Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/155/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207227861 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1207227861.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. Č. F.- C., Y. Č.. XX, F., K.: XX XX XX, proti odporkyni: U. V. I. N. X. W. Č. Í. V. I. U. Á. , F. F., F. Č.. X, o vypratanie bytu, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 22. októbra 2008, č.k. 50C 236/2007-82, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 22.10.2008, č.k. 50C 236/2007-82, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľ domáhal vypratania 4-izbového bytu č. X prvej kategórie o podlahovej ploche 72,53 m2 na N.. T. F. H. F. Č.. N., X, X, X, vchod F. Č.. X U. F. a vyprataný ho odovzdala navrhovateľovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez povinnosti navrhovateľa zabezpečiť odporkyni bytovú náhradu. Odporkyňa bola nájomcom daného bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.1.2002. Dňa 28.4.2005 bola odporkyni doručená výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.4.2005 podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, keď podľa sumárnej analýzy platieb predstavoval nedoplatok na nájomnom a za služby spojené s nájmom bytu ku dňu 31.3.2005 celkom 30.919,-- Sk s príslušenstvom. Dňa 31.7.2005 odporkyni uplynula výpovedná lehota a následne bola listom navrhovateľa zo dňa 12.9.2006 vyzvaná na vypratanie a odovzdanie bytu do 5.10.2006, čo sa nestalo. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa neplatila nájomné a za služby s tým spojené prenajímateľovi v období cca od mesiaca september 2004 až marec 2005, teda za čas dlhší ako tri mesiace. Po doručení výpovede nájmu bytu dňa 28.4.2005 odporkyňa dlh prenajímateľovi vyrovnala a v súčasnosti (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) naďalej uhrádza platby, ktoré pri vyúčtovaní vykazuje preplatok. Po doručení výpovede odporkyňa vykonala rôzne právne úkony, ktorými sa snažila ozrejmiť navrhovateľovi, resp. správcovi, jej sociálnu situáciu, avšak z neznalosti zákona nepožiadala o predĺženie lehoty, resp. nepodala návrh na súd na vyslovenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Napriek týmto skutočnostiam súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľa bolo vzhľadom na zistené skutočnosti pritvrdé a neprimerané, hoci mu zákon možnosť vypovedania zmluvy umožňoval. Zdôraznil, že po doručení výpovede odporkyňa svoj dlh voči navrhovateľovi splatila, a to aj s poplatkom z omeškania. Čo sa týka samotnej výpovede, mal za to, že výpoveď bola oprávnená, keďže však vo výpovednej lehote odporkyňa celý dlh spolu s poplatkom z omeškania zaplatila, konanie navrhovateľa hodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Napokon výpovedný dôvod do skončenia výpovednej lehoty odpadol, takže návrh navrhovateľa už bol nedôvodný. Pokiaľ by súd návrhu vyhovel, dostal by odporkyňu do stavu absolútnej bezmocnosti dôstojne žiť a starať sa o maloleté dieťa, a to predovšetkým bez možnosti istoty zabezpečenia náhradného ubytovania. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 685 ods. l, § 710 ods. l, 3, 4, § 711 ods. l písm. d/, ods. 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže ich náhradu nežiadala. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.1.2010, č.k. 2Co 12/2009-104, v znení opravného uznesenia zo dňa 21.7.2010, č.k. 2Co 12/2009-130, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovel, uložil odporkyni daný byt vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez povinnosti navrhovateľa zabezpečiť odporkyni bytovú náhradu; uložil tiež odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 199,16 €. Vychádzal z toho, že odporkyňa sa na súde nedomáhala určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Výpovedná lehota jej uplynula dňa 31.7.2005, a preto podľa ustanovenia § 126 ods. l veta prvá Občianskeho zákonníka je odporkyňa povinná byt, ktorého už nie je nájomcom od 1.8.2005, vypratať. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. l, § 142 ods. l O.s.p. Na dovolanie odporkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 16.9.2010, č.k. 6Cdo 200/2010-137, odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.1.2010, sp.zn. 2Co 12/2009. Uznesením zo dňa 31.1.2012, č.k. 6Cdo 200/2010-138, daný rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že postup odvolacieho súdu v prejednávanej veci nemožno považovať za správny. Ide nepochybne o návrh, v ktorom na jednej strane (na strane navrhovateľa) ide o ochranu práv vlastníka nehnuteľnej veci a vyhovenie ktorému sa na druhej strane závažným spôsobom dotýka zvlášť významného záujmu odporkyne, a to jej záujmu na zabezpečení bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Vec bolo potrebné posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práv navrhovateľa, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, t.j. aj z hľadiska, či výkon takéhoto práva formou vypratania bytu bez povinnosti zabezpečiť odporkyni bytovú náhradu výnimočne (ne)možno odoprieť práve s poukazom na § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnúť právnu ochranu uplatňovanému právu. Toto posúdenie je založené na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami. Či sa výkon určitého práva prieči dobrým mravom, musí byť súdom vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta konania, ako aj postavenia subjektov. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. l Občianskeho zákonníka možno pripustiť aj zamietnutie návrhu o vypratanie bytu užívaného nájomcom po uplynutí výpovednej lehoty, ak ide o výpoveď nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 711 ods. l písm. d/ Občianskeho zákonníka za to, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Spravidla bude závisieť od toho, či nájomca neplatil nájomné (úhradu) výlučne z dôvodu prechodnej nepriaznivej finančnej situácie, napr. v dôsledku straty zamestnania, či dlžné nájomné do uplynutia výpovednej lehoty zaplatil a predtým a aj naďalej nájomné (úhradu) riadne platí. V závislosti od splnenia uvedených podmienok nemožno preto vylúčiť kvalifikovanie konania prenajímateľa, ktorý na výpovedi trval a na základe ňou vyvolaného právneho následku sa domáha ochrany vyprataním nájomcu z bytu bez povinnosti zabezpečiť mu bytovú náhradu, ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Zaplatenie nedoplatku na nájomnom do uplynutia výpovednej lehoty (okrem, ak nájomca ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi) samo osebe nemožno považovať za odpadnutie dôvodu výpovede a ani neplatnosti výpovede. Odporkyňa hneď v prvej písomnej reakcii po doručení výpovede tvrdila ako dôvod neplatenia nájomného (úhrad) jej prechodne nepriaznivú sociálnu situáciu zapríčinenú stratou zamestnania, že nedoplatok počas výpovednej lehoty navrhovateľovi uhradila a že od roku 2000 dlh nikdy nemala. Navrhovateľ nepoprel tvrdenie odporkyne, osobitne to, že počas plynutia výpovednej lehoty nedoplatok zaplatila a hoci sa vo výpovedi uvádza neplatenie nájomného a úhrad za obdobie od 1.1.2000 do 31.3.2005, odporkyňa mala za rok 2003 preplatok na úhradách v sume 13.897,-- Sk a ku dňu 30.4.2004 preplatok na úhradách v sume 18.012,-- Sk, ktorý vznikol tým, že platila viac ako bol predpis zálohových platieb. Paradoxne aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2004 vykazuje preplatok v sume 14.935,-- Sk. Za tohto skutkového stavu mal odvolací súd pristúpiť ku skúmaniu, či nejde o prípad, kedy by bolo možné výnimočne s odkazom na ustanovenie § 3 ods. l Občianskeho zákonníka odoprieť poskytnutie právnej ochrany navrhovateľom uplatňovanému právu. Z hľadiska záveru, či v danom prípade ide o výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie, je predovšetkým rozhodujúca existencia príčinnej súvislosti medzi ťaživou sociálnou situáciou odporkyne a neplatením nájomného (úhrad). Vzťah príčinnej súvislosti medzi nepriaznivou sociálnou situáciou a ním vyvolaného následku musí byť preukázaný s úplnou istotou. Vytýkal odvolaciemu súdu, že sa vecou z tohto pohľadu nezaoberal, hoci to bolo potrebné. Jeho rozhodnutie preto bolo predčasné, a teda nesprávne. Okrem toho odvolací súd neposudzoval náležite ani otázku protiprávnosti užívania bytu odporkyňou. Mal sa zaoberať, vzhľadom na obsah korešpondencie medzi správcom a odporkyňou počas výpovednej lehoty a na skutočné viac ako jednoročné vzájomné správanie sa oboch subjektov po uplynutí výpovednej lehoty aj tým, či medzi navrhovateľom (správcom) a odporkyňou nedošlo ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu novej nájomnej zmluvy obsahovo totožnej s pôvodnou zmluvou. Prejav vôle možno totiž urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním). Nedostatok písomnej nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. l, § 40 ods. l Občianskeho zákonníka); nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu. Odvolací súd mal preto tiež skúmať, či k takémuto prejavu nedošlo. Ak tak neurobil, rozhodol predčasne. Odporkyňa teda dôvodne namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Po vrátení veci odvolaciemu súdu a po doručení uznesenia dovolacieho súdu účastníkom konania, zástupcom (v mesiaci apríl 2012), účastníci nevzniesli žiadne ďalšie vecné a právne dôvody. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júna 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku (vrátane výroku o náhrade trov konania) vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ vo svojom odvolací neuviedol žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Tým, že navrhovateľ trvá na vyprataní bytu odporkyňou, u neho ide o výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Medzi ťaživou sociálnou situáciou odporkyne a neplatením nájomného a za služby spojené s nájmom bytu v čase od 1.1.2000 do 31.3.2005, teda za čas dlhší ako tri mesiace, bola priama, príčinná, súvislosť. V čase, keď odporkyňa neplatila nájomné, bola v zlej sociálnej situácii, nemala (stratila) zamestnanie, ako samoživiteľka mala povinnosť starať sa o maloleté dieťa. V danom rozhodnom čase, však ešte naviac odporkyňa mala (presne v období roku 2003 do 30.4.2004) preplatok na nájomnom a za služby spojené s nájmom bytu, na ktoré navrhovateľ vôbec neprihliadol. Pred uvedeným obdobím a tiež následne po ňom, odporkyňa riadne platila nájomné a za služby spojené s nájmom bytu, nevykazovala nedoplatok, naopak mala preplatok, čo aj sám navrhovateľ potvrdil. Nebolo preukázané, a ani sám navrhovateľ vôbec netvrdil, žeby odporkyňa mala aj inak, v čase dania výpovede vyriešenú bytovú situáciu. Takéto skutočnosti netvrdil ani neskôr v čase rozhodovania súdu prvého stupňa i v čase rozhodovania odvolacieho i dovolacieho súdu. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vychádzal tiež z právneho názoru dovolacieho súdu (§ 243d O.s.p.). Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na správanie sa účastníkov, medzi účastníkmi vznikol konkludentne nový nájomný vzťah obsahovo totožný s pôvodnou nájomnou zmluvou Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým navrhovateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.