom, ktorá presahuje 1.697,83 Eur.

Súd nedôsledne posúdil odporcami uvedené dôvody nesúhlasu so späťvzatím. V časovej tiesni, pod
ťarchou dražby a straty bytu nemali žiadne právne prostriedky a možnosti len uhradiť aj neoprávnené
a nedôvodné požiadavky Dražobnej spoločnosti, aby od dražby upustila. Spoločenstvo sa bezdôvodne
obohatilo a porušilo všeobecné záväzné predpisy.

Z týchto vážnych dôvodov žiadajú v konaní pokračovať, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Z obsahu návrhu na začatie konania zo dňa 10.9.2003 mala odvolací súd preukázané, že navrhovateľ
sa domáhal voči odporcom v 1) a 2) rade spoločne a nerozdielne zaplatenia 31.969,- Sk s úrokom z
omeškania tak, ako to bližšie špecifikoval v žalobnom návrhu. Následne navrhovateľ v priebehu konania
viackrát upravil (zmenil) svoj žalobný návrh, ktorý naposledy upravil tak, že požadoval od odporcov
zaplatiť 51.151,81 Eur s príslušenstvom a náhradou trov konania.

Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 7.3.2012, doručeným súdu dňa 13.3.2012 vzal svoj návrh v celom
rozsahu späť z dôvodu, že zo strany odporcov došlo k úhrade žalovanej čiastky.

Odporcovia 1) a 2) nesúhlasili so späťvzatím návrhu z dôvodu, že pod ťarchou straty bytu museli
uhradiť neoprávnené a nedôvodné požiadavky navrhovateľa. Svoj nesúhlas odôvodnili tým, že výška
nákladov za dodávku energií a vody na byt odporcov v rokoch 2000 - 2006 nebola zo strany navrhovateľa
vyúčtovaná v súlade s faktúrami dodávateľov energií a vody a v súlade s právnymi predpismi a
fyzikálnymi zákonmi.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.



Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený
s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie
návrhu môže byť v rozpore so záujmom odporcu, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím
súdu, odporca má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom
navrhovateľa. Uvedenému procesnému právu odporcu zodpovedá procesná povinnosť súdu vyzvať
odporcu pred rozhodnutím o tomto úkone navrhovateľa, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí.
V konaní na súde prvého stupňa platí, že ak odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania účinne
prejaví svoj nesúhlas z vážnych dôvodov, súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vážne dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas so späťvzatím návrhu spočívajú v tom, že odporca alebo
iný účastník konania má právny alebo iný (morálny, procesne ekonomický a pod.) záujem na tom, aby
o návrhu bolo meritórne rozhodnuté. Vážne dôvody tvrdí a preukazuje ten, kto so späťvzatím návrhu
nesúhlasí.

Z konania bolo nesporné, že odporcovia v priebehu konania zaplatili uplatňovanú pohľadávku
navrhovateľa. Navrhovateľovi tak odpadol základ sporu. Ak by navrhovateľ zotrval na návrhu, musel by
byť jeho návrh zamietnutý z dôvodu už neexistencie predmetu sporu. Súd by už ďalej neskúmal iné
dôvody, či nárok navrhovateľa bol dôvodný alebo nie, aj keď bolo vykonané dokazovanie vo väčšom
rozsahu. Posudzoval by iba procesné hľadisko a to, či navrhovateľ po zaplatení jeho pohľadávky
odporcami 1) a 2) má naďalej procesné postavenie navrhovateľa, teda aktívnu legitimáciu. V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd na § 157 O. s. p., v zmysle ktorého pre rozhodnutie vo veci je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Ak teda odporcovia 1) a 2) uhradili navrhovateľovi žalovanú pohľadávku (nie je rozhodujúce na základe
čoho takto urobili), je ich nesúhlas so späťvzatím návrhu nedôvodný. Dôvody, že výška nákladov za
dodávku energií a vody na byt odporcov v rokoch 2000 - 2006 nebola zo strany navrhovateľa vyúčtovaná
v súlade s faktúrami dodávateľov energií a vody a v súlade s právnymi predpismi a fyzikálnymi zákonmi
nie je možné považovať za vážne dôvody, čo vyplýva z toho, že žalovanú pohľadávku uhradili.

Za daného stavu možno konštatovať len skutočnosť, že podľa potvrdenia navrhovateľa boli
navrhovateľom prijaté platby od odporcov, ktoré boli zaúčtované v prospech všetkých nákladov
súvisiacich s užívaním bytu a nákladov súvisiacich so súdnym sporom. Na uvedenom základe
navrhovateľom uplatnený dlh v predmetnej veci zanikol splnením.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 2 O. s. p., navrhovateľ mal
v odvolacom konaní úspech, trovy mu však nevznikli. Odvolací súd preto vyslovil, že sa navrhovateľovi
trovy odvolacieho konania nepriznávajú.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 20C/25/2004

    potvrdené