Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/205/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205224837 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205224837.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L. B. A. G. Y. D. X.. X. H..E.., so sídlom: P. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, proti odporcom: X. P.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y.. L. XX, XXX XX W., 2. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y.. L. XX, XXX XX W., obaja zastúpení advokátom JUDr. Ondrejom Škodlerom, Advokátska kancelária so sídlom: Pri Suchom Mlyne 56, 811 04 Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.04.2010 č. k.: 14C 151/2006-222, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu X.XXX,XX eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 03.05.2006 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporcovia v 1. rade a v 2. rade boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - ornej pôdy o výmere X.XXX m2, parcelné č. XXX/XX, kat. územie U., E. W. - P. Č. U., E. W. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, ktorú získali kúpou zo dňa 18.04.2002. Nehnuteľnosť sa odporca v 1. rade a odporca v 2. rade rozhodli predať. Nakoľko sa odporca v 1. rade a odporca v 2. rade poznali s navrhovateľom, navrhovateľ im sľúbil sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade dňa 03.11.2003 uzavreli s P. zmluvu o budúcej zmluve na spornú nehnuteľnosť, kde si dohodli kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo výške X.XXX.XXX,- Sk. V tomto čase išlo ešte o ornú pôdu a dohodnutá cena bola za ornú pôdu. K realizácii zmluvy o budúcej zmluve nedošlo. Navrhovateľ vybavil zmenu územného plánu, a to z ornej pôdy vytvorením dvoch stavebných pozemkov. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade chceli predať ornú pôdu za sumu 3.200,-Sk/m2 a P. chceli kúpnu cenu zaplatiť, preto ako uviedol navrhovateľ, zmenil ornú pôdu za stavebný pozemok, bez toho že by to žiadali odporca v 1. rade a odporca v 2. rade, resp. sa tak dohodli. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade pred súdom prehlásili, že sú ochotní zaplatiť navrhovateľovi maximálne 3 % z ceny nehnuteľnosti, za ktorú bol pozemok predaný P.. Zároveň odporca v 1. rade a odporca v 2. rade uviedli, že žiadna dohoda ohľadom odplaty navrhovateľovi nebola a nežiadali navrhovateľa, aby menil ornú pôdu na stavebný pozemok. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.01.2005 predali odporca v 1. rade a odporca v 2. rade P. sporný pozemok za kúpnu cenu X.XXX.XXX,- Sk. Z výpovede N. P. vyplýva, že ohľadom kúpy pozemkov jednali P. priamo s odporcom v 1. rade a v 2. rade a kúpnu zmluvu vyhotovila ona sama a pri podpise zmluvy boli iba P. a odporca v 1. rade a odporca v 2. rade. Z výpovedi účastníkov mal súd prvého stupňa za preukázané aj to, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade dali plnú moc G.. C. na vybavenie stavebného povolenia. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 774, § 775, § 776 Občianskeho zákonníka, keď poukázal na to, že i keď navrhovateľ tvrdil, že bola uzavretá medzi účastníkmi zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľností a dohoda o výške provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností, nepreukázal to pred súdom. Navrhovateľ nepostupoval podľa ust. § 777 Občianskeho zákonníka a bez toho, aby rokoval s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, vybavil zmenu územného plánu, a to z ornej pôdy na dva stavebné pozemky z vlastnej iniciatívy. Z listinných dokladov mal súd za preukázané, že cena nehnuteľnosti, za ktorú záujemcovia kúpili spornú nehnuteľnosť, bola X.XXX.XXX,- Sk. Nebolo preukázané, že predaj nehnuteľnosti sprostredkoval navrhovateľ. P. tvrdili, že rokovali o kúpe nehnuteľnosti priamo s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, sami vyhotovili kúpnopredajnú zmluvu a zaplatili za nehnuteľnosť kúpnu cenu vo výške X.XXX.XXX,-Sk priamo odporcom. Keďže odporcovia boli ochotní zaplatiť za činnosť navrhovateľovi 3 % z ceny nehnuteľností, t. j. istinu vo výške X.XXX,XX eur, súd odporcov zaviazal na zaplatenie tejto istiny spoločne a nerozdielne. Súd prvého stupňa vychádzal z ceny nehnuteľnosti, za ktorú odporca v 1. rade a odporca v 2. rade túto nehnuteľnosť predali P.. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa podľa zásady čiastočného úspechu navrhovateľa v konaní rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporcovia v 1. rade a v 2. rade, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade rozsudok súdu prvého stupňa napadli v časti výroku, ktorým im súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu X.XXX,XX eur spolu s príslušenstvom a v časti výroku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odporcovia v 1. rade a v 2. rade v podanom odvolaní uviedli, že vzhľadom na to, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade nedošlo k uzatvoreniu žiadnej sprostredkovateľskej zmluvy a nikdy nebola na navrhovateľa zo strany odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade vznesená požiadavka na obstaranie zmeny druhu pozemku, ktorý vlastnili, z ornej pôdy na stavebný pozemok, podmienky v prípade splnenia ktorých boli odporca v 1. rade a odporca v 2. rade ochotní zaplatiť navrhovateľovi maximálne 3 % z kúpnej ceny, nenastali. Odporcovia tak boli ochotní navrhovateľovi zaplatiť uvedenú sumu len v prípade preukázania uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy s navrhovateľom, k čomu však v konaní nedošlo. V závere podaného odvolania odporcovia v 1. rade a v 2. rade uvádzajú, že aj keď rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom náhrady trov konania vychádza zo správne použitého právneho predpisu - ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nebol však správne aplikovaný, nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade boli úspešní v žalovanej čiastke X.XXX,XX eur, t. j. úspech odporcov vo výške 85 %, celková úspešnosť odporcov bola 70 %, teda prvostupňový súd nebol oprávnený rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade je dôvodné. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. Občiansky zákonník neustanovuje pre uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy písomnú formu. V prípade jej absencie a následne vzniknutého sporu o existenciu takejto zmluvy má sprostredkovateľ (navrhovateľ) povinnosť tvrdenia, že so záujemcom (odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade) uzavrel zmluvu a dohodol výšku odmeny. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva dôkazné bremeno na tvrdenie, že bola sprostredkovateľská zmluva a dohoda o odmene uzavretá. Pokiaľ by tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané, sprostredkovateľ by neuniesol ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd však zhodne so súdom prvého stupňa zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že aj napriek tomu, že navrhovateľ tvrdil, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva, opak je pravdou, nakoľko navrhovateľ uvedenú skutočnosť v konaní pred súdom prvého stupňa nijakým spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že sprostredkovateľská zmluva nebola uzavretá, podporili aj výpovede svedkov, predovšetkým svedkovia P., ktorí uviedli, že rokovanie o kúpe nehnuteľnosti sa viedli len medzi odporcami a nimi, sami si tiež vyhotovili kúpnu zmluvu a kúpnu cenu zaplatili P. priamo odporcom. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR, táto zdôrazňuje, že všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver (napr. I. ÚS 243/2007, I. ÚS 155/2007, I. ÚS 402/2008). Tieto právne vety potvrdzujú základnú požiadavku racionálnej právnej argumentácie, aby argumentácia v odôvodnení rozhodnutia súdu bola vnútorne nerozporná - a teda aby bola logicky koherentná. Ide o to, aby sa v odôvodnení rozhodnutia súčasne nenachádzalo určité tvrdenie a zároveň aj jeho negácia. Odôvodnenie rozhodnutia možno považovať za vnútorné rozporné, ak sa v rozhodnutí nachádzajú argumenty podporujúce určitý záver a súčasne argumenty proti záveru. Ak argumentácia súdu nespĺňa požiadavku vnútornej nerozpornosti, nespĺňa ani požiadavku, aby argumenty súdu uvedené v rozhodnutí podporovali záver úvah súdu. Ak teda mal súd prvého stupňa za preukázané, že sprostredkovateľská zmluva medzi navrhovateľom a odporcami uzavretá nebola, bolo potrebné takýto záver súdu prvého stupňa riadne odôvodniť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia korešpondovalo presvedčivo a dostatočne s výrokom rozhodnutia. Rozsudok, ktorým teda súd prvého stupňa zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi províziu za činnosť navrhovateľa vo výške X.XXX,XX eur a to aj napriek tomu, že konštatoval, že sprostredkovateľská zmluva uzavretá nebola, odvolávajúc sa na ochotu odporcov túto sumu zaplatiť, je pre jeho nezrozumiteľnosť nepreskúmateľný, nakoľko sa jedná o vzájomne si odporujúce odôvodnenie. Za nedostatočne odôvodnený považuje odvolací súd aj záver prvostupňového súdu ohľadom náhrady trov konania, keď rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že úspech odporcov v konaní bol 85% a úspech navrhovateľa bol 15%. Vzhľadom na vyššie uvedené bola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým znovu sa zaoberať výrokom súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX eur ako províziu za činnosť navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že zistil, že sprostredkovateľská zmluva nebola uzavretá a tento svoj záver riadne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby výrok rozsudku korešpondoval s jeho odôvodnením za účelom odstránenia nezrozumiteľnosti rozhodnutia. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.