Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/337/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207228601 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1207228601.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, zast. JUDr. Petrom Hercegom, advokátom, so sídlom Iľjušinova 1042/12, 851 01 Bratislava, proti povinnému: PP SPEN - COMERCE, spol. s r.o., Technická 7, 821 04 Bratislava, IČO: 35 729 104 (vymazaná z OR dňa 13.11.2012), vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod č. EX 2233/2007, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 12.354,39 eur s prísl., trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/2930/2007-18 zo dňa 14.06.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/2930/2007-18 zo dňa 14.06.2011 m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 251,37 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Ex. por.) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Druhým výrokom rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva. Tretím výrokom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 171,69 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, 200 ods. 1 a 203 Ex. por. a § 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, v ktorom namietal, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom, keďže v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje spôsob, akým súd dospel k uvedeným časovým údajom. Podľa jeho názoru exekučný súd je povinný prevziať výpočet trov exekúcie, od ktorých sa môže odchýliť len v prípade, ak sú celkom zjavne nesprávne, neúplné alebo chybné. Úvahu ohľadne časovej náročnosti je možné preukázať len znaleckým posudkom, ktorý by zohľadnil materiálne, technické, technologické, softvérové, personálne a iné zabezpečenie exekútorského úradu, vzhľadom na vykonanú časovú špecifikáciu. Poukázal aj na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že za viacnásobné odblokovanie bánk, príkazu na začatie exekúcie odmena priznaná nebola, pričom však exekútor priznanie takejto časovej odmeny nežiadal. Takisto namietal, že súd neuviedol dôvod, pre ktorý nemožno osobitne účtovať odmenu za úkony preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu, vyúčtovanie trov exekúcie, náklady spojené s účtovnou firmou, účtovné doklady, náklady spojené s uložením spisu. Z rovnakého dôvodu namietal aj nepriznanie odmeny za úkony súčinnosti. Podľa názoru súdneho exekútora skutočnosť, že v ustanovení § 14 ods. 1 vyhlášky medzi písm. a) a písm. b) je čiarka, v rámci legislatívno-technických pravidiel ako aj výkladu neznamená alternatívu medzi jednotlivými písmenami. Preto namietal nepriznanie odmeny za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré v zmysle názoru súdu prvého stupňa smeruje k získaniu poverenia, za čo prináleží len paušálna odmena. Ďalej súdny exekútor nesúhlasil s nepriznaním odmeny za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu. Gramatický výklad § 15 ods. 2 vyhlášky je možný len v spojitosti s § 14 ods. 2 vyhlášky. Stanovenie rozsahu, resp. počtu jednotlivých úkonov stanovil práve § 14 ods. 2 vyhlášky, a to na každý úkon. Úkony, ktoré sa odmeňujú, sú taxatívne uvedené v § 15 ods. 2 vyhlášky. Skutočnosť, že v legálnom texte sa v § 15 ods. 2 písm. g) až j) duplicitne nachádza prídavné meno „každý“ je zbytočné, nakoľko by sa tak jednalo o každý úkon. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že oprávnenému uloží povinnosť nahradiť trovy exekúcie v sume 378,45 eur alebo napadnuté uznesenie zruší a vráti na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie súdneho exekútora podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 106,24 eur za úkony: preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie - peňažné plnenie s označ. spôsobu, výzva na splátky, výzva na vyhlásenie o majetku, súčinnosť SP, súčinnosť ODI, súčinnosť Magistrát BA, súčinnosť - Daňový úrad, súčinnosť - Kataster, oznámenie konateľovi povinného, 2 x exekučný príkaz, 2 x príkaz na začatie exekúcie, 4 x vyhlásenie o majetku, správa o priebehu exekučného konania, správa a súhlas so zastavením exekúcie - oprávnený, návrh na uloženie poriadkovej pokuty, predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikácie, vrátenie poverenia, 5 x oznámenie o ukončení ex. konania, príkaz na odblokovanie pre všetky banky a vyúčtovanie exekúcie, každý úkon v trvaní 30 min., čo exekútor vyčíslil ako 30 min. x 32 úkonov, t.j. spolu 16 hod. exekučnej činnosti. Paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 vyhlášky vo výške 112,88 eur si exekútor uplatnil za získanie poverenia, 2 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3 x zisťovanie účtu povinného, 4 x zisťovanie majetku povinného, 10 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 14 x doručenie exekučného príkazu, t.j. za 34 úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 115,05 eur, okrem iného aj za náklady spojené s účtovnou firmou, účtovné doklady a náklady spojené s uložením spisu. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Z citovaného znenia vyhlášky je zrejmé, že ide o dva samostatné spôsoby určenia odmeny, a to aj napriek tomu, že medzi písmenami a) a b) nie je spojka „alebo“. Uvedené spôsoby určenia odmeny exekútora sa nesmú prekrývať. Vzhľadom na to, že exekútorom uplatňované úkony „žiadosť o udelenie poverenia, príkaz na začatie exekúcie a súčinnosti“ sú bez akýchkoľvek pochybností obsiahnuté v paušálne odmeňovaných úkonoch „získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie a každé ďalšie zisťovanie účtu, resp. majetku alebo bydliska povinného“, preto nie je možné za ne priznať časovú odmenu. Uvedené úkony si súdny exekútor uplatnil aj ako úkony paušálne odmeňované a uplatnil si ich aj ako úkony odmeňované časovo. Časovú odmenu možno uplatniť len za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú svojím obsahom zahrnuté v úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou (§ 15 ods. 1 vyhlášky). Odvolací súd považuje pre úplnosť za potrebné poukázať aj na legislatívny vývoj v tomto smere: vyhláškou MS SR č. 141/2008 Z.z. účinnou od 1.5.2008 sa upustilo od odmeňovania úkonov exekučnej činnosti časovou odmenou a zakotvilo sa výlučne odmeňovanie paušálnou odmenou. V prípade výpočtu časovej odmeny exekútora, časové trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúce jednu hodinu je potrebné sčítať a na základe toho určiť odmenu vo výške 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 eur patrí exekútorovi za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nakoľko sa tak nestalo, pri výpočte odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky sa zohľadňuje počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet jednotlivých úkonov ako je tomu pri výpočte odmeny podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky. Tento názor korešponduje aj s názorom Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie 5 M Cdo 6/2008 zo dňa 04.03.2009. K námietke súdneho exekútora, že súd je povinný prevziať výpočet trov exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že trovy exekúcie vždy určuje súd, ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť. Preto exekučný súd musí skúmať účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu, ktorá je predpokladom na priznanie odmeny exekútorovi. Účelnosť počtu hodín súd posudzuje s ohľadom na rôzne skutočnosti, najmä na spôsob exekúcie, jednotlivé procesné a faktické prekážky vznikajúce pri vykonávaní exekúcie, procesnú nedisciplinovanosť účastníkov, nízku mieru súčinnosti, rozsah exekúcie a pod.. Exekučný súd musí jednotlivé úkony časovo vymedziť tak, aby zodpovedali času účelne vynaloženému na vykonanie exekúcie. Pri rozhodovaní exekučného súdu o trovách exekútora je potrebné zohľadniť čas účelne vynaložený na vykonanie jednotlivých úkonov. Pokiaľ by sa nezohľadňoval čas reálne potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov, išlo by o navyšovanie trov exekúcie na úkor oprávneného subjektu. Súd prvého stupňa časovo vymedzil jednotlivé úkony správne, nakoľko v exekútorom uplatňovanom časovom rozmedzí ich nemožno považovať za vynaložené účelne. Ide o štandardné, opakujúce sa úkony, ktoré sa vykonávajú v každej exekúcii, a preto ich vymedzenie na 30 min. nezodpovedá ich časovej náročnosti. Čo sa týka odmeny za úkony preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu, vyúčtovanie trov exekúcie, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ich nemožno osobitne účtovať. Nie je možné priznať odmenu za preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu, nakoľko ide úkon smerujúci k získaniu poverenia, za ktorý patrí exekútorovi paušálna odmena. Vyúčtovanie trov exekúcie je úkon, ktorým si exekútor uplatňuje svoj vlastný nárok na náhradu trov, ktoré v súvislosti s exekúciou vynaložil. Nejde však o úkon, ktorý by priamo smeroval k dosiahnutiu účelu exekučného konania, ktorým je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Náhradu za náklady spojené s účtovnou firmou a účtovné doklady odvolací súd nemôže priznať z rovnakého dôvodu, keďže nejde o také výdavky, ktoré by smerovali k dosiahnutiu účelu exekučného konania, ktorým je uspokojenie pohľadávky oprávneného. Uloženie spisu je potrebné považovať za administratívne práce zahrnuté v odmene v zmysle § 25 vyhlášky. Odvolací súd však nemôže súhlasiť s postupom súdu prvého stupňa pri nepriznaní paušálnej odmeny za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Z gramatického výkladu § 15 vyhlášky vyplýva, že doručenie uvedených písomností sa odmeňuje len raz, teda nie každé doručenie písomnosti. Ak by zámerom zákonodarcu bolo odmeňovanie každého doručenia jednotlivo, formuloval by to ako v písm. g) až h) uvedeného ustanovenia vyhlášky, teda že by sa paušálnou sumou odmeňovalo každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod.. Vzhľadom na to, že § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky takúto formuláciu neustanovuje, treba posudzovať doručenie ako jeden úkon a spoplatniť ho len raz. Za ďalšie doručenie uvedených písomností patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Odvolací súd však v konečnom dôsledku - aj s ohľadom na svoje poznatky z rozhodovacej činnosti - dospel k záveru, že za úkony viacnásobné doručenie príkazov na začatie exekúcie bankám exekútorovi patrí odmena. Vo svojej podstate ide o úkony, ktoré predstavujú zisťovanie účtu povinného, keďže priame doručovanie týchto príkazov do úvahy prichádzajúcim bankám je ekonomicky a časovo efektívnejšie ako predchádzajúce doručovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti zo strany jednotlivých bánk a až následné doručovanie príkazov iba tej banke, ktorá vedie účet povinného. Uvedený postup odvolacieho súdu je odôvodnený aj skutočnosťou, že podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov je poskytovanie súčinnosti bánk súdnemu exekútorovi spoplatnené, a to aj v prípade, že povinný nie je klientom príslušnej banky. Ohľadom doručovania upovedomenia o začatí exekúcie však odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené prijal názor, že tento úkon sa odmeňuje len pri prvom doručení a každé ďalšie doručenie sa premietne do náhrady za poštovné. Na záver považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa postupoval pri určení trov exekúcie správne s výnimkou nepriznania paušálnej odmeny za viacnásobné doručenie exekučného príkazu bankám a príkazu na začatie exekúcie bankám, ktoré si exekútor uplatnil v celkovom počte 20 (10 x doručenie príkazu na začatie exekučného príkazu bankám a 10 x doručenie exekučného príkazu bankám; za doručenie exekučného príkazu bankám oprávnenému a povinnému nie je možné priznať duplicitnú odmenu, nakoľko tento postup sa vzťahuje iba na doručovania bankám), t.j. 66,40 eur (20 x 3,32 eur) a 20 % DPH z tejto sumy 13,28 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.