Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206224613 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206224613.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: X. E., Z.. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, Exekútorský úrad Lehotského 4, 811 06 Bratislava, pod č. EX 11124/06, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33,19 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er/6072/2006-21 zo dňa 21.03.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er/6072/2006-21 zo dňa 21.03.2012 m e n í tak, že povinného zaväzuje, aby zaplatil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, aby zaplatil súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 75,11 eur do troch dní od jeho právoplatnosti po tom, čo Krajský súd v Bratislave zrušil v napadnutej časti rozhodnutie č.k. 37Er/6072/2006-9 zo dňa 11.11.2009 a vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Rozhodnutiam predchádzalo zastavenie exekúcie uznesením č.k. 37Er/6072/2006-5 zo dňa 11.05.2009 z dôvodu preklúzie práva z exekučného titulu v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny exekútora za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 min., vyhotovenie exekučného príkazu - 15 min.) vo výške 6,64 eur, odmeny za 6 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 2 x zisťovanie majetku povinného, zisťovanie pobytu povinného) vo výške 19,92 eur a náhrady hotových výdavkov v sume 36,03 eur (poštovné 23,90 eur, obálky 2,80 eur, papier 4,96 eur, telekomunikačné poplatky 0,39 eur) a podľa § 23 vyhlášky priznal 3,98 eur. Zároveň exekútorovi navýšil odmenu o 20 % DPH v sume 12,50 eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. V odôvodnení odvolania uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu zániku práva na vykonanie rozhodnutia, a nie z dôvodov uvedených v § 203 Exekučného poriadku, ktorý určuje povinnosť hradiť trovy oprávnenému, ak zastavenie exekúcie zaviní. Svoje stanovisko odôvodnil poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR 4MCdo 11/2008, 5MCdo/14/2009, 6MCdo 4/2010, 7MCdo/13/2011 a 5MCdo/20/2011, podľa ktorej, ak oprávnený včas podal návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru, že návrh na vykonanie exekúcie podal včas, keďže konanie začalo viac ako 12 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Oprávnený navrhol prehodnotiť aj výšku trov exekúcie v časti hotových výdavkov za administratívny materiál (papier, obálky). Uviedol, že administratívny materiál súvisí s výkonom administratívnych prác, ktoré sú zahrnuté v zmysle § 25 vyhlášky v odmene exekútora. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom súdneho a exekučného spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že exekúcia na základe exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. AA 749891, vykonateľného 08.10.2004 - sa v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej Ex. por.), začala 02.10.2006 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5102 027580 vydaného 18.01.2007, mohol súdny exekútor začať vykonávať úkony exekučnej činnosti, a to až do zániku práva z exekučného titulu v dôsledku preklúzie, teda do 08.10.2007. Z ust. § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon činnosti podľa Exekučného poriadku patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i zvýšenie odmeny a náhrad určených podľa Ex. por. o túto daň. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje zásadu, že tieto náklady znáša povinný. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípady, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 EP, alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 EP). Podľa odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2009 zo dňa 29.7.2010, v zmysle ktorého „pod zavinením“ oprávneného v zmysle predmetného ustanovenia zákona sa rozumie také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Nedostatok majetku povinného na úhradu trov exekúcie musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej exekučnej veci však existenciu majetku na strane povinného súdny exekútor neskúmal. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR, na ktoré poukázal oprávnený v odvolaní - rozhodnutie 6 M Cdo 4/2010. Odvolací súd uznesením č.k. 20 CoE/249/2010-15 zo dňa 14.07.2011 vyslovil právny názor, že oprávnený v danom prípade zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko mal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania exekúcie včasnosťou podania návrhu na jej vykonanie, a teda niesol riziko jej neúspechu pre prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Podľa § 226 O.s.p. súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto rozhodol o povinnosti platiť trovy exekúcie oprávneným. Odvolací súd však v konečnom dôsledku - vzhľadom na uvedené skutočnosti - v zmysle záverov NS SR v označenom dovolacom konaní ako aj v iných konaniach týkajúcich sa obdobnej veci - uzavrel, že oprávnenému nie je možné pripísať zodpovednosť za márne uplynutie prekluzívnej lehoty, a teda nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por.. Čo sa týka nákladov spojených s uskutočňovaním administratívnej činnosti, odvolací súd nepriznal exekútorovi náhradu za administratívny materiál - papier a obálky, nakoľko tento je potrebné považovať za administratívne práce zahrnuté v odmene exekútora v zmysle § 25 vyhlášky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/08 zo dňa 29.04.2008, ktorý uviedol, že nepriznanie náhrady hotových výdavkov za bežný kancelársky materiál je odôvodnené, keď v ústavnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí súd skonštatoval, že „sa nejedná o osobitné výdavky hodné samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“ Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je viazaný dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania (v danom prípade iné dôvody napádaných položiek tvoriacich trovy exekučného konania) odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd teda môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže oprávnenému v tomto konaní trovy nevznikli, súd mu žiadnu náhradu nepriznal. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.