Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/373/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206219698 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206219698.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci exekúcie oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava, proti povinnému: U. H., C.: XX.XX.XXXX, Q. Ú.: XX.XX.XXXX, M. H. D.Ý. M.: M. XXXX/XX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom Exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX 9784/2006, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 37 Er 5231/2006-12 zo dňa 13.05.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozhodnutie o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým bol oprávnený zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie vo výške 91,68 eur, odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.). Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. V súlade s citovanými ustanoveniami súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil z dôvodu úmrtia povinného. Druhým výrokom súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 91,68 eur súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi. Súd tretím výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pri určení výšky odmeny exekútora vychádzal súd z ustanovení § 196 , § 200 ods. 1, § 203 Ex. por. a z vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), keď súdnemu exekútorovi priznal celkovú náhradu trov exekúcie vo výške 91,68 eur. Súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa priznal 6,64 eur ako odmenu za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky). Súčasne súd priznal exekútorovi odmenu za osem úkonov exekučnej vo výške 26,56 eur (§ 14 ods. 1 písm. b) ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštových výdavkov vo výške 43,20 eur a náhradu administratívnych výdavkov vo výške 8,64 eur. Súčasťou odmeny súdneho exekútora je v súlade s § 196 Ex. por. aj 20 % DPH zo sumy 33,20 eur vo výške 6,64 eur. V ostatnej časti súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal vzhľadom na to, že mal za preukázané, že tieto úkony neboli účelne vynaložené na predmetnú exekúciu. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že zastavenie exekúcie nie je opodstatnené, pričom oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, čo je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Navrhol, aby súd návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol a aby sa v exekúcii pokračovalo. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, navrhol, aby súd uplatnil moderačné oprávnenie a trovy konania vyčíslené exekútorom s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal, alebo znížil, keďže sú neprimerané voči vymáhanej pohľadávke. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.08.2006. Prvostupňový súd exekúciu zastavil z dôvodu, že ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/). Exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú, nakoľko povinný dňa 16.10.2002 zomrel a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Po vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd nemá inú možnosť ako exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) zastaviť. Preto sa odvolací súd v časti zastavenia exekúcie stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd nemohol akceptovať návrh oprávneného postupovať pri riešení otázky trov exekúcie podľa § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Občiansky súdny poriadok upravuje trovy konania a ich náhradu v konaní pred súdom, pričom sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci; výnimky sú prípustné iba v rozsahu danom zákonom. V prejednávanej veci súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a o trovách súdneho exekútora rozhodol podľa Exekučného poriadku. Ustanovenie § 196 Ex. por. stanovuje, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ustanovenie § 200 ods. 1 Ex. por. stanovuje, že trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Z ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por. vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V tomto konaní došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie už v čase, keď bol povinný mŕtvy, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. K návrhu oprávneného k použitiu § 150 ods. 2 O. s. p. pri riešení otázky trov exekúcie odvolací súd považuje za potrebné dodať, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania). Odvolací súd je súčasne viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania (v danom prípade výška trov exekučného konania), odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd teda môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov súdneho exekútora v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.