Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/233/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206209180 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206209180.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľa: J. U., U.. U. G.. C.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L. XXX/XX, V., proti odporkyni: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.. Č.. XX, X., zast. advokátom: JUDr. Martin Gajer, Moskovská ul. č. 16, Bratislava, o zaplatenie istiny 470.000,- Sk (15.601,14 eur) s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. júna 2010, č. k. 21C 142/2007-67, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 15.601,14 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,5% zo sumy 15.601,14 eur za každý deň od 14.12.2005 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 41a ods. 1, 2 § 51, § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal v konaní za preukázané uzavretie nepomenovanej zmluvy medzi účastníkmi konania, v zmysle ktorej bolo povinnosťou navrhovateľa zhotoviť dielo podľa požiadaviek odporkyne a zároveň jej povinnosť za zhotovené dielo v dohodnutej lehote zaplatiť dohodnutú cenu, ktorú odporkyňa v celom rozsahu nezaplatila. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa namietajúca neplatnosť uzavretej zmluvy s tým, že zo strany navrhovateľa ide o zastretý právny úkon ako i skutočnosť, že predmetnú zmluvu uzavrela s navrhovateľom ako sprostredkovateľ v mene J. X. na preukázanie svojho tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz a jej obranu posúdil ako účelovú v snahe vyhnúť sa povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy zaplatiť zvyšok dohodnutej ceny za zhotovené dielo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov, ktoré predstavujú ním zaplatený súdny poplatok za návrh. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p.). Vo svojom odvolaní uviedla, že spoločnosť H. U. H. J. z W. si v roku 2005 prostredníctvom pani J. X. - O., X. XX, U. Q. R. U. Z. - W., Q. objednala do divadelného projektu - H. výrobu rekvizít - lode, ktorý mal byť aj bol realizovaný niekoľkokrát v W.. Odporkyňa bola oslovená o pomoc pri zháňaní kontaktu firmy, ktorá mala výrobu zabezpečiť, mala dodať kontakt a zrealizovať stretnutie p. X.. Odporkyňa kontaktovala firmu J. U., U..G..C.. - navrhovateľa, ktorý mal dodať scénické dekorácie - rekvizity. Všetko sa dialo na základe ústnych dohovorov, nakoľko sa všetci poznali a táto spolupráca nebola prvá. Celkový objem ceny za celý projekt činil cca 870.000,- Sk. Vo svojom odvolaní uviedla, že za objednávateľa vystupovala pani J. X. a bola zaplatená záloha, z ktorej navrhovateľovi bolo vyplatených 570.000,- Sk, odporkyni cca 50.000,- Sk, ako odmena za sprostredkovanie. Keďže objednávateľ dlhší čas nedoplácal zostatok ceny projektu, pán V. - štatutárny zástupca navrhovateľa navrhol riešenie, aby účastníci uzatvorili medzi sebou zmluvu o vyhotovení scénických dekorácii zo dňa 13.12.2005, so spätnou platnosťou od 16.10.2005, ktorou mali objednávateľovi na papieri zdokladovať nutnosť uhradiť aj zvyšok kúpnej ceny. Zmluvu však uzatvoril len s odporkyňou, ako zástupkyňou všetkých účastníkov. Napriek podpisu, pri ktorom bol objednávateľ - pani X. prítomná, tento zostatok ceny za projekt neuhradil. Pri podpise tejto zmluvy bol aj ďalší účastník p. L. D.. Odporkyňa sa nechala na tento krok nahovoriť, nakoľko boli s navrhovateľom priatelia a sama mala záujem na zaplatení ceny, z ktorej časť mala pripadnúť jej. Navrhovateľ následne tento krok zneužil a podal žalobu na odporkyňu s cieľom hodiť celý nezdar obchodnej transakcie na ňu. Ďalej odporkyňa uviedla, že celý obchodný prípad nebol písomne podložený, konalo sa ústne a preto odporkyňa nemohla predložiť písomné doklady. K predmetu sporu odporkyňa uviedla, že s rozhodnutím nesúhlasí, pretože zmluva, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ je neplatná, obchádza zákon, lebo v právnom vzťahu ako objednávateľ vystupuje uvedená katarská spoločnosť a dodávateľom je navrhovateľ a nie tak ako je uvedené v písomnej zmluve, ktorá predstiera reálne právne vzťahy, pričom ako objednávateľ je uvedený sprostredkovateľ - odporca, a podľa jej názoru cieľom navrhovateľa bola možnosť reálneho vymoženia nároku od domáceho subjektu, ako od zahraničného partnera s tým, že skutočnosť, že obchodnými partnermi boli navrhovateľ a H. U. H. preukazuje aj sprievodná cestovná dokumentácia diela, z ktorej vyplýva, že odosielateľom je navrhovateľ a príjemcom uvedená katarská spoločnosť. Odporkyňa zároveň namietla priznanie zmluvnej pokuty navrhovateľovi napadnutým rozsudkom z dôvodu, že súd prvého stupňa priznal zmluvnú pokutu dohodnutú v písomnej zmluve a zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že účastníci uzavreli nepomenovanú zmluvu, ktorá písomnú formu nevyžaduje a preto nie je zrejmé, že ak na jednej strane pripustil neplatnosť písomnej zmluvy, na základe čoho došlo k ustáleniu existencie a výšky dohodnutej zmluvnej pokuty. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 16.10.2005 zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo vyhotovenie 3 kusov scénických dekorácií - lodí, vyhotovenie debien z dreva za účelom zabalenia jednotlivých komponentov objednanej scénickej dekorácie a ich bezpečnej prepravy. Z čl. II zmluvy vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že odporkyňa ako objednávateľ uhradí sumu 870.000,- Sk v termíne do 13.12.2005 a v prípade nedodržania termínu splatnosti faktúry zaplatí odporkyňa penále vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O.s.p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť účastníkov konania označiť dôkazné prostriedky, a to nielen na podporu svojich tvrdení, ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporkyňa tvrdenie o neplatnosti danej zmluvy, resp. o tom, že ide o predstieraný právny úkon iného právneho vzťahu, keďže objednávateľom diela nebola a navrhovateľ ju ľsťou prinútil podpísať zmluvu, ktorú teraz zneužíva pri uplatňovaní vymysleného práva voči nej, v priebehu celého prvostupňového konania nepreukázala. Odporkyňa v konaní nenamietla zaplatenie sumy 400.000,- Sk (z celkovej dohodnutej sumy 870.000,- Sk), namietla zaplatenie navrhovateľom uplatneného nároku v konaní z dôvodu, že objednávateľom diela bola J. X., ktorá podľa jej názoru poslednú splátku neuhradila, pričom svedkyňa potvrdila, že zaplatila sumu 24.000 eur. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Odporkyňa v konaní namietla absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy z dôvodu, že obchádza zákon a sleduje iný účel, než na aký bola zmluva uzavretá. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľky nestotožnil z dôvodu, že odporkyňa právne relevantným spôsobom svoje tvrdenie o absolútnej neplatnosti zmluvy nepreukázala žiadnymi dôkaznými prostriedkami ako i z dôvodu, že pokiaľ odporkyňa daný právny úkon považovala za absolútne neplatný, nie je zrejmé, na základy akých skutočností navrhovateľovi z uzavretej zmluvy plnila (sumu 400.000,- Sk), nakoľko plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením a každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal(§ 457 Občianskeho zákonníka), avšak odporkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od navrhovateľa ani v konaní neuplatnila. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.