Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/461/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201570 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208201570.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: C.. G. G., R. A. XX, R., proti odporcovi: N. F., R. Č. X, R., o neúčinnosť darovacej zmluvy, na odvolanie odporcu proti rozsudku OkresnéT. E. R. B., Q. N. XX.E. XXXX, Č..L.. XXC/XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darcami: X./. B.. G. F. K. X./. N. F. (spoluvlastnícky podiel 1/1) a obdarovaným: N. F., ktorou darcovia previedli na obdarovaného majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a to byt Č.. XX H. O. N. Č.E. X K. X, E..Č.. XXXX, postavený na pozemkoch D..Č.. XXXX K. XXXX, vchod Č. X, X. D., K. K. D. XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, L..Ú.. H.K., Y. na M. Č.. XXXX K. R. Č.. XX v obytnom dome Č. X,X,XX E.D..Č.. XXXX, postavený na pozemkoch parc.č. XXXX, XXXX,XXXX, vchod Č. X, X. D., K. K. D. XXXX/XXXXXX, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, L..Ú.. H.K., Y. na M. Č.. XXXX, je voči navrhovateľke právne neúčinná. Rozhodol tak podľa § 42a ods. 1, 2 a § 42b ods. 1,2,3,4, § 116 a § 117 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka uzavrela dňa XX.XX.XXXX E. B.. G. F. ako dlžníčkou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej požičala sumu vo výške X.XXX,XX €. (XXX.XXX,- Sk) a dohodli sa na vrátení predmetnej sumy v lehote do jedného týždňa, t.j. N. XX.XX.XXXX a pre prípad nesplnenia záväzku sa dohodli na 10% týždennom úroku z omeškania. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi B.. G. F.L. K. N. F. ako darujúcimi a odporcom ako obdarovaným boli byty Č.. XX H. O. N. Č. X K. X, E.D..Č.. XXXX K. R.. Č.. XX v obytnom dome Č. X,X,XX E..Č.. XXXX prevedené do vlastníctva odporcu a vklad bol povolený príslušnou E.H. L. N. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného E. R. B. Q. N. XX.XX.XXXX, Č..L.. XC/XXX/XXXX-XX R. B.. G. F. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške X.XXX,XX €. (XXX.XXX,- Sk) spolu s 10% úrokom z omeškania zo sumy X.XXX,XX €. O. XX.XX.XXXX do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania zo sumy X.XXX,XX €. O. XX.XX.XXXX do zaplatenia, a pohľadávka navrhovateľky priznaná týmto rozsudkom je v súčasnosti predmetom exekučného konania č. Y.-XX/XX, vedeného súdom poverenou exekútorkou G.. K. G.. Vykonaným dokazovaním mal teda za preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky ako veriteľky voči matke odporcu B.. G. F. ako dlžníčke, ako aj právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, ktorým je platne uzatvorená darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX o prevode nehnuteľností, ktorá bola uzatvorená medzi dlžníčkou B.. G. F.L. a jej manželom ako darujúcimi a odporcom (obdarovaným) ako synom darujúcich, teda synom dlžníčky, čím ide v zmysle § 116 a § 117 Obč. zákonníka o blízku osobu a v takom prípade úmysel ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa ex lege prezumuje, pričom táto zákonná domnienka neplatí, ak druhá strana preukáže, že v čase urobenia právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Z výpovedí odporcu a jeho otca mal za preukázané, že obaja mali vedomosť o tom, že B.. G. F.Á. mala požičané finančné prostriedky od viacerých veriteľov a tieto jej dlhy začali postupne vychádzať najavo po tom, ako sa matka odporcu odsťahovala zo spoločnej domácnosti ešte v U. XXXX, keď sám svedok N.K. F. vo svojej výpovedi uviedol, že k prepísaniu bytov na syna došlo po tom, ako sa dozvedeli o manželkiných dlhoch a odporca vo svojom písomnom vyjadrení, zo dňa XX.XX.XXXX, vlastnoručne podpísanom, založenom v pripojenom spise OkresnéT. E. R. B., E..Q.. XC XXX/XXXX uviedol, že vedel o dlhu svojej matky voči navrhovateľke, ako aj o uzatvorenej zmluve o pôžičke, pretože matka pôžičku od navrhovateľky zatajovať nechcela a peniaze chcela vrátiť, o čom im hovorievala. Dospel k záveru, že darovacia zmluva bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, teda v čase, kedy odporca a jeho otec disponovali minimálne vedomosťou o iných dlhoch, o čom svedčia aj ich súhlasné tvrdenia, že darovaním nehnuteľností mal odporca spolu s otcom uspokojovať veriteľov matky, ktorí sa im prihlásili a samotná skutočnosť, že v tom čase nevedeli o dlhu voči navrhovateľke, avšak vedeli o viacerých dlhoch voči iným veriteľom, vylučuje možnosť obrany odporcu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel matky ako dlžníčky ukrátiť svojich veriteľov. Uviedol, že v prípade viacerých veriteľov, nie je právne významné, či úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa smeroval voči všetkým veriteľom alebo len niektorým z nich. Ako nedôvodnú posúdil obranu odporcu, že po začatí konania uhradil navrhovateľke časť dlžnej sumy (spolu XXX.XXX,- Sk) , pretože pohľadávka navrhovateľky tvorí nielen súdom priznanú istinu vo výške XXX.XXX,- Sk, ale aj príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania a odmenu exekútora a zistil, že pomerne značná časť navrhovateľkinej vymáhateľnej pohľadávky zostáva stále neuhradená. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume XX,XX €.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že rodina nevedela o dlhoch jeho matky, nepoznala jej úmysel, ani ju nepodporovala. Navrhovateľka o tomto vedela, o dlhoch mlčala, rodinu kontaktovala až začiatkom marca s tým, že jeho matka jej dlží peniaze, nepredložila však žiadnu zmluvu o pôžičke, ani nepreukázala výšku dlhu a do tejto doby ich nekontaktovala v súvislosti s dlhom. Uviedol, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX nebola urobená zo špekulatívneho dôvodu, aby chceli niekoho ukrátiť, ale z dôvodu, aby boli uhradené záväzky jej matky, o ktorých sa dozvedeli keď odišla z domu a to od ľudí, ktorí sa im prihlásili alebo ich osobne navštívili a predložili doklady o výške dlhu jeho matky. Po prevedení bytov chcel situáciu riešiť úverom, čo sa mu však nepodarilo a preto F. R. H. O. N. Č. X-X E..Č.. XXXX bol nútený predať a zo získaných finančných prostriedkov vyplatil tie záväzky jeho matky, ktorých veritelia ich do času prevodu bytov darovacou zmluvou oslovili, avšak navrhovateľka tak neurobila. Poukázal na to, že suma vyplatená z predaja bytu X.XXX.XXX,- Sk predstavovala omnoho viac, ako bola v tom čase hodnota matkinho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Opätovne poukázal na to, že navrhovateľke postupne vyplatil celkovú sumu XXX.XXX,- Sk a teda istina jej už bola zaplatená. O dlhu matky voči navrhovateľke sa dozvedel až z doručenej žaloby, z ktorej sa dozvedel aj konkrétnu výšku. Navrhol vypočuť ďalších svedkov a to N.. Y. R., G. F. a ostatných, ktorých uvedie dodatočne. Navrhovateľka vo svojich písomných podaniach zo dňa XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX uviedla, že odporca podal odvolanie bez odôvodnenia, teda blanketové odvolanie a odôvodnenie odvolania doručil súdu až dňa XX.XX.XXXX a teda odvolanie odporcu bolo podané oneskorene. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd dospel k záveru, že odporca podal odvolanie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, keď rozsudok súdu prvého stupňa prevzal XX.XX.XXXX a odvolanie podal osobne na súde dňa XX.XX.XXXX a i keď toto odvolanie podal bez odôvodnenia , táto skutočnosť-je právne bezvýznamná pre posúdenie včasnosti podania odvolania, pretože v prípade ak odvolanie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ust. § 209 ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolania spolu s poučením o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré napriek výzve súdu nebolo doplnené o zákonom stanovené náležitosti. V danom prípade odporca doplnil svoje podanie písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol dôvody odvolania, z ktorých je zrejmé, že napáda celý rozsudok súdu prvého stupňa, aj v čom považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a čoho sa domáha. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neúčinnosti darovacej zmluvy, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uviedol na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrh účastníkov v zmysle § 120 ods. 1,4 O.s.p. vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonom stanovené predpoklady určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX G. B.. G. F. K. N. F. ako darujúcimi a odporcom N. F. ako obdarovaným podľa § 42a a § 42b v spojení s ust. § 116 a § 117 Obč. zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľka má vymáhateľnú pohľadávku proti B.. G. F. titulom nevrátenej pôžičky, ktorá napriek čiastočnému plneniu zo strany odporcu aj v priebehu konania nebola uspokojená v celom rozsahu, keď uhradená bola len istina a zostali neuhradené úroky z omeškania a trovy exekúcie. Taktiež je nesporné, že napádaným právnym úkonom, ktorým je darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bolo na odporcu prevedené vlastníctvo k dvom bytom, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov dlžníčky a jej manžela, z čoho je zrejmé, že týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky do takej miery, že to ohrozilo uspokojenie nároku navrhovateľky ako veriteľky. Správne súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že k právnemu úkonu došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou v zmysle § 116 a § 117 Obč. zákonníka, keď dlžníčka B.. G. F. spolu s jej manželom obdarovali odporcu, ktorý je ich synom. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri právnom úkone medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá a teda zo zákona nastupuje vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu tým, že ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Osoba blízka musí teda dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. O tejto skutočnosti má odporca nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru zhodnému ako súd prvého stupňa, že odporca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, keď nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel svojej matky, s ktorou žil vo spoločnej domácnosti, ukrátiť jej veriteľa, pričom odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade viacerých veriteľov, nie je právne významné, či úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa smeroval voči všetkým veriteľom alebo len niektorým z nich. Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z jeho výpovede na pojednávaní a z výpovede svedka N. F. (O. odporcu) je zrejmé, že B.. G. F. (N.L. navrhovateľky) sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti H. U. XXXX, pričom odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že dovtedy si požičala finančné prostriedky od známych, o ktorých vedeli a otec s matkou sa dohodli, že pôžičky, o ktorých mali vedomosť, vrátia N. W. a keďže sa tak nestalo, dohodli sa na prevode bytov formou darovacej zmluvy na neho. Taktiež svedok N. F. vo svojej výpovedi uviedol, že po odsťahovaní jeho manželky mu začali chodiť rôzne výzvy a telefonáty a vtedy zistil, že jeho manželka má dlžoby. Z uvedeného je zrejmé, že o dlhoch B.. G. F. sa odporca s otcom dozvedeli po jej odsťahovaní H. U. XXXX a teda mali o týchto dlhoch vedomosť v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. Správne v tomto smere súd prvého stupňa poukázal aj na vyjadrenie odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, založené v pripojenom spise Okresného E. R.F. B. E..Q.. XC/XXX/XXXX, v ktorom uviedol, že vedel o dlhu jeho matky voči navrhovateľke a o uzatvorenej zmluve o pôžičke. Vedomosť odporcu o dlhoch jeho matky v značnom rozsahu v čase uzavretia darovacej zmluvy vyplýva aj z jeho odvolania, v ktorom uviedol, že z finančných prostriedkov získaných predajom bytu vyplatil záväzky jeho matky tým, ktorí ich do času prevodu bytov darovacou zmluvou oslovili. Je teda zrejmé, že už pred uzavretím darovacej zmluvy bol odporca oslovený veriteľmi jeho matky a o jej dlhoch mal vedomosť. Ďalej v odvolaní uviedol, že darovacia zmluva nebola urobená zo špekulatívneho dôvodu, ale z dôvodu, aby boli uhradené záväzky jeho matky a teda aj z tohto tvrdenia odporcu v jeho odvolaní vyplýva jeho vedomosť o dlhoch matky v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy. Odporca však v konaní nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel jeho matky ako dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa. Tomuto úmyslu B.. G. F. nepriamo nasvedčuje aj skutočnosť, že predmetom darovacej zmluvy boli dva byty, hoci na zabezpečenie uspokojenia potrieb bývania odporcu by postačoval prevod jedného bytu. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonnom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke , ktorá mala úspech v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si tento nárok neuplatnila riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a ani jej v odvolacom konaní trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.