Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/262/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206230035 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206230035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., B. E.. Č.. XX, 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q., B. E.. Č.. XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Emil Molnár, Záhradnícka ul. č. 9, Bratislava, 3/. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., B. E.. Č.. XX, 4/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q., B. E.. Č.. XX, proti odporcovi: P. F. Q. J. M. U. B. XX - XX, IČO: XX XXX XXX, B. E.. Č.. XX, Q., zast. advokátom: JUDr. Milan Škultéty, Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, o určenie právneho vzťahu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. júna 2009, č. k. 6C/241/2006-271, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovatelia sú členmi P. F. Q. J. M. U. B. XX - XX, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Q., B. E.. Č.. XX. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 2 ods. 1, § 7ods. 1, § 7a ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 34 Občianskeho zákonníka, § 66 ods. 1, § 68 ods. 1, § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď dospel k záveru, že navrhovatelia platne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 182/1993 Z. z. pristúpili k S. G. P. F. Q. J. M. U. B. XX-XX s tým, že nesúhlas odporcu je v zmysle platnej právnej úpravy bez právneho významu a odporca si bezdôvodne osobuje právomoci, ktoré mu neprináležia. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že konanie odporcu posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď vlastníkom bytov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu bráni vo výkone ich vlastníckych oprávnení ako aj ich povinností, ktoré im zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplývajú. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že pri posudzovaní nároku navrhovateľov vychádzal zo skutočnosti, že skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol, podstatou sporu bolo právne posúdenie veci, ktoré záviselo od vyriešenia otázky, či nehnuteľnosť, ktorú navrhovatelia nadobudli od predávajúceho (U., R. P.) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2005, resp. 31.01.2006 a ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, má charakter bytu (podľa § 2 zák. č. 182/1993 Z. z.). V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na to, že rozhodnutie o tom, či stavba má charakter bytu závisí od rozhodnutia stavebného úradu a spôsob, akým stavebný úrad rozhoduje o určení charakteru stavby je daný ust. § 66 ods. 1 Stavebného zákona, pričom z rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby vydaného Mestskou časťou Bratislava - Ružinov, č. SÚ/2006/4074-27/Zar. zo dňa 06.11.2006, potvrdeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 04.06.2007, č. A/2007/1325/BNH nepochybne vyplýva, že stavebný úrad dodatočne povolil stavebníkovi (U., R. P.) zmenu stavby „Nadstavba bytového domu za účelom výstavby 14 bytových jednotiek“, pred jej dokončením, z čoho jednoznačne vyplýva účelové určenie stavby, teda bytov. Námietku odporcu, že byty neboli doposiaľ skolaudované posúdil súd prvého stupňa ako nedôvodnú, keďže ust. § 2 zák. č. 182/1993 Z. z. nevyžaduje kolaudáciu bytu ako podmienku, aby mohol byť predmetom úpravy podľa tohto zákona s tým, že touto podmienkou je iba určenie stavebného úradu, že miestnosť, resp. súbor miestností je trvalo určený na bývanie a ich spôsobilosť byť samostatnými bytovými jednotkami, keďže účelom kolaudácie je iba posúdiť spôsobilosť dokončenú stavbu užívať na stanovený účel a nie určovať charakter stavby. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovatelia sa na základe kúpnych zmlúv nestali iba vlastníkmi bytov ale i podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, skutočnosť, ktorá sama o sebe zakladá ich právo podieľať sa na ich užívaní a na strane druhej, podieľať sa na nákladoch spojených s ich užívaním, zároveň však povinnosť pristúpiť k zmluve o Spoločenstve. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom navrhovateľov v konaní, ktorým priznal trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v alikvotnej časti a z trov, ktoré vznikli na právnom zastúpení navrhovateľov 1/ a 2/. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a ich návrh zamietnuť v celom rozsahu. Namietol výklad súdu prvého stupňa k otázke charakteru nehnuteľnosti, ktorú navrhovatelia nadobudli do vlastníctva, keď uviedol, že na vznik bytu ako predmetu občiansko-právnych vzťahov stačí, aby príslušný stavebný úrad iba vydal stavebné povolenie na jeho výstavbu, keďže prijatím uvedeného záveru by došlo k popretiu zmyslu existencie inštitútu kolaudácia a k preceneniu významu stavebného povolenia. Uviedol, že samotné vydanie stavebného povolenia nemôže mať za následok vznik novej veci (bytu) s tým, že navrhovatelia v právnom slova zmysle byty nevlastnia, pretože miestnosti, ktoré vlastnia, neboli doposiaľ skolaudované. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že predmetom ich vlastníckeho práva nie sú byty a preto im ani neprislúcha právo priestory užívať, byť členmi spoločenstva a podieľať sa na výkone správy bytového domu a preto nemajú ani aktívnu legitimáciu v danom spore. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania preukázal, že byty navrhovateľov nie sú dokončené ani skolaudované a tiež, že žiadosť navrhovateľov 1/ a 2/ o predčasné užívanie bytu č. 9, bola rozhodnutím Stavebného úradu, č. j.: SÚ - 5961-16/2006/Šin zamietnutá a za jeho nezákonné užívanie im bola uložená aj sankcia, z čoho vyplýva, že síce na jednej strane by navrhovateľom napadnutým rozsudkom vznikla povinnosť uhrádzať všetky platby spojené s užívaním bytu a na strane druhej by užívanie bytu navrhovateľmi bolo protizákonné. Odporca podaním zo dňa 10.09.2009 (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) doplnil svoje odvolanie s tým, že žiadal v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom, pripustiť dovolanie, keďže ide o rozhodovanie o veci, ktorá je po právnej stránke zásadného významu. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že napadnutý rozsudok navrhujú potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s poukazom na skutočnosť, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal. Navrhovatelia 3/ a 4/ odvolací návrh nepodali. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám, Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa § 85 ods. 1 prvá veta stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne stavebnom povolení. Podľa § 43b ods. 4 stavebného zákona, bytom je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež bytu alebo nebytové priestory. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol dňa 20.03.2002 zapísaný do D. P. F. Q. J. M. U., F. B. Ú. F. Q., pod registračným číslom: G. XXX/XX/BS s tým, že S. G. P. F. Q. J. M. U. G. B. XX, XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX zo dňa 28. októbra 2004, bolo založené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu v Q., na E. B. Č.. XX, XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX, za účelom zabezpečenia správy domu, P. F. Q. J. M.K. U.. S. Č.. H.. Q. X tejto zmluvy vyplýva, že účastníkmi tejto zmluvy sú aj ďalší vlastníci, ktorí nadobudnú byt iným spôsobom a k zmluve pristúpia písomným vyhlásením, doručeným štatutárnemu zástupcovi. Navrhovatelia 1/ a 2/ listom zo dňa 18.01.2006 odporcovi oznámili, že pristupujú k S. G. P. F. Q. J. M. U., na základe toho, že dňa 15.12.2005 nadobudli vlastnícke právo k bytu č. X „., X mezanín bytového domu na B. E.. Č.. XX - XX v Q., súp. č. XXXX, číslo vchodu XX, zapísaného na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na zastavaných pozemkoch, parc. č. XXXX/X-X a parcele č. XXXX/X vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie M.. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že medzi stavebníkmi: U. R. P., I.: XX XXX XXX (1), W. L. P. D. Q., IČO: XX XXX XXX ( 2) a ďalej medzi stavebníkmi 3) až 42), došlo k uzavretiu Zmluvy o nadstavbe bytov podľa § 21 a § 22 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, predmetom ktorej bola dohoda medzi zmluvnou stranou 1) a zmluvnou stranou 2) až 42), že zmluvná strana 1), U. R. P. vystavia za podmienok dohodnutých touto zmluvou dvojpodlažnú nadstavbu do podkrovia, v ktorej vytvorí štrnásť nových bytových jednotiek (novovystavané byty) tak, že vo vchode B. XX: tri bytové jednotky, vo vchode B. XX: štyri bytové jednotky, vo vchode XX: štyri bytové jednotky, vo vchode B. XX: tri bytové jednotky, s tým, že stavebníkom bude zmluvná strana 1), U. R. P.. B. Ú. F. Q. povolil vklad tejto zmluvy dňa 25. 8.2003 pod č. F. - XXXX/XX, zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., v prospech stavebníka (U. R. P.) v celosti, a podpísaním tejto zmluvy o nadstavbe sa účastníci zmluvy dohodli na zániku podkrovia a zmene spoluvlastníckych podielov na nebytových priestoroch v bytovom dome. Pre stavbu bolo vydané stavebné povolenie č. D.-X/Zar - XX dňa 03.11.2003 a rozhodnutím zo dňa 06.11.2006. č. j. P. - XX/Zar - XX bola povolená dodatočná zmena stavby pred dokončením (zmena v konštrukcii krovu- nosné steny vikierov, ktoré sa zlúčili do jednej spoločnej steny umiestnenej na osi nosných konštrukcií). Byt vo výstavbe č. X - C., X. mezanín, vchod B. Č.. XX, bol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. F. - XXXX/XX prevedený do vlastníctva navrhovateľov 1/ a 2/ v celosti a byt Č.. X - R., X. mezanín, vchod B. E.. Č.. XX prevedený kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. F. - XXXX/XX do vlastníctva navrhovateľov 3/ a 4/ v celosti. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovatelia 1/ až 4/ sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov (viď vyššie uvedené), pričom predmetom sporu je určenie, že sú členmi odporcu, ako P. F. Q. J. M. U. „. B. XX - XX“. Odvolací súd sa stotožnil s obranou odporcu, že navrhovatelia nepreukázali vlastníctvo k bytu v právnom slova zmysle, keďže nehnuteľnosť, ktorú do vlastníctva nadobudli, nebola skolaudovaná a preto sa členmi Spoločenstva stať nemôžu a zároveň sa nemôžu podieľať na výkone správy bytového domu. Z obsahu uvedenej zmluvy totiž vyplýva, že bytové jednotky síce existujú, sú obývané, ale doposiaľ neskolaudované. Pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom (vychádzajúc z ustanovenia § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) je treba vychádzať zo stavebnoprávnych predpisov. Vymedzenie pojmu bytu teda predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené na bývanie ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide o byt, je kolaudačný stav a nie stav faktický, t.j. spôsob užívania miestností alebo súboru miestností. Ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. Ako vyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) dokončené stavby sa môžu užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý bol určený kolaudačným rozhodnutím, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby. Až z takéhoto rozhodnutia stavebného úradu súd v zmysle § 135 ods. 2 veta druhá O.s.p. vychádza. Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ príslušný stavebný úrad nerozhodol o tom, či tieto bytové priestory sú určené na trvalé bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatná bytová jednotka (byt). Pre posúdenie dovoleného účelu užívania stavby je rozhodujúci obsah stavebného povolenia, stavbu je možné užívať len k účelu, ktorý je vymedzený v kolaudačnom rozhodnutí. Ani Občiansky zákonník ani ustanovenia špeciálnych právnych predpisov nepripúšťajú, aby absencia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o účelovom určení miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, nahrádzala vôľa účastníkov občianskoprávneho vzťahu a to ani v tom prípade ak by byt fakticky t.j. stavebne existoval. Pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané právoplatným kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia uvedeného rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Z dôvodu, že v posudzovanej veci je absencia kolaudačného rozhodnutia na byty, ktoré majú síce navrhovatelia ako vlastníctvo na Liste vlastníctva už zapísané nesporná, odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil podľa § 220 O.s.p. a návrh zamietol, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne posúdil. O trovách konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením v súlade s ust. § 214 ods. 5 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.