Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/480/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208210335 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208210335.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: R.. F.. V. G., Z. Z. - L., v 2. rade: O. G., I.. XX. X. XXXX, Z. Z. - L., obaja zastúpení: JUDr. Allan Böhm, advokát, Jesenského 2, P.O.Box 126, Bratislava, proti odporcovi: R.. O. G., I.. XX. X. XXXX, F. X, Z., zastúpený: JUDr. Barbora Takácsová, advokátka, Pohraničná 7. Komárno, o určenie práva bývania a určenie povinnosti odporcov strpieť toto právo, o odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 11C/118/2008-125 zo dňa 6. 5. 2009 r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie návrhu do časti o určenie práva bývania, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 11C/118/2008-125 zo dňa 6. 5. 2009 z r u š u j e , a konanie zastavuje. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 11C/118/2008-125 zo dňa 6. 5. 2009 vo zvyšnej časti m e n í tak, že odporca je povinný strpieť výkon práva užívania bytu č. 51 nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu na Azalkovej ul. č. 2 v Bratislave, súp. č. 767, zapísanom na LV č. 4738 vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, navrhovateľmi v 1. a 2. rade až do zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Žiadnemu z účastníkov konania súd nepriznáva náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľov v celom rozsahu. Odporcovi v 1. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100% a odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Vo veci navrhovatelia v 1. a 2. rade pôvodne žalovali ako odporcu v 1. rade R.. O. G., a ako odporcov v 2. a 3. rade manželov Ing. V. Z. a Ing. X. Z.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že majú právo užívať byt na Azalkovej ul. 2 v Bratislave až do zabezpečenia primeraného náhradného bytu podľa § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Domáhali sa aj uloženia povinnosti odporcom, aby trpeli výkon práva užívania predmetného bytu oboch navrhovateľov až do zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Tento nárok odôvodnili tým, že navrhovateľka v 1. rade uzavrela s odporcom v 1. rade manželstvo v roku 1987, odkedy bývali v spoločnej domácnosti v tomto byte, ktorý bol pôvodne družstevným. Odporca v 1. rade bol členom bytového družstva ešte pred uzavretím manželstva. V roku 1988 sa im narodil syn Vladimír, ktorý je navrhovateľom v 2. rade. Počas trvania manželstva mali právo spoločného užívania k tomuto bytu a neskôr spoločný nájom. Transformáciou bytových družstiev odporca v 1. rade v októbri 2002 kúpil byt do svojho vlastníctva. Vzhľadom na to, že členom bytového družstva bol odporca v 1. rade, uzavrel s bytovým družstvom výlučne on zmluvu o prevode vlastníctva bytu. V byte bývali ako rodina do 6. 6. 2006, kedy sa odporca v 1. rade z bytu dobrovoľne odsťahoval. V byte potom naďalej bývala navrhovateľka v 1. rade a syn Vladimír, teda navrhovateľ v 2. rade. Dňa 29. 9. 2006 Okresný súd Bratislava II rozviedol manželstvo navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 10. 2006. Dňa 9. 5. 2007 bola navrhovateľke v 1. rade doručená výzva, v ktorej ju odporca v 1. rade vyzýval, aby sa z bytu vysťahovala, pretože neplatí za užívanie bytu. Na výzvu odpovedala, že v byte bude bývať až do vyporiadania BSM, pretože odporca v 1. rade užíva celý ich spoločný majetok a jej bráni prístup k tomuto majetku. Dňa 12. 1. 2008 odporca v 1. rade obidvom navrhovateľom doručil listy zo dňa 19. 12. 2007, ktorými ich vyzval, aby sa z bytu vypratali do 30. 1. 2008. Dňa 31. 1. 2008 na vchodových dverách bytu vymenil zámky a do bytu im zamedzil prístup. Dňa 5.2.2008 doručil navrhovateľke v 1. rade list, v ktorom jej oznámil, že všetky veci z bytu odsťahoval a sú uložené v sklade. Súčasne ju vyzval, aby mu oznámila, kedy si ich ona aj so synom vyzdvihnú. Neskôr navrhovateľka v 1. rade zistila, že odporca v 1. rade predal predmetný byt odporcom v 2. a 3. rade, pričom vklad prevodu vlastníckeho práva bol povolený dňa 21. 12. 2007. Navrhovateľka poukázala na to, že so synom nemajú kde bývať, pričom ako rozvedená manželka má právo v byte bývať až do zabezpečenia primeraného náhradného bytu a odporcovia sú povinní strpieť toto právo. V danom prípade sa podľa jej názoru analogicky na ňu vzťahuje ust. § 713 ods. 1 OZ a táto ochrana patrí aj nezaopatrenému dieťaťu. V súčasnosti navrhovatelia dočasne bývajú v byte rodičov navrhovateľky v 1. rade, pričom tento byt je nevyhovujúci na bývanie štyroch dospelých osôb. Navrhovateľ v 2. rade napísal odporcovi v 1. rade list zo dňa 20. 1. 2008, v ktorom uviedol, že ako študent nemá žiadny príjem a preto za byt nemôže platiť a súčasne mu pripomenul, že neumožňuje matke a ani jemu vstup do spoločného rodinného domu. Navrhovateľ v 2. rade študuje na dennom štúdiu na univerzite v Trenčíne, kde má prenajatú garsónku, ale zdržiava sa aj v Bratislave podľa toho, aký má rozvrh vyučovania. Nájomnú zmluvu uzavrel na dobu určitú počas trvania štúdia. Odporca v 1. rade potvrdil, že kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k spornému bytu na odporcov v 2. a 3. rade. Snažil sa súčasne s navrhovateľkou v 1. rade dohodnúť ďalšie zotrvanie v byte. V auguste v roku 2007 jej navrhol buď odkúpenie bytu do jej vlastníctva za všeobecnú hodnotu určenú znalcom, alebo nájom bytu na dobu neurčitú za všeobecnú cenu nájmu, alebo vypratanie bytu. Navrhovateľka všetky tieto písomné ponuky odmietla a osobne mu oznámila, že sa chce presťahovať do rozostavaného rodinného domu v Zálesí. Keďže sporný byt previedol do vlastníctva odporcov v 2. a 3. rade, bolo potrebné ho vypratať a odstrániť niektoré vady a poškodenia v byte tak, aby bol užívaniaschopný. Preto prostredníctvom sťahovacej služby veci navrhovateľov uložil v sklade a nábytok uložil na prízemí spoločných priestorov bytového domu. Akceptoval návrh navrhovateľky v 1. rade, že žiada rodinný dom v Zálesí a garáž do vlastníctva. Poukázal na to, že obaja navrhovatelia môžu bývať v tomto rodinnom dome a že mal záujem dohodnúť riešenie situácie s navrhovateľom v 2. rade, avšak sa mu s ním nepodarilo skontaktovať. V novembri 2007 podal voči navrhovateľke v 1. rade a voči navrhovateľovi v 2. rade aj žalobný návrh na vypratanie bytu, ktorý neskôr zobral späť a konanie v tejto veci bolo zastavené. Vypratanie bytu vykonal sám. Odporkyňa v 3. rade je v príbuzenskom vzťahu s odporcom v 1. rade ako jeho sesternica. Spolu s odporcom v 2. rade spoločne potvrdili, že koncom roku 2007 odkúpili sporný byt cez realitnú kanceláriu, ktorý mal vo vlastníctve odporca v 1. rade. Byt kupovali za účelom podnikania a tento od leta roku 2008 prenajímajú študentom. Kúpu bytu podmienili tým, že odporca v 1. rade dá do poriadku záležitosti tak, aby neboli nedorozumenia s jeho bývalou manželkou a synom. Z výpisu z LV k spornému bytu ku dňu 07.01.2008 vyplýva, že ako vlastníci tohto bytu sú zapísaní odporcovia v 2. a 3. rade. Zo spisu toho istého súdu pod sp. zn. 16C 305/2007 súd zistil, že v tomto konaní odporca v 1. rade podal dňa 23.11.2007 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola uložená navrhovateľom povinnosť zdržať sa konania zasahujúceho do vlastníckych práv odporcu a uložiť im povinnosť sprístupniť byt odporcovi v 1. rade. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Z tohto súdneho spisu vyplýva, že pokusom o zmier zo dňa 14.08.2007 odporca v 1. rade navrhol navrhovateľom tri možnosti, a to odkúpenie sporného bytu, uzavretie nájomnej zmluvy, alebo vypratanie bytu. Z ďalšieho súdneho spisu pod sp. zn. 52C 333/2007 súd zistil, že odporca v 1. rade sa ako navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil bývalej manželke a ich synovi povinnosť vypratať sporný byt. Toto konanie bolo uznesením zo dňa 29.02.2008 z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavené. Zo znaleckého posudku č. 5/2008, zo dňa 03.02.2008 vypracovaného R.. B. Z. vyplýva, že k uvedenému dňu je rodinný dom v Zálesí vlastníkov G. v štádiu pokročilej rozostavanosti. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Súd konštatoval, že odporca v 1. rade ako člen družstva ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou v 1. rade nadobudol právo osobného užívania bytu prevodom členských práv a povinností z rodičov na neho. Uzavretím manželstva nevzniklo navrhovateľke v 1. rade a odporcovi v 1. rade ako manželom spoločné členstvo v družstve, a členom družstva bol iba odporca v 1. rade. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú zabezpečenia náhradného bytu, súd prvého stupňa poukázal na to, že povinnosť umožniť im bývanie v predmetnom byte neprešla prevodom vlastníctva bytu na odporcov v 2. a v 3. rade ako nových vlastníkov, ktorí právo bývania neprevzali zmluvne, ani im nebolo uložené žiadnym rozhodnutím. Nie je preto možné im uložiť povinnosť, že majú strpieť výkon práva užívania bytu navrhovateľmi do zabezpečenia náhradného bytu. Odporcovi v 1. rade taktiež nie je možné uložiť takúto povinnosť, pretože nie je vlastníkom sporného bytu, a preto by uloženie povinnosti bolo nevykonateľné. Právo navrhovateľky v 1. rade bolo odvodené od vlastníckeho práva odporcu v 1. rade, ako rozvedeného manžela, a zánikom jeho práva k bytu zanikol aj jej nárok v byte sa zdržiavať. Čo sa týka navrhovateľa v 2. rade, ktorý je plnoletý, poukázal prvostupňový súd na to, že rodičia nemajú povinnosť zabezpečovať mu bývanie, a ani on nemá povinnosť bývať spoločne s rodičmi. Navyše sám odporca uviedol, že má zabezpečené bývanie v garsónke v mieste štúdia, a teda ma vyriešené bývanie v Trenčíne. Súd prihliadol aj na tú okolnosť, že navrhovateľka v 1. rade a odporca v 1. rade vlastnia stavbu rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom bez väčších nákladov je možná kolaudácia, a tým aj zabezpečenie bývania. Súd preto konštatoval, že navrhovatelia neosvedčili naliehavý právny záujem na určovacom návrhu. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 21.05.2008. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vo vzťahu k odporcom v 2. a v 3. rade v plnom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľom aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Súčasne sa domáhali, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania odporcovi v 1. rade tak, aby mu v súlade s § 150 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Namietli, že svoje právo užívať byt odôvodňujú existenciou práva bývania v spornom byte. Toto už vyriešila súdna prax, ktorá jednoznačne stanovila, že použitím analógie podľa § 853 ods. 1 OZ, právo bývania patrí aj rozvedenému manželovi po rozvode manželstva, a to aj v prípade ak ešte počas manželstva bol oprávnený užívať byt len z titulu existencie práva bývania. Teda, ak ani počas trvania manželstva nebol vlastníkom oprávneným z vecného bremena a ani nájomcom predmetného bytu. To isté platí aj vo vzťahu k nezaopatrenému dieťaťu. Z judikatúry ďalej vyplýva, že povinnosť trpieť právo bývania prechádza v prípade prevodu bytu aj na jeho eventuálneho nového nadobúdateľa. Poukázali na konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Mcdo 7/2004, podľa ktorého v zmysle § 688 ods. 2 OZ prechádza na nadobúdateľa bytu rovnako povinnosť predchádzajúceho prenajímateľa strpieť výkon práva rozvedenej manželky nájomcu družstevného bytu v byte bývať až do zaistenia bytovej náhrady. Preto nesúhlasia so záverom súdu prvého stupňa, že okamihom prevodu vlastníckeho práva z odporcu v 1. rade na odporcov v 2. a v 3. rade zanikol nárok navrhovateľky v 1, rade zdržiavať sa v predmetnom byte. Navrhovatelia sa v danom prípade obrátili na súd so žiadosťou o súdnu ochranu pred protiprávnym konaním odporcu v 1. rade, ktorý ich vyhodil doslova na ulicu. Ak odporcovia tvrdia, že navrhovatelia nemajú právo byt užívať, mali postupovať právne legitímnym spôsobom, a žiadať vypratanie bytu súdnou cestou. Navrhovatelia nesúhlasia ani so záverom súdu, že navrhovateľ v 2. rade je plnoletý a rodičia nemajú povinnosť zabezpečovať mu bývanie. Poukázali na to, že navrhovateľ v 2. rade síce dovŕšil plnoletosť, ale vzhľadom na to, že študuje na vysokej škole, je aj po dovŕšením plnoletosti nezaopatreným dieťaťom. Podľa § 62 Zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom až do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Navrhovateľ v 2. rade študuje v Trenčíne a nemá možnosť každodenne dochádzať z Bratislavy do Trenčína. Za týmto účelom si musel nájsť ubytovanie v mieste štúdia, pričom takéto prechodné ubytovanie v čase vyučovania nemožno považovať za vyriešenie jeho bytovej otázky. K existencii rozostavaného rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade navrhovatelia poukázali, že dom nie je preukázateľne ešte v čase rozhodnutia súdu možné obývať, a preto súd nemôže opierať svoje rozhodnutie len o existenciu rozostavaného domu, a už vôbec nemôže na túto skutočnosť prihliadať pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určovacom návrhu. Pokiaľ súd konštatuje, že stavbu bude možné bez väčších nákladov skolaudovať, na takéto tvrdenie súd prvého stupňa nemal žiadne dôkazy. Navrhovatelia si dali informatívne vypracovať po vyhlásení rozsudku cenovú ponuku na dokončenie rozostavaného domu, pričom stavebná firma ocenila práce na dokončenie domu na čiastku 2 000 128,- Sk. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa úplne potiera právo bývania rozvedeného manžela a právo bývania nezaopatreného dieťaťa odvodené od vlastníka, resp. bývalého vlastnícka bytu. V dôsledku vzniknutej situácie sa navrhovatelia preukázateľne dostali do stavu tiesne. Už tento samotný argument osvedčuje naliehavý právny záujem na podanom určovacom petite. V súvislosti s napadnutým výrokom o náhrade trov konania odporcovi v 2. rade navrhovatelia uviedli, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav a konanie odporcu v 1. rade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a žiadali, aby súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 25.06.2009. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, bez ďalšieho doplnenia dokazovania. Odvolanie navrhovateľov vyhodnotil ako nejasné a zmätočné, pričom je z neho zjavné, že smeruje len proti časti rozsudku smerujúcej voči odporcom v 2. a 3. rade, a voči časti rozsudku týkajúcej sa náhrady trov konania voči odporcovi v 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd v prvom rade skúmal otázku prípustnosti odvolania navrhovateľov, čo do uplatnených dôvodov, pretože pri posúdení obsahu odvolania navrhovateľov má odporca v 1. rade pochybnosti o tom, či nie sú splnené podmienky na odmietnutie odvolania. Navrhovatelia v konaní nepreukázali ani naliehavý právny záujem na takomto určení, domáhali sa práva bývania od osôb, ktoré nemajú zákonnú povinnosť trpieť ich právo bývania o ktorom tvrdia, že je nepochybné, avšak svoje právne názory nedokázali súdu zdôvodniť. Pokiaľ ide o nový listinný dôkaz, rozpočet nákladov na dokončenie domu zo dňa 14.05.2009, namietol, že tento dôkaz nepredložili počas dokazovania na súde prvého stupňa, hoci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Navrhol preto, aby odvolací súd na tento predložený dôkaz neprihliadal. Navyše cena dokončenia stavby podľa tohto dôkazu nezodpovedá realite, je neúmerná a nadhodnotená. V konaní pred súdom prvého stupňa predložil odporca v 1. rade znalecký posudok súdneho znalca, ktorý presne popísal stav rozostavanej stavby, pričom závery tohto posudku navrhovatelia nenamietali, a ani nepredložili súdu prvého stupňa žiadny iný odborný posudok. Odporca je toho názoru, že rozostavanú stavbu je možné s minimálnymi nákladmi skolaudovať a užívať. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov konania, pričom zastáva názor, že neboli splnené podmienky na postup súdu v zmysle § 150 O.s.p.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa20.10.2009 č.k. 14Co 262/2009-185 čiastočne zmenil napadnutý rozsudok tak, že odporcom v 2. a 3. rade uložil povinnosť strpieť výkon práva užívania sporného bytu a vo zvyšku rozsudok potvrdil. Odporcov v 2. a v 3. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľom náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v čiastke 1 375,60 Eur. Odporcovi v 1. rade náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania nepriznal. V rozsudku odvolací súd konštatoval, že navrhovatelia sa žalobným návrhom domáhali jednak vyslovenia určovacieho petitu, že majú právo užívať sporný byt a jednak uloženia povinnosti odporcom v 2. a 3. rade ako novým vlastníkom bytu, strpieť ich výkon práva užívať byť až do pridelenia náhradného bytu. Určovacej žaloby sa možno domáhať v prípadoch, kedy určovacia žaloba vytvorí určitý právny rámec medzi dotknutými účastníkmi konania, ktorý by bol zárukou zabránenia vzniku ďalších sporov medzi nimi do budúcnosti. Aj v takomto prípade však musí byť zachovaný prevenčný charakter určovacej žaloby. V prejednávanej veci už došlo k porušeniu práv navrhovateľov a preto sa spolu s určovacím petitom domáhajú voči odporcom aj uloženia povinnosti trpieť ich právo bývania v spornom byte. V súvislosti s petitom o uloženie povinnosti si súd musí prejudiciálne vyriešiť otázku, či navrhovatelia majú právo v byte bývať, pretože je to rozhodujúca otázka pre posúdenie dôvodnosti uloženia požadovanej povinnosti. Výrok o uložení povinnosti trpieť právo bývania tak v sebe konzumuje aj otázku určenia, či právo bývania existuje. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na žalovanom určovacom petite a preto napadnutý rozsudok v tejto zamietajúcej časti potvrdil. Vo vzťahu k výroku o uloženie povinnosti odporcom v 2. a 3. rade (v súlade s podaným odvolaním, ktoré sa v tejto časti nevzťahovalo aj na odporcu v 1. rade) odvolací súd na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a po doplnenom dokazovaní v odvolacom konaní, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné. V súvislosti s odvodeným právom bývania rozvedeného manžela nájomcu, resp. vlastníka bytu alebo rodinného domu sa súdna prax už vyporiadala s otázkou, či má rozvedený manžel nárok na náhradný byt. V obdobnom prípade už rozhodol Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 43/99, podľa ktorého ak manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode manželstva právo na náhradný byt podľa § 713 ods. 1 OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ. Taktiež bola prejudikovaná rozhodnutím NS SR 1M Cdo 7/2004 právna otázka, či povinnosť predchádzajúceho prenajímateľa strpieť výkon práva rozvedenej manželky nájomcu družstevného bytu bývať v byte prechádza na nového nadobúdateľa bytu. Najvyšší súd týmto rozhodnutím jednoznačne ustálil, že táto povinnosť na nového prenajímateľa, resp. vlastníka bytu prechádza analogicky podľa § 680 ods. 2 OZ , pretože právo bývania je osobitným zákonným právnym vzťahom užívania bytu a zaniká spravidla až zabezpečením bytovej náhrady. Rozvedená manželka nájomcu, resp. vlastníka bytu má právo bývania v byte a vlastník, resp. prenajímateľ má tomu zodpovedajúcu povinnosť strpieť výkon tohto práva. Analogicky je rovnaké právne postavenie ako u rozvedeného manžela aj u nezaopatreného dieťaťa, ktoré bývalo v byte s rodičom, od ktorého bolo odvodené jeho právo bývania. Odvolací súd v súlade s týmto právnym názorom rozhodol o zmene rozsudku v napadnutej časti tak, že odporcom v 2. a 3. rade uložil povinnosť strpieť právo bývania navrhovateľov v 1. aj 2. rade. V odvolacom konaní zástupca navrhovateľ spresnil odvolací petit tak, že od odporcov v 2. a 3. rade nežiadajú pridelenie náhradného bytu, a pridelením bytu len časovo ohraničili ich právo bývať v spornom byte. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že právo navrhovateľov bývať v spornom byte až do pridelenia náhradného bytu vyplýva priamo zo zákona, z ustanovenia § 713 ods. 1 OZ a preto sú navrhovatelia povinní byt vypratať až po splnení tejto podmienky. Z týchto dôvodov súd potvrdil aj zamietajúcu časť napadnutého rozsudku do časti žalovaného petitu o pridelení náhradného bytu. Vlastník sporného bytu bude povinný zabezpečiť navrhovateľom náhradný byt a až potom sa môže domáhať, aby byt vypratali. Na základe dovolania odporcov v 1. až 3. rade Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo 168/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odporcu v 1. rade odmietol a navrhovateľom vo vzťahu k odporcovi v 1. rade náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dovolací súd z obsahu spisu zistil že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom 1. stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd 1. stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 20. 10. 2009 vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní žiadne dokazovanie nevykonal, hoci vo veci meritórne rozhodol. Nezopakoval ani dôkazy vykonané pred súdom 1. stupňa napriek tomu, že z nich vyvodil opačné závery ako súd 1. stupňa a bez toho, aby v odvolacom konaní sám podrobne vypočul účastníkov a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania tohto dôkazu pred svojím rozhodnutím. Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor na prednes právnych zástupcov účastníkov, ktorí sa však k priebehu skutočností mohli vyjadriť len sprostredkovane, respektíve vôbec vedomosť o týchto skutočnostiach nemali. Navyše dovolací súd považuje za dôvodnú námietku odporcov v 2. a 3. rade, že tak ako odvolací súd uložil povinnosť odporcom v 2. a 3. rade strpieť užívanie predmetného bytu navrhovateľmi, uložil ju časového ohraničenia. Dovolací súd konštatoval, že podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o priebehu dokazovania na prvostupňovom súde nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúce O.s.p. Nedostatok vykonania akéhokoľvek dokazovania napokon vyplýva aj z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku, z ktorého nevyplýva, že by dokazovanie odvolacím súdom bolo vykonané. Dovolateľom napadnutej časti rozsudku nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu k správnosti zaujatých právnych záverov, pretože skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú pre toto posúdenie dostatočný podklad. Odvolacie konanie je tak postihnuté vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 241 ods. 2 písm. a) O.s.p. a aj vadou konania podľa § 237 písm. f) O.s.p., ktorá zakladá dôvod zrušenia rozsudku aj v jeho potvrdzujúcom výroku. Najvyšší súd SR preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v novom konaní opätovne vypočul všetkých účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že v podanom odvolaní proti rozsudku súdu 1. stupňa nenamietali správnosť zistenia skutkového stavu vo veci, ale nesprávnosť právnych záverov súdu 1. stupňa a odvolanie podávali podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Odvolací súd nemal pochybnosti o skutkových zisteniach okresného súdu, preto nepreveroval ani nevykonával dokazovanie. Dovolací súd aj napriek tomu uložil odvolaciemu súdu povinnosť zistiť nanovo skutkový stav a vykonať nové dokazovanie. Navrhovateľa však nemali námietky voči zistenému skutkovému stavu a napadnutý rozsudok žiadali zmeniť v časti, ktorou sa domáhajú uloženia povinnosti odporcom v 2. a 3. rade v strpieť právo užívania bytu zo strany navrhovateľov. Súčasne zobrali žalobu späť v časti, ktorou sa domáhajú určenia existencie práva užívať byť zo strany navrhovateľov. Taktiež si uplatnili nárok na náhradu trov súdneho konania. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že situácia bývania u nej a navrhovateľa v 2. rade je úplne rovnaká ako v čase rozhodovania na súde 1. stupňa. Obaja bývajúci v byte jej rodičov, kde bývajú aj rodičia, pričom otec navrhovateľky je ťažšie zdravotne postihnutý. Ide o trojizbový byt, ktorý je pre štyroch nevyhovujúci a syn nemá vytvorené podmienky pre štúdium. V prípade, ak by boli v spore úspešní, nasťahovali by sa so synom späť do bytu na Azalkovej ulici. Konanie o vyporiadanie BSM medzi navrhovateľkou odporcom v 1. rade doposiaľ nebolo skončené. Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že má v Trenčíne prenajatú garsónku na obdobie do konca štúdia, kedy sa bude musieť presťahovať späť do Bratislavy. Ing. Vladimír Tesař, ktorý bol pôvodne v konaní odporcom v 1. rade, bol po skončení dovolacieho konania vypočutý vo veci ako svedok, keďže voči nemu bola vec právoplatne skončená. Na pojednávaní pred odvolacím súdom k veci uviedol, že v byte býval od roku 1967 spolu so svojimi rodičmi, ktorí mal byt darovali tak, že naňho previedli členské práva v bytovom družstve. Po tom ako sa v roku 1987 oženil s navrhovateľkou, ktorá sa tým nemal do bytu prisťahovala, začali mať od roku 2004 vážne konflikty. On sa pokúšal s navrhovateľkou dohodnúť o vyporiadaní spoločného majetku. V júni 2006 opustil sporný byt po tom, čo bol napadnutý zo strany svojej svokry. Odsťahoval sa do rodinného domu na Zálesí, ktorý bol v stave holodomu, avšak do jeho dostavania chýbali už len drobné úpravy. Bol užívaniaschopný, na čo bol vypracovaný aj znalecký posudok. Mal zámer v dome bývať, avšak vedľa postavila dom jeho bývalá švagriná, v ktorom sa zdržiavala aj bývalá svokra, s ktorou mal neustále konflikty. Preto sa v roku 2007 odsťahoval do podnájmu. V tomto čase opakovane vyzýval navrhovateľku, aby mu oznámila, kde chce bývať, avšak nedalo sa s ňou dohodnúť. Navyše mu znemožnila prístup do bytu a nemal možnosť zobrať svoje veci. Keďže si navrhovateľka si neplnila riadne ani povinnosti v súvislosti s úhradami za užívanie bytu, rozhodol sa navrhovateľku aj syna z bytu vysťahovať. Syn v tom čase býval v Trenčíne. Je pravdou, že v súvislosti s bytom podal žalobu o vypratanie bytu, ale jeho právna zástupkyňa mu poradila, že nemusí čakať na súdne rozhodnutie, že je to jeho byt a preto môže navrhovateľku z bytu vysťahovať. Predpokladal, že jeho postup bol právne v poriadku. Navrhovateľka mala so synom kde bývať, konkrétne v byte na Tokajickej ulici 10, ktorý patril jej starému otcovi a v dedičskom konaní bol predpísaný na jej sestru. Sestra navrhovateľky však v byte nebýva, pretože má ešte dom na Zálesí. V tomto byte navrhovateľka býva aj so synom. Svedok býva v byte matky svojej súčasnej manželky. Právna zástupkyňa odporcov predložila ako nové listinné dôkazy listy vlastníctva, z ktorých vyplynulo, že matka navrhovateľky dňa 22. apríla 2010 mala zakúpiť byt na Ovručskej ulici 12 Bratislave, že sestra navrhovateľky v roku 1999 zakúpila byt na Tokajickej 10 v Bratislave, že sestra navrhovateľky vlastní aj rodinný dom na Zálesí. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 15.11. 2011 právna zástupkyňa odporcov v 2. a 3. rade uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy v súvislosti so sporným bytom sa obaja odporcovia rozhodli zmluvou o spätnej kúpe previesť byť opätovne na bývalého odporca v 1. rade - R.. O. G.. Súčasne predložila ako nový dôkaz aj správu detektívnej služby - spoločnosti FORTIX,, a.s., z ktorej vyplýva, že navrhovateľka býva v byte na Ovručskej 12 v Bratislave, čo konštatoval v podanej správe pracovník tejto služby Ing. Kováč. Odporkyňa v 3. rade uviedla, že sa jej veľmi dotklo tvrdenie navrhovateľky, že sporný byt prenajímali načierno, čo nie je pravda. Nájomné zmluvy ukončili, keďže sa rozhodli byt predať a ostatné JE už vecou odporcu v 1. rade. Byt kúpili v čase kedy tam už navrhovatelia nebývali a neboli s nimi v kontakte. Navyše navrhovateľovi v 2. rade ponúkli možnosť, že počas jeho štúdia v Trenčíne môže u nich bezplatne bývať. Sporný byt kúpili pre svojho syna, avšak potom nastali pre tieto problémy. Odporca v 2. rade sa pridržiaval výpovedi svojej manželky. Zástupkyňa odporcov následne založila do spisov aktuálny list vlastníctva číslo 4738 z katastrálneho územia Ružinov ku dňa 23. 11. 2011, z ktorého vyplynulo, že súčasným vlastníkom bytu v podiele 1/1 je Ing. Vladimír Tesař. Podaním doručeným súdu dňa 20. 12. 2011 navrhovatelia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli, aby súd pripustil podľa § 92 ods. 2 O.s.p. zmenu na strane odporcov tak, že do konania namiesto doterajších odporcov v 1. a 2. rade vstúpi R.. O. G. ako odporca 1. v rade. Uznesením číslo konania 14Co 480/2010 - 293 zo dňa 5.1.2012 odvolací súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že z konania vystúpili odporcovia v 2. a 3. rade a na ich miesto vstúpil do konania ako odporca R.. O. G., narodený 17. 4. 1961, bytom Azalkova 2, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 2. 2012. Po zmene účastníkov konania na strane odporcov, na pojednávaní dňa 10. 4. 2012 navrhovateľka v 1. rade opätovne uviedla, že bytová situácia je u nich nezmenená. Naďalej bývajú v byte jej rodičov a trvajú na podanej žalobe. Nie je pravdivá správa detektívnej kancelárie, že sa zdržiava v byte svojej sestry na Ovručskej ulici v Bratislave. Tento byt zakúpila jej sestra a pripísala ho na matku, pretože má záujem bývať v blízkosti rodičov. Sestra býva v rodinnom dome v Zálesí, avšak narodilo sa jej dieťa a má záujem presťahovať sa do bytu, aby jej mohli rodičia pomáhať. Byt je práve v rekonštrukcii a ona pritom pomáhala. Do rodinného domu patriacemu sestre na Zálesí sa navrhovateľka nemôže presťahovať, pretože sestra si to neželá. Rodinný dom na Zálesí ktorý patrí účastníkom konania, je neobývateľný a nie je skolaudovaný, pričom navrhovateľka nemá finančné prostriedky na jeho dostavbu. Preto súhlasila s predajom tohto domu. Rozpočet na dostavbu domu jeho okolo 2,2 milióna Sk. Navrhovatelia sa domáhajú, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a uložil odporcovi povinnosť strpieť výkon práva navrhovateľov užívať sporný byt. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že sestra navrhovateľky vlastní okrem rodinného domu na Zálesí aj 2 byty v Bratislave, na Tokajíckej ulici a na Ovručskej ulici, ktorý predpísala majetku na svoju matku. Navrhovateľka preto má možnosť bývania v uvedených nehnuteľnostiach. Navyše účastníci konania majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rozostavaný rodinný dom Zálesí, ktorý odporca opakovane ponúkal navrhovateľke, aby tam išla bývať. Navrhovateľka mala dostatok času na to, aby dom prispôsobila možnostiam bývania. Navyše v konaní o vyporiadanie BSM sama navrhovateľka uviedla, že o dom nemá záujem a navrhla ho odpredať. Odporca R.. O. G. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava jeho výpovede v odvolacom konaní, kedy vypovedal ako svedok. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako správny. Poukázal najmä na to, že nie je naliehavý právny záujem uložiť odporcovi požadovanú povinnosť. Medzičasom ukončil vysokú školu navrhovateľ v 2. rade, ktorý aj keď nemá v súčasnosti zamestnanie má schopnosti riešiť otázku bývania. Správu detektívnej služby považuje za relevantný dôkaz, pretože až v odvolacom konaní vyšli najavo nové skutočnosti v súvislosti s bytom. Nie je preto dôvod tento dôkaz považovať za neprípustný. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., a opätovne dospel k záveru, že sú dané dôvody na čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku. V späťvzatej časti návrhu o určenie existencie povinnosti odporcov strpieť užívanie bytu zo strany navrhovateľov súd podľa § 208 O.s.p. zrušil napadnutú časť rozsudku a konanie zastavil. Vo vzťahu k výroku o uloženie povinnosti uložiť odporcovi povinnosť strpieť užívanie bytu zo strany navrhovateľov došlo oproti pôvodnému odvolaciemu konaniu k zmene, keďže vlastníkom sporného bytu sa stal opätovne bývalý manžel navrhovateľky v 1. rade a otec navrhovateľa v 2. rade, ktorý bol pôvodne označený v spore ako odporca 1. rade. Po tom ako súd pripustil, aby z konania vystúpili odporcovia v 2. a 3. rade a na ich miesto vstúpil pôvodne označený odporca v 1. rade, obnovil sa právny stav, kedy si navrhovatelia uplatňujú priamo voči nemu svoje odvodené právo bývania k bytu v zmysle § 713 ods. 1 OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ po rozvode manželstva až do zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Takýto právny názor bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 43/99, podľa ktorého manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode manželstva právo na náhradný byt. Ani po doplnenom dokazovaní v odvolacom konaní, súd nemal za preukázané, že navrhovatelia majú vyriešenú bytovú otázku užívaním nehnuteľností patriacim ich rodinným príslušníkom. Nie je predovšetkým možné požadovať, aby rodinní príslušníci navrhovateľov im poskytli do užívania svoje nehnuteľnosti a vyriešili tak ich bytovú situáciu, hoci to bola povinnosť odporcu. Odporca vypratal navrhovateľov z bytu svojvoľne, bez príslušného rozhodnutia súdu, hoci žalobu o vypratanie bytu pôvodne podal, ale neskôr ju vzal späť. V prípade, ak by riešil bytovú situáciu navrhovateľov právnou cestou, musel by im pred vyprataním zabezpečiť primeraný náhradný byt. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že odporca je povinný strpieť užívanie sporného bytu zo strany navrhovateľov dovtedy, kým im nezabezpečí bývanie v byte, ktorý podľa § 712 ods. 2 OZ svojou veľkosťou a vybavením zabezpečí navrhovateľom ľudsky dôstojné bývanie. Z týchto dôvodov odvolací súd opätovne v tejto časti zmenil napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. a návrhu navrhovateľov vyhovel. Navrhovatelia a odporca boli v konaní úspešní len čiastočne. Navrhovatelia procesne zavinili, že konanie do určovacej časti žaloby bolo v dôsledku späťvzatia zastavené, a podľa § 146 ods. 2 O.s.p. by mali nahradiť odporcovi trovy konania. Odporca bol neúspešný v časti žaloby u uloženie povinnosti a mal by nahradiť navrhovateľom trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd preto podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.