Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/389/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207206624 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1207206624.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu REDA s.r.o., Galvaniho 16, Bratislava, IČO: 31 347 177, práv. zást. JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti žalovanému M. T. - Firma FILO, Sabinovská 10, Bratislava, IČO: 13 966 626, o zaplatenie úrokov z omeškania a o odvolaní žalovaného proti rozsudku a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 24Cb 282/2010-157 zo dňa 06.04.2011 a č. k. 24Cb/282/2010-162 zo dňa 04.05.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 24Cb/282/2010 - 157 zo dňa 06.04.2011 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 210,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. Odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 24Cb/282/2010 - 162 zo dňa 04.05.2011 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 14% a 14,75% zo súm a v lehotách uvedených vo výroku rozsudku. V časti o zaplatenie úroku od 14.04.2007 do 17.04.2007 žalobu zamietol a v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania konanie zastavil. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd 08.03.2007 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 457.528,- Sk (15.187,15 eur) s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania v sadzbe 14,75% ročne. Podaním zo dňa 20.04.2007 vzal žalobca čiastočne žalobu späť v časti istiny a podaním zo dňa 01.06.2007 vzal žalobu o zaplatenie istiny v celom rozsahu späť, a to pred začatím pojednávania vo veci samej. Uznesením zo dňa 28.11.2007 súd konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.12.2007. Predmetom sporu zostalo len príslušenstvo pohľadávky, ktorú žalovaný zaplatil po podaní návrhu na začatie konania. Žalovaný namietal v odpore proti platobnému rozkazu, že celú istinu zaplatil na základe dohody so žalobcom o neuplatňovaní úrokov z omeškania za meškanie so zaplatením, čo žalobca poprel. Žalobca podaním zo dňa 22.03.2011 zobral žalobu v časti uplatňovaných úrokov z omeškania späť, a to v niektorých položkách znížil uplatňovanú sadzbu úrokov z omeškania zo 14,75% na 14% ročne. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny a dostal sa ako dlžník do omeškania v zmysle § 365 Obch. zákonníka. Za meškanie so splnením povinnosti zaplatiť peňažný záväzok mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške, t. j. o 10% vyššie než je základná úroková sadzba D. N. Z., ktorá v čase od 01.07.2006 bola 4% a ku dňu 01.01.2007 bola 4,75%. Žalobca na základe kúpnej zmluvy riadne splnil svoju povinnosť dodať žalovanému dohodnutý druh a množstvo tovaru, ale žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 448 ods. 1 Obch. zák. zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v lehote splatnosti. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom, ako i nepreskúmateľnosť rozsudku. K námietke nedostatočne zisteného skutkové stavu uviedol len príslušné zákonné ustanovenie, t. j. § 221 ods. 1, písm. c) a d) O.s.p. bez akéhokoľvek konkretizovania. K právnemu posúdeniu namietol, že súd nerozhodol o jeho procesnom návrhu, aby ho pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka, čím mu i odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu a naviac nikdy nedošlo k prejednaniu jeho veci pred súdom. Namietal i to, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné kritériá, a preto je nepreskúmateľné. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že odvolanie považuje za právny nezmysel a právny balast a slúži len na to, aby žalovaný oddialil zaplatenie existujúceho zákonného nároku. Jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania je zákonný. Opätovne zdôraznil, že so žalovaným nikdy neuzavrel dohodu o výške úroku. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia žalovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zákonníka. Súd prvého stupňa nárok žalobcu neposudzoval podľa § 397 Obch. zák. (ako nesprávne tvrdí žalovaný), pretože uvedené zákonné ustanovenie sa nevzťahuje na úrok z omeškania, ale na všeobecnú premlčaciu dobu. Nárok si však žalobca uplatnil v zákonnej lehote, pretože úrok je priznaný od 21.10.2006 a žaloba bola podaná 08.03.2007, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd mal rozhodnúť o jeho vedľajšom účastníctve, a tým, že nerozhodol, odňal mu možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu. K tomuto odvolací súd uvádza, že žalovaný nebol vedľajším účastníkom, ale účastníkom konania v zmysle § 90 O.s.p. na strane žalovaného. Súd prvého stupňa preto nemal dôvod a ani nemohol rozhodovať o jeho pripustení do konania ako vedľajšieho účastníka. Nie je správna ani námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku. Napadnutý rozsudok je odôvodnený v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a je v ňom jasne a výstižne uvedené, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd poukazuje i na to, že súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.04.2011, žalovanému podľa poštovej doručenky predvolanie bolo doručené 25.03.2011, kedy ho riadne prevzal a obsahovalo i riadne poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žalovaný bez ospravedlnenia nevyužil svoje procesné právo zúčastniť sa pojednávania. Odvolací súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný odďaľuje splnenie svojho peňažného záväzku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní dňa 20.06.2012) á 61,41 eur, 2 x režijný paušál á 7,63 eur + 20% DPH, náhrada za stratu času 50,84 eur, t. j. 4 začaté polhodiny po 12,71 eur, cestovné výdavky - cesta vlastným motorovým vozidlom /Pezinok - Bratislava a späť/ 11,86 eur, čo je spolu 210,94 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný podal odvolanie i proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 04.05.2011, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.171,33 eur. Odvolanie žalovaného však postráda akýkoľvek súvis s uznesením o trovách konania a je len opisom odvolania proti rozsudku. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1, písm. d) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. V odvolaní nie je uvedené, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého uznesenia, t. j. neuviedol, v čom vidí konkrétne nesprávny výrok o priznaní náhrady trov a nenamietal ani výšku trov. Odvolací súd preto odvolanie v súlade s § 218 ods. 1, písm. d) O.s.p. odmietol. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.