Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/155/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205216659 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205216659.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: N. A., K. Z. Č. P., Z., U.. M., C. XXX, zastúpenej Josefom Svačinom, bytom tamtiež, proti odporkyni: U. P., K. Z. K., M. XX, zastúpenej SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, o určenie, že navrhovateľka je dedičkou po poručiteľke C. A. a o určenie, že listina o vydedení je neplatná a dôvody vydedenia nie sú dané, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24. februára 2010 č.k. 18 C 149/2005-242 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala určenia, že je dedičkou po poručiteľke C. A. (jej matke) zomrelej 13. 4. 2003 a ďalej určenia, že listina o vydedení zo dňa 14. 7. 1999 je neplatná a dôvody vydedenia nie sú dané, súčasne odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Notárskou zápisnicou zo dňa 14. 7. 1999 sp. zn. G., G. bol notárkou M.. Q. L. spísaný závet a listina o vydedení, na žiadosť Kataríny Samákovej, matky účastníčiek konania. Podľa zápisnice Katarína Samáková pre prípad smrti odkázala všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok dcére Oľge Rešetárovej. Súčasne podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ vydedila Emíliu Svačinovú (navrhovateľku) z dôvodu, že o jej osobu trvalo neprejavuje záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. V zápisnici je uvedené, že navrhovateľka s matkou neudržiavala žiaden kontakt už od r. 1975. Chápala, že bydlisko dcéry je od nej vzdialené, avšak pokiaľ jej časové, finančné alebo iné dôvody nedovolia navštíviť matku, mala za to, že existujú aj iné spôsoby, ako s ňou udržiavať kontakt. Celú dlhú dobu Emília Svačinová nenapísala, nezatelefonovala, nezaujímala sa o jej zdravotný stav, ako sa jej darí a či má opateru, ktorú jej vek vyžaduje. Katarína Samáková, nar. 16. 5. 1916, zomrela 13.4. 2003. Z uznesenia sp. zn. V., V. zo dňa 19. 7. 2005 súd zistil, že podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. bolo konanie prerušené do právoplatného ukončenia súdneho konania o návrhu na určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice notárky Mgr. Adriany Laczkovej, sp. zn. N/185/1999, Nz/187/1999 zo dňa 14. 7. 1999. Súd ďalej stanovil Emílii Svačinovej lehotu 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na podanie žaloby na určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. 9. 2005. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti listiny o vydedení s tým, že dôvody vydedenia nie sú dané a tiež určenie, že navrhovateľka je dedičkou po poručiteľke Kataríne Samákovej. Súd prvého stupňa konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané (jednak zo strany žalujúcej strany, ako aj z výpovedí svedkov, zo založených fotografií) že od r. 1987 navrhovateľka matku už nenavštevovala, existoval síce písomný styk, ale súd pri skúmaní tejto korešpondencie zistil, že aktívnejšia bola poručiteľka a nie jej potomok, bolo preukázané, že aj po r. 1987 ( č. 1. 176 ) poručiteľka dcére Emílii Svačinovej písala list, to znamená, že poručiteľka po r. 1987 na navrhovateľku nezanevrela a komunikovala s ňou. Nebolo navrhovateľkou preukázané, že by po r. 1987 do r. 1999 (vydedenie) jej bolo bránené s matkou telefonovať, navštevovať ju, prejavovať o ňu trvalý opravdivý záujem. Nebolo preukázané, že by sama poručiteľka po r. 1987 o navrhovateľku nemala záujem v súvislosti s udržiavaním bežných príbuzenských vzťahov (z korešpondencie bol preukázaný skôr opak). Tvrdenia navrhovateľky, že v realizovaní normálnych stykov s matkou jej bolo zo strany odporkyne po r. 1987 bránené, tiež neboli (ani svedkami) preukázané. Podľa názoru súdu prvého stupňa existencia majetkového sporu medzi dcérami poručiteľky na Okresnom súde v Trenčíne je nepostačujúca pre vyhovenie návrhu navrhovateľky v tomto spore, pretože spor začal až vr. 1994, súd prvého stupňa teda tieto tvrdenia a argumentáciu navrhovateľky vyhodnotil ako právne irelevantné, pretože sa jej nepodarilo jednoznačne preukázať, že by odporkyňa svoju matku priamo ovplyvnila v jej rozhodnutí spísať závet a listinu o vydedení. Emília Svačinová návrh podala na súd dňa 27. 6. 2005, teda ešte pred rozhodnutím sp. zn. V., V.. Z petitu návrhu a aj jeho obsahu v tejto veci je zrejmé, že tento neobsahuje určovaciu žalobu na vyslovenie neplatnosti závetu, tak ako to uložil Emílii Svačinovej súd vo vyššie spomínanom uznesení o prerušení dedičského konania. Nebolo preukázané, že by návrh na určenie neplatnosti závetu bol podaný v určenej 30 dňovej lehote, ktorá začala plynúť od 9. 9. 2005. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa skúmal aj preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľky v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Tu súd konštatoval, že v zásade sa nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti listiny o vydedení, resp. že nie sú dané dôvody vydedenia, avšak v tomto prípade, keďže okrem listiny o vydedení bol notárskou zápisnicou spísaný aj závet, podľa ktorého jedinou závetnou dedičkou je dcéra poručiteľky, teda odporkyňa a navrhovateľka sa nedomáhala určenia neplatnosti závetu, resp. súdu nepreukázala, že by v stanovenej lehote 30 dní podala návrh na neplatnosť závetu, nemôže mať navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení neplatnosti listiny o vydedení a určení, že nie sú dané dôvody vydedenia, keďže, ak by aj súd jej návrhu, ktorý je predmetom sporu vyhovel, nič by sa nezmenilo na jej právnom postavení, vychádzajúc z platného závetu. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že návrh nie je po práve a preto ho zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1,2 O. s. p. TEXT Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je čo do jeho výroku vecne správny. V danom prípade nebolo sporné, že napriek uzneseniu súdu prvého stupňa sp. zn. V., V. zo dňa 19. 7. 2005, ktorým podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. bolo konanie o dedičstve prerušené do právoplatného ukončenia súdneho konania o návrhu na určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice notárky M.. Q. L., sp. zn. G., G. zo dňa 14. 7. 1999, a ktorým súd stanovil navrhovateľke lehotu 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na podanie takejto žaloby (určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení), navrhovateľka žalobu o určenie neplatnosti závetu doposiaľ nepodala, predmetom konania bolo výlučne určenie neplatnosti listiny o vydedení s tým, že dôvody vydedenia nie sú dané a tiež určenie, že navrhovateľka je dedičkou po poručiteľke Kataríne Samákovej. Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Podľa § 40a O.z. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 479 O.z. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Pokiaľ by bol závet sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479 O.z., ide s poukazom na ust. § 40a O.z. o tzv. relatívnu neplatnosť. V takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolá. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranný hmotno-právny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením alebo námietkou, a to aj ústne. Tento prejav vôle musí vyjadrovať jednak skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež aj konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má v danej veci relatívnu neplatnosť za následok. Relatívnu neplatnosť možno uplatniť aj priamo v občianskom súdnom konaní v návrhu na začatie konania (prípadne vzájomnom návrhu), ktorý bol riadne doručený účastníkovi, proti ktorému dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu smeruje. Pokiaľ ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí sa dotknutý účastník úkonu dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom. Právne účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu (nastupujúce vždy ex tunc) nastávajú okamihom, keď dôjde účastníkom právneho úkonu dovolanie vo forme oznámenia neplatného právneho úkonu adresovaného buď druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, alebo ak sa dovoláva neplatnosti tretia osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu. Právo dovolať sa neplatnosti podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti s § 40a O.z. nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná (§ 101 O.z.). Podľa § 101 O.z. je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy mohlo právo byť vykonané po prvý raz a táto začína plynúť objektívne. Týmto dňom je zásadne deň, kedy bolo možné právo vykonať (podaním žaloby na súde), teda kedy je žalovateľné. Je to časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade to znamená, že nárok uplatniť relatívnu neplatnosť závetu bolo možné navrhovateľkou nasledujúci deň po oboznámení so závetom zo dňa 14. júla 1999, t.j. nasledujúci deň po 26. máji 2005. Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon naďalej trpí vadou, aj keď treba naň pozerať ako na platný právny úkon so všetkými následkami. Navrhovateľka na výzvu súdneho komisára zo dňa 26. mája 2005 reagovala listom zo dňa 21. júna 2005, v ktorom oznámila, že vzhľadom k tomu, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo 14. júla 1999 nie sú dané, nezodpovedajú skutočnosti, namieta neplatnosť listiny o vydedení. Neplatnosti závetu sa však navrhovateľka nedovolala, ani v súdom určenej lehote vyplývajúcej z výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II z 19. júla 2005 pod sp. zn. V. XXX/XXXX, V. XXX/XXXX, právoplatného dňa 9. septembra 2005, nepodala na súd návrh na určenie neplatnosti závetu. Návrh navrhovateľky, ktorým sa táto domáha určenia, že je dedičkou po poručiteľke C. A. (jej matke) zomrelej 13. 4. 2003 a ďalej určenia, že listina o vydedení zo dňa 14. 7. 1999 je neplatná a dôvody vydedenia nie sú dané, sa nijako nedotýka neplatnosti závetu, na ktorý tak treba v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.) hľadieť ako na platný právny úkon. Z vyššie uvedených dôvodov potom neostalo odvolaciemu súdu než potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p., z hľadiska jeho vecnej správnosti. Pre úplnosť je potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania nebolo posúdenie platnosti právnych úkonov, ktorými poručiteľka C. A. či odporkyňa nakladali s nehnuteľnosťami v minulosti spôsobom obchádzajúcim oprávnenú navrhovateľku, kde navrhovateľka môže využiť všetky právne prostriedky (vrátane žaloby na súde) pre zjednanie nápravy. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, keď táto náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.