Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/163/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207228800 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1207228800.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa : O. A., N. I..N.. U. XX, G., zastúpeného JUDr. Katarínou Juríčkovou, advokátkou, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, proti odporcom: 1./ U. P., N. I. XX, N., zastúpený Mgr. Petrom Agalarevom, advokátom, so sídlom Adámiho 26, Bratislava, 2./ V. T., N. F. X, N., o zaplatenie 14.322,70 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 1./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 9C 254/2008-121 zo dňa 15. decembra 2010, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti o zaplatenie 9.548,46 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 08.10.2007 do zaplatenia konanie zastavil. Zároveň uložil odporcom 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 4.774,24 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 08.10.2007 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., § 488, § 489, § 657, § 658 ods. 1, § 121 ods. 3, § 511 ods. 1, § 563, § 45 ods. 1, § 122 ods. 1 a 3, § 522, § 523, § 460, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa po čiastočnom späťvzatí návrhu domáhal, aby mu odporcovia zaplatili spoločne a nerozdielne 4.774,24 €, t.j. 1/3-iny z nesplatenej pôžičky spolu s 3 % ročným úrokom z pôžičky za obdobie od 18.1.2005 do 7.10.2007 je dôvodný. Súd prvého stupňa vykonaním dokazovaním zistil, že odporcovia 1./ a 2./ uzavreli dňa 18.1.2005 Z. C. A. zmluvu o pôžičke, ktorou sa C. A. zaviazala poskytnúť odporcom v 1. a 2. rade peňažnú pôžičku 574.750,- Sk. Odporcovia 1./ a 2./ sa Z. C. A. dohodli aj na úrokoch z pôžičky vo výške 3 % ročne. Zodpovednými za vrátenie požičaných peňazí boli odporcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Odporcovia 1./ a 2./ časť požičaných peňazí C. A. vrátili. Dňa 5.4.2007 C. A. zomrela. Pohľadávku nebohej voči odporcom 1./ a 2./ zo zmluvy o pôžičke, ktorej výška podľa zhodného vyhlásenia dedičov ku dňu smrti C. A. bola 398.957,- Sk (13.242,95 €), nadobudol navrhovateľ s povinnosťou výplaty ustupujúcich dedičiek - C. F. V. I. Z.U.. C. A. sa s odporcami 1./ a 2./ nedohodla na splatnosti pôžičky a preto je potrebné daný prípad posudzovať podľa § 563 Obč. zák., keď v konaní nebolo preukázané, že by za svojho života o vrátenie pôžičky požiadala. Navrhovateľ skutočnosť, že zdedil nesplatenú časť pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, odporcom 1./ a 2./ oznámil ešte listami zo dňa 19.7.2007. Zásielky zo dňa 19.07.2007, ktoré obsahovali výzvu navrhovateľa na zaplatenie nesplatenej časti pôžičky v sume 398.957,- Sk, boli odporcom 1./ a 2./ zasielané na adresu ich bydliska, kde sa aj zdržiavali (odporca 1./), resp. zásielky preberali (odporkyňa 2./). Tieto zásielky boli dňa 23.7.2007 uložené na pošte, kde si ich odporcovia 1./ a 2./ v odbernej lehote, ktorá uplynula dňa 10.8.2007, neprevzali. Súd prvého stupňa má za to, že v danom prípade odporcovia 1./ a 2./ mali možnosť sa s ich obsahom, a teda aj s výzvou na zaplatenie 398.957,- Sk oboznámiť už v júli 2007, najneskôr 10.8.2007, kedy uplynula 18-dňová odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky. Nakoľko navrhovateľ v liste zo dňa 19.7.2007 požiadal odporcov 1./ a 2./ o vrátenie pôžičky do 30 dní od jeho obdržania, pôžička sa stala splatnou najneskôr dňa 10.9.2007, keďže posledný deň 30 dňovej lehoty (9.9.2007) pripadol na nedeľu. Odporcovia 1./ a 2./ navrhovateľovi sumu 398.957,- Sk, ani jej časť nezaplatili, a taktiež mu nezaplatili s poručiteľkou dohodnuté úroky z pôžičky vo výške 3 % ročne. Povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,5 % ročne súd uložil odporcom 1./ a 2./ od 8.10.2007 tak, ako to navrhol navrhovateľ, návrhom ktorého je súd viazaný a ktorý v tomto smere nemohol prekročiť, hoci odporcovia 1./ a 2./ sa so zaplatením žalovanej sumy dostali do omeškania už skôr. Námietku odporcu 1./, že do omeškania sa nedostal, pretože navrhovateľ odmietol od neho prijať 1/3-inu z nesplatenej časti pôžičky, súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú, nakoľko odporca 1./ toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok v zákonom stanovenej lehote napadol v časti úrokov z omeškania odvolaním odporca 1./, domáhajúc sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že v časti úrokov z omeškania návrh navrhovateľa zamietne. V dôvodoch odvolania odporca 1./ vytýka súdu prvého stupňa chybné rozhodnutie v predmetnej veci, jeho nesprávnosť v časti úrokov z omeškania. Odporca 1./ v odvolaní uvádza, že už v konaní pred prvostupňovým súdom tvrdil, že je ochotný navrhovateľovi zaplatiť. Nakoľko plnil vôľu poručiteľky, rozdelil dlžnú sumu medzi jej deti, pričom A.. Z. V. F. ich podiel riadne vyplatil. Rovnaký postup chcel uplatniť voči navrhovateľovi, avšak v dôsledku správania navrhovateľa bezúspešne. To, že prebehlo dedičské konanie po poručiteľke a akým spôsobom si dedičia rozdelili pozostalosť, odporca 1./ nevedel, keďže ho nikto neinformoval a nikto k ničomu nevyzýval. Odporca 1./ má za to, že konanie navrhovateľa bolo s poukazom na ust. § 520 Obč. zák. v rozpore so zákonom, nakoľko odmietol riadne ponúknuté plnenie. Rovnako považuje za nesprávny postup súdu prvého stupňa pri určení lehoty, od kedy vzniká navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. K uvedenému odvolaniu odporcu 1./ podal písomné vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že odvolanie odporcu 1./ považuje za účelové a tvrdenia v ňom uvedené za irelevantné a nepravdivé. Navrhovateľ tvrdí, že odporca 1./ vedel, kto je dedičom po poručiteľke a komu má plniť a rovnako aj skutočnosť, že mu bola doručená výzva na plnenie. Tým, že odporca 1./ dal podpísať svedkyni F. antidátové príjmové doklady, snažil sa fiktívnym spôsobom zbaviť svojho záväzku, ktorý mu vznikol spoločne s odporkyňou 2./, ktorá, vedomá si svojho záväzku, sa v konaní vôbec nebránila. Tvrdenia uvedené v odvolaní odporca 1./ v konaní nepreukázal. Navrhovateľ nebol s odporcom 1./ v priamom kontakte, ale len sprostredkovane, pričom nešlo o vyporiadanie záväzku. Odporca 1./ nepreukázal žiadnym spôsobom, že by mu odporca plnenie dal, či už len čiastočné. Navrhovateľ je presvedčený, vychádzajúc zo správania odporcu 1./, že nikdy nechcel navrhovateľovi plniť a to ani mimosúdne. Pokiaľ ide o určenie lehoty pre úrok z omeškania, navrhovateľ sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a jej následného správneho právneho posúdenia a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 311,13 €. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) vec preskúmal v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu 1./ nemožno priznať úspech, pretože súd prvého zistil náležite skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené (správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá), že dňa 18.1.2005 uzatvorila C. A. ako veriteľka (navrhovateľ je dedičom po C. A.) s odporcami 1./, 2./ ako dlžníkmi zmluvu o pôžičke uzatvorili zmluvu o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka na sumu 574.750,-Sk. Navrhovateľ sa žalobou voči odporcom domáhal zaplatenia nielen istiny, ale žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 8.10.2007 do zaplatenia, návrhu ktorému súd prvého stupňa vyhovel. Odvolacím súdom na základe podaného opravného prostriedku bol preskúmavaný iba výrok rozsudku týkajúci sa časti, ktorou boli odporcovia zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo z dlžnej sumy. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. c./ O.s.p. aj vo vzťahu k odporkyni 2/, pretože ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných, pretože odvolanie podané len jedným z viacerých odporcov, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu odporcovi, ktorý odvolanie nepodal; (R 4/2004). Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu, pričom nastáva automaticky, priamo zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon zo strany veriteľa. V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť nasledujúci deň po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal, pričom napriek tomu, že forma výzvy nie je predpísaná v záujme právnej istoty, je vhodné zachovať písomnú formu. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Navrhovateľ v súdenej veci preukázal, že výzva na dobrovoľnú úhradu zo dňa 19.7. 2007 bola odporcom 1./ a 2./ doručená náhradným spôsobom dňa 23.7. 2007 (č.l. 52 - 57) s tým, že navrhovateľ určil lehotu 30 dní od doručenia výzvy za lehotu splatnosti. Odporcovia preukázateľne istinu v tejto lehote nezaplatili, čím sa s peňažným plnením voči navrhovateľovi dostali nepochybne do omeškania a v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč.zák. vzniklo navrhovateľovi právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy už odo dňa 23.8. 2007, t.j. po pripočítaní 30 dní podľa výzvy. Navrhovateľovi tak prináležia úroky z omeškania už týmto dňom. Ak však žalobným návrhom požadoval priznať úrok z omeškania až odo dňa 8.10. 2007 s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., nebolo možné jeho návrh prekročiť a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zaviazal odporcov za zaplatenie príslušenstva odo dňa 8.10. 2007, rovnako správne určil aj výšku úrokov z omeškania. Z uvedených dôvodov odvolací súd, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, rozsudok súdu prvého stupňa v časti príslušenstva potvrdil podľa § 219 os. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.