KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava22. 5. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/128/2012 z 22. 5. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2012, sp. zn. 22CoE/128/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1205200177.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/128/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205200177
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205200177.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: LINEA, a.s. IČO: 31322247, Drieňová 34, 826
16 Bratislava, zastúpeného JUDr. Alexandrom Škrinárom, CSc, advokátom, Tichá 34, 811 02 Bratislava,
proti povinnému: B. O. - Autobusová doprava, nar. XX.X.XXXX, N. X, XXX XX Z., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Patríciusom Baďurom, so sídlom Exekútorskeho úradu Viedenská cesta 5, 851 01
Bratislava, pod č. EX 2/2005, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/17/2005 - 16 zo dňa 8.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/17/2005 - 16 zo dňa
8.12.2011 mení tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Patríciusovi Baďurovi
trovy exekúcie vo výške 226,17 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 8.12.2011 č. k. 37Er/17/2005-16 zastavil exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 211,05 eur. Pri určení výšky odmeny exekútora vychádzal súd z ustanovenia
§ 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len Ex. por.) a príslušných ustanovení vyhl.
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhlášky), keď v časti
hodinovej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky súd priznal odmenu vo výške 6,64 eur za 1
začatú hodinu účelne vynaloženú na vykonanie exekúcie a v časti odmeny súdneho exekútora určenej
paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b.) ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky priznal
súdnemu exekútorovi náhradu v sume 106,24 eur za tieto úkony : získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, príkaz prikázaním pohľadávky, žiadosť o poskytnutie súčinnosti 25x, upovedomenie o začatí
exekúcie, upovedomenie o zriadení exekučného záložného práva, príkaz na začatie exekúcie zrážkami
zo mzdy, exekučný príkaz zrážkami zo mzdy, upovedomenie zrážkami zo mzdy. Odmenu zvýšil o 20
% DPH teda o 22,57 eur. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi 75,60
eur, pričom nepriznal zvýšenie z náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času s poukazom na
§ 196 a 200 Ex. por., ktoré rozlišujú pojmy odmena, hotové výdavky a strata času a ustanovenie § 196
naviac vo svojej druhej vete expressis verbis určuje, že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšuje len odmena
súdneho exekútora.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodu, že
súd mu nepriznal sumu rovnajúcu sa dani z pridanej hodnoty z náhrady za hotové výdavky a stratu času,
ktoré súdny exekútor je povinný zaplatiť príslušnému správcovi dane. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II.US 31/04, ktorý zaujal právny názor, že exekútor bez ústavne akceptovateľného
dôvodu nedostal, napriek tomu aký je zmysel a účel náhrady trov exekučného konania, neuhradené
všetky sumy, ktoré zaplatil alebo mal zaplatiť v časovej a vecnej súvislosti so zastavením exekučného
konania. Ďalej poukázal na rozpornosť rozhodovacej praxe, čím dochádza k porušovaniu princípu
rovnosti na spravodlivý proces ako i princípu právnej istoty. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore
s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR. Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi



priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy
priznanej náhrady je povinný podľa platnej zákonnej úpravy platiť túto daň. Zároveň poukázal na novelu
exekučného poriadku účinnú od 01.12.2012, ktorá podľa dôvodovej správy reaguje na pretrvávajúce
výkladové nejasnosti Exekučného poriadku a zákona č. 222/2004 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie exekútora podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania
a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon činnosti podľa
Exekučného poriadku patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade,
ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena o túto daň.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Odvolací súd je toho názoru, že aj v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa (8.12.2011) patrilo súdnemu
exekútorovi zvýšenie o DPH z náhrady hotových výdavkov napriek tomu, že z doslovného znenia § 196
Ex. por. to nevyplývalo.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorá je daňou spotrebnou, je vo vzťahu k Ex. por. lex
specialis, súdny exekútor je podľa § 9 ods. 1 písm. d/ poskytovateľom služby vo vzťahu k oprávnenému
a súčasťou faktúry voči oprávnenému je aj DPH, preto patrí súdnemu exekútorovi DPH aj z hotových
výdavkov.

Takýto záver konštatoval aj Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004. Ústavný súd
vyslovil právny záver, že nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania nemá oporu v zákone (čl. 2 ods.
2 ústavy), ale sa len opiera o medzeru v zákone. V tejto situácii bol odporca povinný zohľadniť zmysel
a účel náhrady trov konania, venovať pozornosť tomu, že zákon neupravuje výnimku pre nepriznanie
dane z pridanej hodnoty len z dôvodu chýbajúceho ustanovenia, a potom použiť taký výklad, ktorý by
neporušoval základné právo súdneho exekútora podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Na tomto právnom názore
ústavného súdu nič nemení to, že ustanovenie § 196 EP bolo zákonom č. 341/2005 Z.z. účinným od
1.9.2005 doplnené o vetu „Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.“

Novelou Ex. por. účinnou od 1.1.2012 došlo k zmene § 196 Ex. por., podľa ktorého sa za slová „zvyšuje
sa jeho odmena“ vkladajú slová „a náhrady určené podľa tohto zákona“. Z dôvodovej správy vyplýva, že
novela reaguje na výkladové nejasnosti a navrhovanou zmenou sa má dosiahnuť, aby sa o výšku dane
z pridanej hodnoty zvyšovali aj náhrady, ktoré súdnemu exekútorovi patria podľa Exekučného poriadku.

Citovaná novela teda jednoznačne upravila režim dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k náhradám
súdnych exekútorov, čo však neznamená, vzhľadom na vyššie uvedené, že daň z pridanej hodnoty z
náhrady hotových výdavkov nebolo možné pred novelou priznať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi priznal aj daň z pridanej hodnoty z
náhrady hotových výdavkov vo výške 15,12 eur , trovy exekúcie teda predstavujú sumu 226,17 eur.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1205200177)

  1. 8. 12. 2011Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/17/2005 z 8. 12. 2011zmenené
  2. 22. 5. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/128/2012 z 22. 5. 2012 (toto rozhodnutie)