Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/245/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205208003 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205208003.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária Šramkovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: P.. Z. C., C., D. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou NIKU & partners s. r. o., Bratislava, Ul. Prokopa Veľkého č. 51 proti odporcom: 1) BRASKO spol. s. r. o., Bratislava, Tomášikova č. 10/D, zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Bratislava, Krížna č. 47, X) P.. A. C., C. D. Č.. XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 6 C 132/2005 - 104 zo dňa 8.6.2006 rozhodol r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že súd u r č u j e , že dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá dňa uzavretá dňa 2.8.2004 medzi odporcom 1) a odporcom 2) je n e p l a t n á . Súd u r č u j e, že vyhlásenie odporcu 2) ako účastníka podľa § 274 ods. e) O. s. p. a §41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísanej do notárskej zápisnice Nt 292/2004, Nz 62062/2004 napísanej dňa 2.8.2004 notárom JUDr. Ivanom Lošonským, PhD. Je n e p l a t n á . Odporcovia 1) a 2) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť navrhovateľke náhradu trov konania to náhradu trov konania vo výške 99,18 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 21.633,35 Eur všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že právny úkon dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá dňa 2.8.2004 medzi odporcom 1) a odporcom 2) je neplatná. Taktiež sa domáhal, že je neplatný právny úkon, vyhlásenie odporcu 2) ako účastníka podľa § 274 ods. e) O. s. p. a § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísanej do notárskej zápisnice N 292/2004 Nz 62062/2004, spísanej dňa 2.8.2004 notárom A.. P. F. S... Náhradu trov konania odporcom 1) a 2) nepriznal. Rozhodol tak z dôvodu, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania na strane odporcov dňa 2.8.2004 uzavreli zmluvu o pristúpení k záväzku, podľa ktorej sa odporca 2) stal solidárnym dlžníkom voči odporcovi 1) popri obchodnej spoločnosti IVAGRO, s. r. o., ktorej odporca 2) bol spoločníkom i konateľom. Toho istého dňa odporca 2). Formou notárskej zápisnice vyhlásil, že ako pristupujúci dlžník z dohody o pristúpení k záväzku zaplatí odporcovi 1) peňažný dlh a pre prípad nesplnenia súhlasí s vymáhaním dlhu výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, kde notárska zápisnica bude relevantným, vykonateľným titulom. Odporca 2) pristúpil k záväzku spoločnosti IVAGRO, s. r. o. vo výške 11.674.165,10 Sk (387.511,29 Eur) bez nátlaku, slobodne a vážne. Navrhovateľke sa nepodarilo preukázať, že nevedela o finančných problémoch spoločnosti IVAGRO, s. r. o., o činnosti odporcu 2) a tiež sa jej nepodarili preukázať, že nevedela o predmetných úkonoch. P. C. uviedla, že odporca 2) jej povedal, že navrhovateľka o neúspechoch v podnikaní vedela a vyčítala mu, že nenosí domov dostatočné množstvo peňazí. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v marci 2005 navrhovateľka a odporca 2) previedli všetok svoj nehnuteľný majetok na svoje plnoleté deti o čom uviedli, že tak urobili, aby predišli budúcim sporom medzi nimi. Právnymi úkonmi odporcu 2) nevznikol spoločný záväzok oboch manželov, ale iba odporca 2) sa stal individuálnym účastníkom právnych úkonov (spoludlžníkom). Navrhovateľka sa nestala osobným dlžníkom, hoci podľa § 147 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právny úkon bol urobený odporcom 2) len za jeho osobu a nie za navrhovateľku. Nie je možné to charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou, alebo vykonávanie správy spoločných vecí. Právne úkony nezaložili žiadne práva a povinnosti a primárne sa netýkajú spoločných vecí ako to predpokladá § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné snahu odporcu 1) o uspokojenie svojej pohľadávky a odporcu 2) o úhradu svojho dlhu vzniknutého z neúspešného podnikania obchodnej spoločnosti IVAGRO, s. r. o., za ktoré ako konateľ niesol i osobnú zodpovednosť posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odporca 2) bol spoločníkom a konateľom aj v obchodných spoločnostiach GASTRIOFIT, s. r. o. a PEMITEX, s. r. o., a teda mohol disponovať s majetkom oboch spoločností. Spoločnosť PEMITEX, s. r. o. vlastní v Kremnici hotel a odporca 2) deklaroval, že pohľadávku môže uspokojiť z jeho predaja. Súd prvého stupňa neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že odporca 2) v čase vykonania predmetných právnych úkonov nevlastnil výlučne žiaden majetok. Predmetné právne úkony nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi len preto, že by odporca 1) mohol uspokojiť svoju pohľadávku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala včas navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľka vo svojom odvolaní tvrdila, že odporca 2) v rozhodnom období nebol podnikateľom. Tieto skutočnosti jednoznačne a nespochybniteľne boli pred súdom prvého stupňa preukázané.. Napadnuté právne úkony preto nesúviseli s podnikateľskou činnosťou odporcu 2). Záväzok spoločnosti IVAGRO, s. r. o. predstavoval iba na istine 11.674.165,10 Sk. Odporca 2) pristúpil k celému záväzku vrátane jej príslušenstva, preto skutočný dlh predstavuje podstatne vyššiu sumu. Zákon poskytuje právo nahliadať do účtovných kníh právnickej osoby presne vymedzenému okruhu osôb. Takouto osobou nie je manželka spoločníka alebo konateľa spoločnosti. Namietala tiež konštatovanie súdu prvého stupňa, že sa navrhovateľke jednoznačne nepodarilo preukázať, že nevedela o predmetných právnych úkonoch. Nemôže preukazovať neexistenciu nejakej skutočnosti, pretože v súdnom konaní (až na niektoré výnimky) nie je možné preukazovať neexistenciu niečoho, čo sa nestalo. Práve v týchto prípadoch sa presúva, resp. koncentruje dôkazné bremeno na toho účastníka, ktorý tvrdí existenciu istej skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Všetci svedkovia vypovedali iba o vyhláseniach, ktoré mali sprostredkovane od odporcu 2), čo však odporca v konaní sám nepotvrdil. Jednotlivé dôkazy vykonané v konaní výsluchom svedkov súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vyhodnotil výrazne jednostranne. Za preukázanie jednotlivých skutočností prijal iba predpoklady, domnienky, nadobudnuté presvedčenia svedkov a iba nepriame dôkazy. Súd prvého stupňa nesprávne interpretoval spojenie „spoločná vec“. Podľa výkladu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka urobeného súdom prvého stupňa, by manžel pri postúpení takej pohľadávky na tretiu osobu bez ohľadu na výšku takej pohľadávky (t. j. aj v prípade, že by nešlo o bežnú vec), nikdy nepotreboval súhlas druhého manžela, pretože pohľadávka nie je vecou. Ide o absurdný výklad a najmä nezodpovedajúci účelu zákona. Nikdy netvrdila, že účelom § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony jedného z manželov, účelom je stanoviť, že nejde o bežnú vec, potom je právny úkon relatívne neplatný, ak sa oprávnená osoba neplatnosti dovolá. Či v danom prípade ide o bežnú vec, je potrebné skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá s týmto ustanovením nič spoločné, pretože sa aplikuje iba pri uspokojovaní pohľadávky veriteľa a nie pri zisťovaní platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. V konaní bolo preukázané, že odporca 2) v čase uzatvorenia predmetných právnych úkonov nebol výlučným vlastníkom akéhokoľvek majetku, o čom mal vedomosť aj odporca 1). Následné konanie odporcu 1) spočívajúceho v podaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 8.3.2005 voči spoločnosti IVAGRO, s. r. o. a súčasne voči odporcovi 2) v ich solidárnom postavení dostatočne preukazuje, že odporca 1) mal záujem svoju pohľadávku uspokojiť prednostne z majetku odporcu 2), ktorý však bol celý súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvého stupňa so svojim záverom, že „úkon urobený manželom, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony je úkonom platným a tento nemôže spochybniť akákoľvek intervencia druhého manžela“ v skutočnosti poprel existenciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda jedinú možnú právnu ochranu manžela dotknutého právnymi úkonmi druhého manžela nad rámec bežných vecí, týkajúcich sa spoločných vecí manželov. Nesúhlasí ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, že uvedené právne úkony nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že ak z právnych úkonov odporcu 2) nemá mať žiadne práva, potom ako nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, že pohľadávka vo výške 11 miliónov Sk môže byť uspokojená z jej majetku a ona právo nielen voči odporcovi 1), ale ani voči spoločnosti IVAGRO, s. r. o. nezíska. Vzhľadom na vysokú pohľadávku je isté, že pri exekúcii bude spotrebovaná celá masa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tým príde o celý majetok a súčasne nenadobudne žiadne právo. Odporca 2) nemal a nemá vo výlučnom vlastníctve žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku odporcu 1) a teda odporca 2) si musel byť vedomý, že pri výkone rozhodnutia bude možné uspokojiť pohľadávku odporcu 1) výlučne z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda zo spoločného majetku. Pri uzatváraní predmetných úkonov si musel byť vedomý, že disponuje so spoločnými vecami a preto si mal vyžiadať súhlas. Uspokojenie takého záväzku by zasiahlo spoločný majetok, ktorý prevyšuje s poukazom na majetkové pomery odporcu 2) a navrhovateľky, rámec bežných vecí. V konaní bolo preukázané, že takýto súhlas navrhovateľkou nebol udelený. Odporca 1) sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu navrhovateľky. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa. V prípade napadnutých právnych úkonov nejde o také právne úkony, ktoré by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale že ide o také úkony, ktoré spadajú výlučne do dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Napadnutými právnymi úkonmi sa nezakladajú navrhovateľke žiadne práva a povinnosti. Z predmetných právnych úkonov je oprávnený a zaviazaný len odporca 2). Iba z dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní záväzku odporcu 2) bude môcť odporca 1) ako veriteľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky aj predajom vecí, ktoré nie sú vo výlučnom vlastníctve odporcu 2), ale sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva odporcu 2), nemožno usudzovať, že predmetné úkony sú záležitosťou týkajúcou sa spoločných vecí, a ktorá nie je bežná a vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého manžela. Odporca 1) nepochyboval o vedomosti a súhlase s predmetnými právnymi úkonmi zo strany navrhovateľky, manželky odporcu 2), lebo všetky okolnosti konania odporcu tomu nasvedčovali, je však toho názoru, že v danom prípade nebol potrebný súhlas navrhovateľky. Poukázal tiež na to, že obchodný podiel v spoločnosti IVAGRO, s. r. o. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovateľke zároveň patrí právo na polovicu úžitkov plynúcich z tohto podielu na zisku v súvislosti s rozdelením zisku medzi spoločníkov. Predstieranie nezáujmu zo strany navrhovateľky o nakladanie s obchodným podielom odporcu 2) považuje odporca 1) za účelové a v rozpore so skutočnosťou. Má za to, že navrhovateľka sa s veľkou pravdepodobnosťou podieľala na úžitkoch plynúcich z obchodného podielu spoločnosti IVAGRO, s. r. o.. Odporca 2) sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v predmetnej veci rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. S prihliadnutím na majetkové pomery navrhovateľky a odporcu 2) nepovažoval uzavretie predmetných právnych úkonov za bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov. Nestotožnil sa ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, že pristúpenie odporcu 2) k predmetným právnym úkonom nemožno považovať za dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako sa ani nestotožnil s tým, že odporca 2) urobil právny úkon iba za jeho osobu a tým iba jemu vznikla povinnosť ako spoludlžníkovi spoločnosti IVAGRO, s. r. o., pričom navrhovateľke nevznikli žiadne práva a povinnosti. Konštatoval, že v prípade konania odporcu 2) nešlo o bežnú vec v rámci hospodárenia s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. K právnym úkonom pristúpil ako fyzická osoba, pričom nevlastnil okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žiaden iný majetok vyššej hodnoty, z ktorého by bolo možné pohľadávku vo výške viac ako 11 miliónov Sk uspokojiť. Nestotožnil sa ani s názorom, že šlo o vec, na ktorú nebol potrebný súhlas navrhovateľky. Uzavretie predmetných právnych úkonov považoval za rozpor s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania odporcu 1) zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o pristúpení k záväzku uzavretej podľa § 533 Občianskeho zákonníka medzi odporcom 1) a odporcom 2) dňa 2.8.2004, podľa ktorej pristupujúci dlžník - odporca 2) sa dňom podpísania tejto dohody zaviazal splniť dlh uvedený v čl. I bod 1, 2 tejto dohody a stal sa dlžníkom veriteľa popri pôvodnom dlžníkovi a jednak určenia neplatnosti vyhlásenia účastníka (odporca 2)) podľa § 274 písm. e) O. s. p. a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súd prvého stupňa dospel k záveru nedôvodnosti návrhu, pretože predmetný záväzok z predmetných právnych úkonov sa netýka bezpodielového spoluvlastníctva, odporca 2) robil tieto úkony len za svoju osobu, navrhovateľke nezaložil žiadne práva a povinnosti a neboli v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd so závermi súdu prvého stupňa sa nestotožnil, ale v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, prečo ich nepovažuje za správne. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že ich nemožno uzavrieť bez súhlasu navrhovateľky, keďže nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov a že sú v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd konštatoval, že napadnutý rozsudok z dôvodu uvedeného vyššie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd opätovne prejednal vec podľa § 214 ods. 1 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 O. s. p., doplnil dokazovanie doplňujúcimi výsluchmi účastníkov konania, predložením listín (faktúr), ktoré mali tvoriť podklad notárskej zápisnice N 292/2004 Nz 62062/2004 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Navrhovateľka sa v predmetnom konaní domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, ktorých neplatnosť odôvodnila § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj namietala platnosť právnych úkonov z dôvodu, že sa priečia dobrým mravom. Posúdenie platnosti právnych úkonov podľa § 40a Občianskeho zákona je, že v týchto prípadoch sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je neplatným právnym úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (tzv. relatívna neplatnosť). To teda znamená, že pokiaľ oprávnené osoby svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu neuplatnia, bude sa na právny úkon, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti, hľadieť ako na platný. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti právneho úkonu. Uplatnenie nároku neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi upravuje § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide aj v tom prípade, ak sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje (na rozdiel o relatívnej neplatnosti) ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu. V dôsledku toho, že rozpornosť s dobrými mravmi má za následok tak závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu, má skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov rovnaký význam, ako skúmanie pozitívneho práva. Vzhľadom na uvedené vyššie preto posúdenie, či ide o právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou, prípadne relatívnou neplatnosťou, má prednosť posúdenie právnych úkonov podľa absolútnej neplatnosti. Až by bolo preukázané, že nejde o absolútnu neplatnosť právnych úkonov, možno skúmať, či nejde o právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou. Navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov a to dohody o pristúpení k záväzku uzavretej dňa 2.8.2004 medzi odporcom 1) a odporcom 2) a určenia neplatnosti vyhlásenia odporcu 2) ako účastníka podľa § 274 písm. e) O. s. p. a § 41 ods. zák. č. 233/1995 Z. z. o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísanej do notárskej zápisnice N 292/2004 Nz 62062/2004 napísanej dňa 2.8.2004 notárom A.. P. F., S.. na tom skutkovom základe, že odporca 2) ako manžel navrhovateľky zaťažil celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok tým, že vyjadril súhlas, aby tento bol použitý na úhradu dlhov spoločnosti, ktorej je on spoločníkom a konateľom. Odporca 2) tým samostatne rozhodol o spoločných veciach. Ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že odporca 2) ako pristupujúci dlžník a odporca 1) ako veriteľ uzavreli dňa 2.8.2004 dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Odporca 2) ako fyzická osoba sa zaviazal dňom podpísania tejto dohody splniť dlh uvedený v čl. I. v bode 1 a 2 tejto dohody a stal sa dlžníkom veriteľa popri obchodnej spoločnosti IVARGO, spol. s r. o. pôvodnom dlžníkovi. Podľa Článku I. bod 1. Dlžník IVAGRO, spol. s r. o. dlhuje veriteľovi BRASKO, spol. s r. o. sumu vo výške 11.674.165,10 Sk spolu s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia. V Článku I., v bode 2. uvedenej dohody je na 5 (piatich listoch) uvedených 55 faktúr, z ktorých vznikol z titulu neuhradenia respektíve čiastočného uhradenia týchto faktúr záväzok obchodnej spoločnosti IVAGRO, spol. s r. o.. Podľa Článku I. bodu 3. Faktúry uvedené v Čl. I v bode 2. Tejto dohody vrátane objednávok a ich potvrdenia tvoria prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody. Súdu prvého stupňa však tieto prílohy, ktoré sú uvedené v tomto bode predložené neboli. Odporca 2) v notárskej zápisnici N 292/2004 Nz 62062/2004 zo dňa 2.8.2004 vyhlásil podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, že súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. V bode 2) vyššie uvedenej notárskej zápisnice je uvedené : „Peňažný záväzok pôvodného dlžníka - spoločnosti IVAGRO spol. s r. o. voči veriteľovi - spoločnosti Brasko, spol. s r. o. vznikol neúhradou, respektíve len čiastočnou úhradou faktúr veriteľa, ktorou jej bol, ako odberateľovi, vyfakturovaný odber tovaru v rokoch 2002 (slovom dvetisícdva) a 2003 (slovom dvetisíctri), ktorý skutočne vo vyfakturovaných sumách a objemoch od - veriteľa (dodávateľa) aj prevzala. P.. A. C., ktorý sa pristúpením k záväzku stal popri pôvodnom dlžníkovi - spoločnosti IVAGRO spol. s r. o. spoludlžníkom zaviazaným spoločne a nerozdielne, vyhlasuje za nesporné pohľadávky veriteľa (dodávateľa), ktoré mu vznikli neúhradou, resp. čiastočnou úhradou fakturovanej sumy pôvodnému dlžníkovi (odberateľovi) z faktúr čísel : 200210044, 200210050, 200210071, 200210096, 200210117, 200210207, 200210252, 200210253, 200210428, 200210429, 200210462, 200210531, 200210561, 200210660, 200210661, 200210671, 200210681, 200210754, 200210783, 200210826, 200210827, 200210951, 200210952, 200210953, 200210954, 200210955, 200210956, 200210957, 200210958, 200210965, 200211030, 200211031, 200211035, 200211036, 200211080, 200211092, 200211144, 200211147, 200211159, 200211163, 200211333, 200211506, 200211563, 200310009, 200310010, 200310011, 200310012, 200310013, 200310020, 200310048, 200310067, 200310243, 200310244, 200310245, 200310246, 200310345, 200310348, 200310353, 200310403, 200310538, 200310575, 200310576, 200310577, 200310578, 200310579, 200310580, 200310581, 200310637, 200310638, 200310693, 200310694, 200310009, 200310695, 200310755, 200310756, 200310782, 200310877, 200310964, 200310965, 200310987, 200310988, 200310989, 200311052, 200311053, 200311054, 200311137, 200311138, 200311374. Kópie vyššie uvedených faktúr, vrátane k nim prislúchajúcej objednávky jej potvrdenia a sumarizačného prehľadu faktúr zo dňa 21.7.2004 (slovom dvadsiateho prvého júla roku dvetisícštyri), sú prílohou tejto notárskej zápisnice.“ Z obsahu spisu je nesporné, že súdu bola predložená kópia notárskej zápisnice bez faktúr, objednávok, potvrdenia a sumarizačného prehľadu. Je nesporné z vyššie uvedených listinných dôkazov, že tieto pokiaľ ide o Článok I. bod 2. Dohody o pristúpení k záväzku a a bodom 2) Notárskej zápisnice, nekorešpondujú. V Dohode o pristúpení k záväzku je uvedených 55 faktúr, v Notárskej zápisnici 87 (čo je rozdiel 32 faktúr). V Notárskej zápisnici v porovnaní s Dohodu o pristúpení k záväzku sú naviac uvedené faktúry 200210044, 200210050, 200210071, 200210096, 200210117, 200210207, 200210252, 200210253, 200210428, 200210429, 200210462, 200210531, 200210561, 200210660, 200210661, 200210671, 200210681, 200210754, 200210783, 200210826, 200210827, 200210951, 200210952, 200210953, 200210954, 200210955, 200210956, 200210957, 200210958, 200210965, 200211030. Odporca 1) na základe žiadosti odvolacieho súdu predložil listinné dôkazy (faktúry, objednávky, prípadne potvrdenia objednávky) iba k 55 faktúram. Listinné dôkazy k faktúram uvedeným v predchádzajúcom odseku boli predložené až následne po opakovanej výzve odvolacieho súdu. K tomuto odporca 1) vo svojom vyjadrení zo dňa 19.2.2012, doručenému odvolaciemu súdu dňa 27.2.2012 uviedol, že v texte notárskej zápisnice sú tieto čísla uvedené nesprávne. Tieto nie sú a nikdy neboli súčasťou pohľadávky, ktorej sa domáha odporca 1). Tieto faktúry boli uvedené v notárskej zápisnicu v dôsledku zjavnej chyby, tieto faktúry boli spoločnosťou IVAGRO spol. s r. o. uhradené a nie sú zahrnuté v celkovej vyčíslenej dlžnej sume. Odporca 1) vo svojom vyjadrení pred súdom prvého stupňa uviedol, že potom, ak dlh odporcu 2) voči ním narástol vypracovali obchodný plán, podľa ktorého mohol dlžník (spoločnosť IVAGRO, s. r. o.) splácať svoj dlh. Odporca 2) navrhoval niekoľko variantov ako vzniknuté situácie vyriešiť, medzi iným predkladal rôzne listy vlastníctva, kde sa preukázalo, že neboli hodnoverné, prípadne zistili, že majetok, ktorý deklaroval, nie je takého rozsahu. Zvlášť si nezisťoval majetok odporcu pred podpisom dohody. Po niekoľkých neúspešných pokusoch na uspokojenie ich pohľadávok pristúpil k razantnejšiemu postupu a navrhol odporcovi 2) spísanie dohody k pristúpeniu k záväzku a notárskej zápisnice. Odporca 2) spísanie týchto listín nenamietal. Odporca 1) pre odvolacím súdom sa vyjadril, že po odporúčaní s právnikom, aby uzavreli túto vec nejakou notárskou zápisnicou, sa skontaktoval s odporcom 2). Odporca 2) sám pri tomto dohovore poukázal na to, že so súhlasom svojej rodiny je ochotný zaviazať sa svojim majetkom. Nemal vedomosť, aké majetkové pomery má odporca 2) pokiaľ ide o jeho majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve. Mal vedomosť o tom, že odkúpil nejaký družstevný byt, že tiež vlastní rodinný dom. Odporca 2) sám hovoril, že nejaké vinice aj záhradu. Tiež poukázal na to, že vo svojich faktúrach majú zabezpečené nezaplatenie faktúr tým, že pokiaľ nie je zaplatená faktúra, tovar sa nestáva majetkom kupujúceho, ale je ich majetkom. Odporca 2) vo svojich vyjadreniach na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že dohodu o pristúpení k záväzku podpisoval v sídle spoločnosti BRASKO, s. r. o. dňa 2.8.2004. V jeden deň sa podpisovala dohoda medzi ním ako fyzickou osobou a veriteľom odporcom 1). V ten istý deň bola podpísaná aj notárska zápisnica. Vyjadril sa tiež, že na jeho osobu bol vyvíjaný psychický nátlak. Vo výpovediach pred odvolacím súdom odporca 2) uviedol, že bol do sídla odporcu 1) zavolaný telefonicky s tým, že má prísť niečo podpísať. Po príchode mu predložili papiere, ktoré pred ním začali skladať, s tým, aby ich podpísal. Odmietol listiny podpísať, napokon však na isté vyhrážky ich podpísal. V priebehu celého konania popieral, že by pred podpísaním dohody o pristúpení k záväzku a vyhlásením do notárskej zápisnice, tvrdil, že dlh bude možné uhradiť z majetku bezpodielového spoluvlastníctva, že navrhovateľka, jeho manželka, vedela o jeho podnikaní, prípadne, že vyjadrila súhlas s jeho konaním ohľadom pristúpenia k dlhu a vyhláseniu a tým prípadného zaplatenia dlhu majetkom z ich bezpodielového spoluvlastníctva. Odporca 1) pre odvolacím súdom sa vyjadril, že odporca 2) sa mal možnosť oboznámiť so všetkými faktúrami. Vec bola chystaná dlhšie obdobie. Odporca 2) mal vedomosti o všetkých faktúrach. Na pojednávaní dňa 20.10.2011 odporca 2) uviedol, že k faktúram uvedeným v dohode o pristúpení k záväzku, prípadne k faktúram uvedeným vo vyhlásení do notárskej zápisnice mal možnosť sa vyjadriť. Nikdy mu nebol predložený sumár, ktorý mohol predtým ako sa spísala dohody o pristúpení k záväzku, prípadne vyhlásenie do notárskej zápisnice prekontrolovať. Podpísanie listín prebehlo v rozsahu asi jednej hodiny, listiny sa pred ním skladali, robilo to asi päť ľudí a potom sa pristúpilo k podpísaniu listín. Z uvedeného vyššie odvolací súd s prihliadnutím na obsah listinných dôkazov, dohody o pristúpení k dlhu, vyhlásenia do notárskej zápisnice, ako aj vyjadrenia oboch účastníkov, dospel k záveru, že pred uzavretím dohody o pristúpení k dlhu, ako aj podpísaním vyhlásenia do notárskej zápisnice odporca 1) neposkytol odporcovi 2) dostatočný časový priestor, ako aj mu nepredložil potrebné listinné dôkazy na odsúhlasenie správnosti obsahu týchto právnych úkonov. Ak by tomu tak bolo, nebolo by možné aby vo vyhlásení do notárskej zápisnice bolo a v bode 2) uvedených o 32 faktúr viac. Stanovisko odporcu 1) vo vyjadrení zo dňa 19.2.2012, že išlo zjavnú chybu neobstojí. Takýto postup a zmätočné konanie svedčia o tom, že odporca 1) vo veľmi krátkom časovom rozsahu chcel docieliť, aby odporca 2) uvedené právne úkony podpísal. Neposkytnutie dostatočného priestoru zmluvnej strane na preštudovanie právnych úkonov a listinných dôkazov, ktoré mali byť súčasťou týchto právnych úkonov, ich prípadné korigovanie a uvedenie do súladu so skutočnosťou, najmä pri takých právnych úkonoch, kde malo dôjsť k pristúpeniu dlhu a k vyhláseniu o vymáhaní dlžnej pohľadávky čiastočne zaplatených faktúr, prípadne nezaplatených faktúr v rozsahu vyše 11 miliónov Slovenských korún a príslušenstva, považuje odvolací súd za rozpor s dobrými mravmi. Odporca 1) v priebehu celého konania ani nepreukázal, že by listiny, na ktoré sa odvoláva v právnych úkonoch boli súčasťou týchto právnych úkonov (hoci podľa obsahu týchto právnych úkonov mali byť súčasťou týchto právnych úkonov). Navrhovateľkou predložené listinné dôkazy tieto prílohy neobsahovali a sám odporca 1) tieto predložil až odvolacom súde. Po predložení nekompletných listinných dôkazov dokonca vôbec nevedel sa vyjadriť k ďalším faktúram uvedených v notárskej zápisnici a následne sa vyjadril, že išlo o zjavný omyl. Z konania odporcu 1) dospel k záveru, že súčasťou týchto právnych úkonov neboli ani faktúry, ani objednávky a ďalšie listinné dôkazy. Ak by boli súčasťou týchto právnych úkonov, odporca 1) mal možnosť predložením kópie týchto právnych úkonov ihneď prezentovať, že boli ich súčasťou. Okrem toho pokiaľ ide o notársku zápisnicu, v tejto by museli byť zviazané v jednom celku a opatrené okrúhlou pečiatkou. Ani takýto dôkaz odporca 1) nepredložil. Odvolací súd ďalej skúmal, či dohoda o pristúpení k záväzku uzavretá medzi odporcom 1) a odporcom 2), ako aj vyhlásenie odporcu 2) do notárskej zápisnice s prihliadnutím na § 39 a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli úkony, ktoré boli vykonané v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu I. ÚS 26/2010 z 8. decembra 2010, kde v odôvodnení udáva : „Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.“. Odporca 2), manžel navrhovateľky realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným. Pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky (§ 106 Obchodného zákonníka) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované (v prípade odporcu 2) išlo o sumu 140 000,- Sk). Je teda odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti (v sume 11.674.165,10 Sk s úrokom z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy), a stane sa spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou (Nález Ústavného súdu I. ÚS 26/2010). K tomuto odvolací súd poukazuje na vyjadrenie odporcu 1) v konaní, v zmysle ktorého údajne pri rozhovoroch s odporcom 2) o riešení splatnosti dlhu sa mal odporca 2) vyjadriť, že „koná so súhlasom svojej rodiny a je ochotný zaviazať sa svojim majetkom“. Odporca 1) teda vedel, že k takémuto úkon je potrebný súhlas aj druhého manžela. Nie je postačujúce jeho vyjadrenia, že vychádzal z tvrdenia odporcu 2), a z tohto vyjadrenia (ak ho vôbec odporca 2) učinil, čo tento počas celého konania popieral) vychádzal, ak tvrdil v konaní, že navrhovateľka súhlas dala. Na preukázanie tohto tvrdenia však nepredložil žiaden relevantný dôkaz, hoci podľa § 120 O. s. p. bolo na ňom dôkazné bremeno preukázať toto tvrdenie. Nie je možné vychádzať ani zo svedeckých výpovedí, ktoré mali potvrdzovať túto skutočnosť, lebo tieto vychádzali iba údajného tvrdenia odporcu 2). Neoverenie si súhlasu druhého manžela s úkonmi odporcu 2) odvolací súd taktiež kvalifikuje ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácii v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Odvolací súd na základe uvedeného vyššie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, lebo právne úkony, ktorých sa navrhovateľka domáhala určenia ich neplatnosti, sú neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto podľa § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. V týchto súvislostiach poukazuje odvolací súd na konanie odporcu 1), ktorý vo svojom vyjadrení pred odvolacím súdom uviedol, že napriek pohľadávkam, ktoré má voči spoločnosti IVAGRO, s. r.o., tieto si ani v jednom prípade neuplatnil prostredníctvom žalobného návrhu na súde. Taktiež bolo nesporne v konaní preukázané, že na uvedenú pohľadávku bola vystavená zmenka. Žalobný návrh na plnenie zo zmenky bol podaný, ale z dôvodu povinnosti zaplatenia súdneho poplatku vo výške 600.000,- Sk odporca 1) na tomto návrhu netrval. Odvolací súd však si dovolí poukázať na to, ak by právne úkony vykonané odporcom 2) neboli absolútne neplatné, že by napĺňali všetky predpoklady relatívnej neplatnosti. Občiansky zákonník v § 145 ods. 1 ustanovuje, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Čo sú to bežné veci, je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov relatívne stabilizovaná otázka, pričom aj tu platí, že sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne (najmä majetkové) pomery manželov. V ostatných veciach (teda nie bežných), ktoré sa týkajú spoločných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V súdenej právnej veci sťažovateľky však nešlo o spor, či ide o bežnú alebo ostatnú vec, ale o to, či dohoda o pristúpení k dlhu sa vôbec týka spoločných vecí, pričom najvyšší súd dospel k záveru, že nie a preto je aplikácia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená. V danom prípade je potrebné konštatovať, že právne úkony, ktoré sú predmetom tohto konania možno kvalifikovať, že ide len o záväzok odporcu 2), manžela navrhovateľky. Nie je možné však súhlasiť, že nešlo o vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí, lebo právnym dôsledkom týchto úkonov je právny stav, že v prípade nesplnenia tohto záväzku odporcom 2), manželom navrhovateľky sa odporca 1) ako veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda napr. predajom spoločných vecí - hnuteľných či nehnuteľných tvoriacich masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účinky právneho úkonu (pristúpenie k záväzku) sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že samotný právny úkon (dohoda o pristúpení k záväzku) zaväzuje len manžela sťažovateľky. Pri výklade § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka - "vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí" - nie je možné vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia sa zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by odporca 2), manžel navrhovateľky vlastnil majetok relevantnej hodnoty mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia odporcu 1) ako veriteľa. Sám odporca 1) pri uzatváraní dohody o pristúpení k dlhu odporcom 2) mal podľa odvolacieho súdu vedomosti o majetkových pomeroch odporcu 2). Mal vedomosti o tom, že deklarovaný majetok odporcom 2) nebol v rozsahu, aby pokryl dlh a preto pristúpil k spísaniu dohody o pristúpení k dlhu. Mal taktiež vedomosti, že odporca 2) má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov „nejaký družstevný byt, vlastní rodinný dom, odporca 2) sám hovoril, že nejaké vinice aj záhradu“. Odporca 1) tiež vo svojej výpovedi uviedol, že odporca 2) tvrdil, že so súhlasom svojej rodiny je ochotný zaviazať sa svojim majetkom (odporca 2) tieto tvrdenia počas celého konania popieral). Dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí, a preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je však nesporné, že účinky dohody o pristúpení k dlhu (záväzku) uzavretej len jedným z manželov sa v prípade jej exekučného vymáhania prejavia aj vo sfére spoločných vecí, resp. vo sfére majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Z obsahu spisu je nesporné, že odporca 1) ako veriteľ aj začal exekučné konanie na majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za týchto okolností sa tento právny úkon týkal vybavovania spoločných vecí, pretože navrhovateľka v dôsledku jeho účinkov mohla byť v rámci exekúcie pozbavená spoluvlastníctva svojho majetku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca 2) v čase uzavretia dohody o pristúpení k dlhu a vyhlásenia do notárskej zápisnice nevlastnil žiaden majetok, ktorý by zodpovedal výške dlhu, ku ktorému pristúpil. Taktiež bolo preukázané, že odporca 2) v tom čase vlastnil spolu s navrhovateľkou majetok, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve a to byt a rodinný dom, na ktorom viazlo vecné bremeno a vinice v Bratislave - Rači. Tento majetok mohol dosahovať hodnotu asi 4 milióny Slovenských korún. Majetok, ktorý navrhovateľka s odporcom 2) vlastnili bol majetok, ktorý nadobúdali v priebehu celého manželstva, od roku 1971. Vzhľadom na hodnotu majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu 2) je možné jednoznačne kvalifikovať, že v právnych úkonoch vykonaných odporcom 2) nešlo o bežnú vec. Pohľadávka odporcu 1) ktorú mal voči spoločnosti IVAGRO, s. r. o. a ku ktorej odporca 2) pristúpil bola trojnásobná v porovnaní s hodnotou majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Na realizáciu tohto právneho úkonu (týchto právnych úkonov) bol preto potrebný súhlas druhého manžela. Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade (ak by nebol právny úkon neplatný absolútne) by išlo o relatívne neplatný právny úkon. Pre aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľka mala v konaní plný úspech. Navrhovateľka si prostredníctvom právnej zástupkyne vyčíslila trovy podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Hodnotu jedného úkonu právnej služby určila sumou 1.196,64 Eur do 31.5.2009 a od 1.6.2009 hodnotou 1.196,77 Eur. Vychádzala z ceny práva, ktorého sa právna služba týka podľa § 10 ods. 2 vyhlášky vo výške 11.674.165,10 Sk (387.511,29 Eur). Trovy konania si uplatnila za 13 úkonov, z toho 3 úkony v rozsahu nad dve hodiny. Uplatnila si tiež režijný paušál a DPH. Trovy konania (súdny poplatok, hotové výdavky) a trovy právneho zastúpenia vyčíslila v celkovej výške 21.733,53 Eur. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti právnych úkonov a to dohody o pristúpení k dlhu a vyhlásenia do notárskej zápisnice. Predmetom týchto úkonov bola pohľadávka vo výške 11.674.165,10 Sk (387.511,29 Eur) Hodnota jedného úkonu, keďže bolo možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. bola do 31.12.2008 (platnosť Slovenských korún) 36.050,- Sk (1.196,64 Eur). Od 1.1.2009 (platnosť Eura) hodnota jedného úkonu je 1.196,77 Eur. V konaní boli vykonané úkony právnej služby : - prevzatie a príprava zastúpenia z 30.3.2005 1.196,64 Eur - písomné podanie na súd vo veci samej z 1.4.2005 1.196,64 Eur - písomné podanie k vyjadreniu odporcu 1) z 2.11.2005 1. 196,64 Eur - účasť na pojednávaní dňa 10.11.2005 1.196,64 Eur - účasť na pojednávaná dňa 2.5.2006, nad 2 hodiny 2.393,28 Eur - písomné podanie k doplňujúcemu vyjadreniu odporcu 1) 1.196,64 Eur - účasť na pojednávaní dňa 8.6.2006, nad 2 hodiny 2.393,28 Eur - podanie odvolania z 30.8.2006 1.196,64 Eur - účasť na pojednávaní dňa 14.6.2007 1.196,64 Eur - účasť na pojednávaní dňa 9.6.2011 1.196,77 Eur - účasť na pojednávaní dňa 20.10.2011 1.196,77 Eur - písomné podanie z 12.3.2012 1.196,77 Eur - účasť na pojednávaní dňa 15.3.2012 1.196,77 Eur spolu 17.950,12 Eur Odvolací súd priznal ďalej režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. V roku 2005 činil režijný paušál 150,- Sk (4.98,- Eur), v tomto roku boli vykonané 4 právne úkony. V roku 2006 činil režijný paušál 164,- Sk (5.44 Eur), boli vykonané 4 úkony. V roku 2007 činil režijný paušál 178,- Sk (5,91 Eur), bol vykonaný 1 právny úkon. V roku 2011 činil režijný paušál 7,41 Eur, boli vykonané 2 právne úkony. V roku 2012 činí režijný paušál 7,63 Eur, boli vykonané 2 právne úkony. Spolu hodnota režijných paušálov je 77,67 Eur. Právna zástupkyňa je platiteľkou DPH. Odvolací súd preto priznal DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 3.605,56 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia sú 21.633,35 Eur. Trovy konania činia spolu 99,18 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za návrh a odvolanie (návrh 2.000,- Sk, odvolanie 1.000,- Sk) a 0,60 Eur náklady na vyhotovenie kópií zo spisu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.