Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/361/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205227196 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205227196.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, proti povinnému: respo, s.r.o., Svidnícka 21, 821 03 Bratislava, IČO: 35 799 471, zapísanému v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 22821/B, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským, Exekútorský úrad Bratislava II, so sídlom Koceľova 15, 821 02 Bratislava, pod č. EX 3331/2005, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 30.550,52 eur (920.365,- Sk) a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8.2.2010 č.k. 37Er/2272/2005 - 14, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8.2.2010 č.k. 37Er/2272/2005 - 14 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (prvý výrok) a oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 Ex. por. zaviazal, aby do troch dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 328,73 eur (druhý výrok). Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v rozsahu ako si ju vyčíslil, a to: podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) za 3 hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie vo výške 23,70 eur vrátane DPH a podľa písmena b/ citovaného ustanovenia v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 za 19 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti spolu vo výške 70,05 eur. Podľa § 22 vyhlášky priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poplatky za poskytnutie súčinnosti v sume 202,59 eur a poštovné v sume 27,39 eur. Proti uzneseniu - v časti trov exekúcie - podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý v odôvodnení uviedol, že priznané trovy sú neprimerané a z odôvodnenia nie je jasné, za aké konkrétne úkony a za aké hotové výdavky má súdnemu exekútorovi zaplatiť, čím bol oprávnený ukrátený na svojich právach o možnosť vyjadriť sa k jednotlivým položkám. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p.; prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisov dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z ustanovenia § 196 Ex. por. vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i zvýšenie odmeny o túto daň (ďalej DPH). V prípade zastavenia exekúcie spôsob stanovenia odmeny exekútora určuje § 14 vyhlášky (v znení do 30.4.2008), ktorý stanovuje odmenu podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/) a ďalej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky. Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pri rozhodovaní o odmene a náhradách exekútora súd musí posudzovať, či ide o čas účelne vynaložený, úkony účelne vykonané a náklady účelne vynaložené. V prejednávanej veci je potrebné vypočítať trovy exekúcie v nadväznosti na špecifikáciu predloženú exekútorom (č.l. 12 - 13) pri zohľadnení iba času účelne vynaloženého a úkonov účelne vykonaných; súd tiež neskúmal, či sa úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a úkony taxatívne vymenované v ustanovení § 15 ods. 1 neprekrývajú, keď z obsahu exekútorského spisu vyplýva, že exekútor si okrem časovo špecifikovaných úkonov v rozsahu 160 minút uplatnil aj 19 bližšie neurčených paušálne odmeňovaných úkonov, pričom exekútor svoju činnosť obmedzil na formálne písomné zisťovanie majetku povinného z databáz subjektov povinných poskytnúť súčinnosť. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách exekúcie v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle ustálenej judikatúry súdov. Z vyššie citovaného § 14 ods. 1 vyhlášky je zrejmé, že ide o dva samostatné spôsoby určenia odmeny, keďže medzi písmenom a/ a b/ je čiarka - nie „a“, a teda uvedené spôsoby určenia odmeny exekútora sa nesmú prekrývať. Časovú odmenu si exekútor môže uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v taxatívnom výpočte úkonov odmeňovaných paušálnou sumou (§ 15 ods. 1 vyhlášky). Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou obsahujúcou dátum a časové vymedzenie každého úkonu exekučnej činnosti. Je teda zrejmé, že ide o celkový čas účelne vynaložený pri exekúcii, bez ohľadu na počet takýchto úkonov. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny exekútora; účelnosť treba posudzovať s ohľadom na rôzne skutočnosti, najmä na spôsob vykonávania exekúcie, jednotlivé procesné a faktické prekážky vznikajúce pri vykonávaní exekúcie, procesná nedisciplinovanosť účastníkov, nízka miera súčinnosti (§ 34 Ex. por.) ako aj podľa rozsahu exekúcie, ktorý je daný výškou a druhom vynucovaného plnenia. Citovaný výklad je súladný s ustálenou judikatúrou súdov (napr. uznesenie NS SR z 28.10.2008 sp. zn. 2 Cdo 48/2008, rozsudok sp. zn. 1M Cdo 7/2006 z 27.5.2007). Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na legislatívny vývoj v tomto smere: vyhláškou MS SR č. 141/2008 Z.z. účinnou od 1.5.2008 sa upustilo od odmeňovania úkonov exekučnej činnosti časovou odmenou a zakotvilo sa výlučne odmeňovanie paušálnou odmenou. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku, spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (čo je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vyplývajúci z Ústavy SR a tiež z Listiny základných práv a slobôd). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil, nedostatočne zistil skutkový stav, a rozhodnutie postráda náležité odôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný (§ 226 O.s.p.) postupovať v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.