Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/313/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206215962 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206215962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: G.. D. P. - Y., E. J.. Č.. XX, X., zast. advokátskou kanceláriou Legal Advisors SK, spol. s r. o., Klariská ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Senec, Mierové nám. č. 8, Senec, zast. advokátom JUDr. Borisom Novomestským, Koceľova ul. č. 9, Bratislava, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 25. mája 2012 č. k. 5C/387/2008- 303, pomerom hlasov 3.0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému k rukám advokáta JUDr. Borisa Novomestského trovy odvolacieho konania 66,32 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu spočívajúcich v užívaní pozemku v jeho vlastníctve zapísaného na LV pre kat. úz. X. č. 2885 ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria evidovaného ako miestna komunikácia a priechody pretínajúce ulice Fučíkova a Štefánikova v Senci. Žalobcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 378,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že predmetná parcela č. 1466/1 je vo vlastníctve žalobcu. Touto parcelou prechádzajú pozemné komunikácie v meste Senec a to Fučíkova ulica, ktorá túto parcelu pretína celou svojou šírkou a Štefánikova ulica, ktorá predmetnú parcelu pretína časťou svojej šírky. Žalobca ako vlastník predmetnej parcely sa ju rozhodol oplotiť a to napriek tomu, že na časti tejto parcely sú vybudované vyššie uvedené pozemné komunikácie, na ktorých prebieha cestná premávka. Žalovaný ako stavebný úrad mu realizáciu tohto zámeru odsúhlasil pod podmienkou, že oplotenie nebude realizované na už existujúcich pozemných komunikáciách (Fučíkova ul., Štefánikova ul.). Skutočnosť, že tieto ulice sú zaradené do siete miestnych komunikácií, vyplýva z pasportu miestnych komunikácií. Ak preto tieto ulice majú status miestnych komunikácií, každý ich smie užívať obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému a dopravno - technickému stavu dotknutej komunikácie a nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať (§ 6 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. Cestný zákon). Obvyklým užívaním je realizovanie cestnej premávky jej účastníkmi, teda najmä jazda motorovými vozidlami a využívanie chodcami. Povinnosť vlastníka strpieť výkon určitej činnosti na predmete svojho vlastníckeho práva, ktoré ho negatívnym spôsobom ukracuje v plnohodnotnom užívaní vlastníckych práv, treba považovať za obmedzenie. Je však nepochybné, že užívanie uvedených ulíc ako miestnych komunikácií nemôže byť nedovoleným obmedzením jeho vlastníckeho práva. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. Ďalej zdôraznil, že obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je žalobca povinný vo verejnom záujme strpieť, nie je možné bez primeranej náhrady. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetnej parcely č. 1466/1 a táto parcela nie je zaťažená žiadnym vecným bremenom a ani žiadnou inou ťarchou. Žalovaný tento pozemok užíva bez právneho titulu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je protirečivé a žalobca ho považuje za nezrozumiteľné. Tým bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa ustálil, že vlastník pozemku, na ktorom je miestna komunikácia, môže byť obmedzovaný vlastníkom miestnej komunikácie. Súd prvého stupňa tak miestnu komunikáciu a pozemok, na ktorom je umiestnená, považuje za dve rozdielne veci, ktoré majú odlišný právny režim bez ohľadu na skutočnosť, že miestna komunikácia je súčasťou pozemku a predstavuje jeho určitú kvalitu. Miestna komunikácia teda nemôže byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou ako dve rozdielne veci s rozdielnym právnym režimom. Súd prvého stupňa síce dospel k záveru, že dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu a napriek tomu žalobu zamietol. Tento postup súdu prvého stupňa podľa žalobcu zakladá stav denegatio iustitiae. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tá skutočnosť, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke neposúdil podľa predstáv žalobcu, nemôže zakladať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a teda odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolaciemu súdu nie je jasné, na akom základe považuje žalobca odôvodnenie napadnutého rozsudku za protirečivé. Súd prvého stupňa správne zistil, že predmetný pozemok je vo vlastníctve žalobcu a že cez neho prechádzajú miestne komunikácie; tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania ani neboli sporné. Z týchto skutočností súd prvého stupňa vyvodil správny záver, že i keď ide o obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, nemožno mu poskytnúť právnu ochranu v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák., keďže v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. miestne komunikácie smie každý užívať obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Tento záver súdu prvého stupňa aj s dovetkom, že obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné bez primeranej náhrady, nepovažuje odvolací súd za protirečivý. Odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom, že miestna komunikácia predstavuje určitú kvalitu pozemku, predstavuje spracovanie jeho povrchu a že teda miestnu komunikáciu nemožno oddeliť od pozemku s tým dôsledkom, že pozemok charakterizovaný ako miestna komunikácia môže mať iba jedného vlastníka. Treba však uviesť, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok nezaložil na odlišnom právnom názore. Inými slovami, dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvého stupňa nebol jeho záver, že vlastník parcely č. 1466/1 je odlišný od vlastníka predmetných miestnych komunikácií. Takýto záver súd prvého stupňa neformuloval. Súd prvého stupňa - ako je to uvedené už vyššie - zistil, že vlastníkom parcely č. 1466/1 je žalobca, že cez túto parcelu prechádzajú miestne komunikácie a že tieto miestne komunikácie smie v rámci všeobecného užívania užívať každý na účely, na ktoré sú určené. Omyl žalobcu spočíva v tom, že sa domnieva, že ak je ako vlastník pozemku súčasne aj vlastníkom miestnej komunikácie na nej umiestnenej, má právo od každého požadovať, aby sa zdržal užívania tejto miestnej komunikácie. Odvolací súd dodáva, že v zmysle § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Na druhej strane však v prejednávanej veci bolo zistené, že miestne komunikácie vedú cez pozemok vo vlastníctva žalobcu. Pri rešpektovaní záveru, že pozemok charakterizovaný ako miestna komunikácia môže mať iba jedného vlastníka, tu vzniká určitý rozpor. Podľa názoru odvolacieho súdu však v každom prípade platí zásada uvedená v § 6 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. Naviac, ak žalovaný nie je vlastníkom časti predmetných miestnych komunikácií v rozsahu, v akom zasahujú do pozemku žalobcu, a ak podľa žalobcu neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva spočíva v užívaní týchto miestnych komunikácií verejnosťou, potom žalovanému v spore chýba pasívna vecná legitimácia. V takom prípade by totiž mal byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore zrejme každý, kto predmetné miestne komunikácie užíva. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál 1 x 7,63 eur. Trovy odvolacieho konania teda predstavujú 66,32 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.