Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 19CoE/472/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206213443 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206213443.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, proti povinnému: T. Š., r.č.: XXXXXX/XXXX, E. XX, R., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom Exekútorského úradu Lehotského 4, Bratislava, pod č. EX 6652/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/3545/2006 - 8 zo dňa 10.11.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 37Er/3545/2006 - 8 zo dňa 10.11.2009 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Uznesením č. k. 37Er/3545/2006 - 6 zo dňa 10.03.2009 (právoplatné dňa 25.03.2009) Okresný súd Bratislava II rozhodol o zastavení exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom pod č. EX 6652/2006 podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Ex. por.“) s tým, že o trovách súdneho exekútora rozhodne osobitným uznesením. Dňa 10.11.2009 vydal Okresný súd Bratislava II uznesenie č. k. 37Er/3545/2006 - 8, v ktorom zaviazal oprávneného na zaplatenie súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 47,80 Eur s odôvodnením, že v zmysle § 200 ods. 2 Ex. por. zaplatí odmenu súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko počas exekúcie došlo k preklúzii práva oprávneného z exekučného titulu, teda oprávnený od začiatku znášal riziko neúspechu exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej doby spätej s jeho právom na zaplatenie dlžnej sumy. Voči uzneseniu č. k. 37Er/3545/2006 - 8 podal oprávnený odvolanie v časti náhrady trov exekúcie s odôvodnením, že k zastaveniu konania došlo z iných dôvodov ako sú uvedené v § 203 Ex. por., konkrétne došlo zo zákona k zániku práva na vykonanie rozhodnutia, čiže oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený svoje tvrdenia opieral o odôvodnenie v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 11/2008. Okrem toho mal oprávnený za to, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase. Vychádzajúc z uvedeného cieľa je potom pravidlom, že trovy exekúcie hradí povinný, čo vyplýva aj z § 197 ods. 1 Ex. por. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v časti náhrady trov exekúcie zrušiť a k náhrade trov exekúcie zaviazať povinného, ktorý z exekučného titulu uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnil, čím privodil jej nútené vymáhanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že Okresný súd Bratislava II, ako prvostupňový súd, v uznesení č. k. 37Er/3545/2006 - 8 rozhodol vecne správne. Odvolací súd má síce za to, že v prípade zastavenia exekúcie pre zánik práva na vykonanie rozhodnutia, nejde o zavinenie oprávneného tak, ako to predpokladá ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Ex. por., avšak len v prípade, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas. V zmysle týchto ustanovení Ex. por. znáša oprávnený trovy exekúcie v dvoch prípadoch, a to v prípade jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie alebo v prípade, že exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného. Podobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach pod sp. zn. 4 M Cdo 11/2008 a 3 M Cdo 11/2009, podľa ktorého ak oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu do straty účinnosti exekučného titulu v priebehu konania nemôže v zásade ovplyvniť. Môže sa však pričiniť o pozitívny výsledok exekučného konania tým, že podá návrh na vykonanie exekúcie bez zbytočného odkladu po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného dňa 14.03.2004 - deň právoplatnosti, vykonateľného dňa 29.03.2004), čím v podstate ovplyvňuje dĺžku trvania postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po vyše dvoch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu (návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2006) a z tohto dôvodu sa podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania (vymoženia pohľadávky). Súdny exekútor, ako to vyplýva z jeho vyúčtovania a taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vykonal viacero úkonov za účelom dosiahnutia pozitívneho výsledku v exekučnom konaní, ale vzhľadom na relatívne krátke časové obdobie do uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky, sa pozitívny výsledok nedostavil. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinného v čase uloženia pokuty) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy exekučného konania vecne správne, keď touto povinnosťou zaviazal oprávneného. Odvolací súd má za to, že dôvodom neúspešného exekučného konania (ukončeného rozhodnutím prvostupňového súdu na základe uplynutia prekluzívnej lehoty) bolo oneskorené podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, a týmto konaním oprávnený v podstate zavinil (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 Ex. por. Odvolací súd navyše považuje za potrebné dodať, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania). Odvolací súd je súčasne viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania (v danom prípade rozhodnutie o výške a jednotlivých položkách trov exekúcie) odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd teda môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.