Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/169/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208211503 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208211503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. M., bytom O. XX, I., proti odporcom: 1/ I. B., bytom W. B. Č.. XXX, A., 2/ O. B., bytom D. X, B. S., zastúpenej: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, Bratislava, o zaplatenie 3.319,39 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.11.2009 č.k. 58C 32/2009-145, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti o trovách konania mení tak, že navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.766,39 euro na účet JUDr. Dušana Repáka, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi v 1. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 152,70 euro na účet JUDr. Dušana Repáka, advokáta v Bratislave , do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť jej sumu 100.000,- Sk s príslušenstvom ako sankcie za odstúpenie od Dohody zo dňa 26.11.2002 a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov súdneho konania vo výške 1.613,94 euro na účet advokáta JUDr. Dušana Repáka, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 50a ods. 1, 3, § 451 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov ustálil, že účastníci uzavreli dňa 26.11.2002 písomnú dohodu, v ktorej bode 8 sa pre prípad odstúpenia dohodli na povinnosti odstupujúcej strany v lehote do troch dní od písomného odstúpenia uhradiť druhej strane všetky finančné náklady vzniknuté po uzavretí dohody až do konečného vyúčtovania v plnej výške a odškodné za odstúpenie od dohody vo výške 100.000.- Sk. Súd prvého stupňa konštatoval, že i napriek neurčitosti a nezrozumiteľnosti Dohody zo dňa 26.11.2002 (ktorej následkom je v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka jej neplatnosť), táto vykazuje výrazné prvky zmluvy o budúcej zmluve, uzavretej v zmysle ustanovení § 50a Občianskeho zákonníka. Zmluva o budúcej zmluve (alebo aj predbežná zmluva) musí podľa cit. ustanovenia obsahovať zhodu vôle zmluvných strán, dobu, dokedy budúcu (hlavnú) zmluvu uzatvoria a podstatné náležitosti tejto budúcej zmluvy. V prípade, že k uzavretiu hlavnej zmluvy nedôjde počas dohodnutej doby, môže sa oprávnená strana svojho nároku domáhať žalobou na súde v zákonom určenej prekluzívnej lehote . Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda zo dňa 26.11.2002 (ďalej „Dohoda„) však neobsahuje ani podstatné náležitosti hlavnej zmluvy ani dobu, do ktorej má byť táto uzavretá; po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi účastníkmi k uzavretiu takejto (hlavnej) zmluvy nedošlo a navrhovateľka sa v jednoročnej lehote od povolenia vkladu vlastníckeho práva k bytu č. XX na S. v I. na manželov O. (vklad vlastníckeho práva bol povolený dňom 24.10.2007) nedomáhala nahradenia prejavu vôle povinnej strany súdnym rozhodnutím. V súvislosti s posudzovaním nároku na zaplatenie sumy 3.319,39 euro (100.000,- Sk) predstavujúcej „odškodné za odstúpenie od dohody„ dojednané v bode 8 Dohody zo dňa 26.11.2002, ktorej vyplatenia sa navrhovateľka domáhala v konaní, súd prvého stupňa naviac s poukazom na ust. § 544 Občianskeho zákonníka konštatoval, že zmluvnú sankciu za nesplnenie zmluvnej povinnosti nie je možné dojednať pre prípad odstúpenia od zmluvy tak, ako to bolo v danom prípade. Odstúpenie od zmluvy nie je totiž porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva vyplývajúceho buď zo zákona, alebo zo zmluvy. Keďže v danom prípade bola medzi účastníkmi Dohody zo dňa 26.11.2002 (obsahovo posúdenej ako zmluva o budúcej zmluve) dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva i z tohto dôvodu v tejto časti pre rozpor so zákonom neplatná. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnej odporkyni v 2. rade priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.613,94 euro pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 199,00 euro a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.414,94 euro. Trovy právneho zastúpenia priznal v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 10 úkonov právnej služby - 1 úkon á 30,29 euro, 9 úkonov á 121,17 euro (1x prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 1x účasť na odročenom pojednávaní dňa 17.03.2009, 6x účasť na pojednávaní dňa 07.04.2009, 14.05.2009, 11.08.2009, 29.09.2009, 22.10.2009, 24.11.2009, 2x písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 15.12.2008, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 22.10.2009), režijný paušál 2x á 6,31 euro a 8x á 6,95 euro, 19% DPH vo výške 225,90 €. Súd nepriznal odmenu za právne zastupovanie za úkony - vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 02.03.2009 (nakoľko sa odporca k návrhu vyjadril už v samotnom odpore), vyjadrenie odporcu vo veci samej zo dňa 28.10.2009 (uvedené vyjadrenie je z obsahového hľadiska totožné s vyjadrením odporcu zo dňa 22.10.2009, za ktoré bola advokátovi odmenu priznaná) a za dve porady s klientom - 11.08.2009 a 23.09.2009 (nakoľko ich nevyhnutnosť a uskutočnenie neboli nijako preukázané). Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka právne dôvodiac ust. § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; odvolateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol v zmysle podaného návrhu. V odvolaní zopakovala skutkové okolnosti súvisiace s uzatváraním Dohody zo dňa 26.11.2002, keď po jej uzavretí zaplatila za oboch odporcov nedoplatok na nájomnom a službách súvisiacich s užívaním bytu na S. č. XX v I. vo výške 99.947,- Sk, čím splnila záväzok dohodnutý v bode 1 Dohody. V Dohode sa v žiadnom prípade nezaviazala na finančnú výpomoc v prospech odporcov vo výške 150.000,- Sk, keď jej predmetom bolo vzájomné finančné plnenie súvisiace s ponukou na výmenu jej bytu v osobnom vlastníctve za obecný byt odporcov v čase pred jeho odkúpením. Po splnení bodu 1 Dohody zistila, že odporcovia v 1. a 2. rade mali od prenajímateľa vypovedaný nájom bytu, žiadosť o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva nemali u prenajímateľa vôbec podanú, čím ju úmyselne a vedome uviedli už v čase podpísania Dohody do omylu. Svojim zavádzaním, až podvodným konaním s vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a etickými princípmi, jej zmarili postup v konaní podľa uzavretej zmluvy. Odvolateľka s poukazom na ust. § 544 Občianskeho zákonníka mala za to, že jej návrh na zaplatenie dohodnutého odškodného je opodstatnený, keď uzavretú Dohodu jednoznačne porušili obaja odporcovia. Proti výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej súd prvého stupňa uložil povinnosť navrhovateľke zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa v 2. rade a navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie zmenil a priznal jej právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 2.079,47 euro. V odvolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa jej nesprávne nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, a to za vyjadrenia vo veci samej zo dňa 02.03.2009 a 28.10.2009 a za úkony porada s klientom zo dňa 11.08.2009 a 23.09.2009. Vyjadrením vo veci samej zo dňa 02.03.2009 si plnila povinnosť uloženú jej súdom prvého stupňa na vyjadrenie sa k doručenému návrhu - jej nesplnením by sa vystavila nebezpečenstvu uloženia poriadkovej pokuty. Písomným podaním vo veci samej zo dňa 28.10.2009 plnila povinnosť uloženú konajúcim súdom v priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.10.2009 písomne sa vyjadriť v lehote do 02.11.2009. Pokiaľ ide o úkon porada s klientom dňa 11.08.2009, táto bola daná potrebou jednak konfrontácie vyjadrení jednotlivých účastníkov na pojednávaní uskutočnenom dňa 14.05.2009, plánovaným výsluchom + odporkyne v 2. rade, ako aj výsluchom svedka A. K.. Obdobne aj úkon právnej pomoci - porada s klientom dňa 23.09.2009 bola nevyhnutne potrebná vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli prvýkrát najavo až na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.08.2009, ako aj potreby pripraviť sa na pojednávania, na ktorom mal byť dokončený výsluch svedka A. K. a vykonaný výsluch svedkyne O.. W. I., majúcej z hľadiska hodnotenia vykonaných dôkazov značný význam . Odporca v 1. rade sa k riadne doručenému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Odporkyňa v 2. rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej potvrdil, vo výroku o trovách konania ho zmenil tak, že uloží navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.079,47 euro a povinnosť zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej sume 233,45 euro. V písomnom podaní poukázala na to, že súd prvého stupňa dospel správne pri hodnotení Dohody uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 26.11.2002 k záveru o jej neplatnosti pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť (§ 37 ods.1 Obč. zákonníka). V danej Dohode sú neurčitými označenia jednotlivých bytov, vzájomné práva a povinnosti, použité pojmy, ako aj podmienky, za ktorých malo dôjsť k jednotlivým plneniam medzi účastníkmi. Pri hodnotení opodstatnenosti nároku na vyplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.319,39 euro (100.000,- Sk) sa súd prvého stupňa správne oprel o obsah rozhodnutia NS SR č.k. 5Cdo 5/2000, podľa ktorého nie je možné zmluvne dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona alebo zo zmluvy. Názor prvostupňového súdu je správny i v tom, že posudzovaná dohoda vykazuje známky zmluvy o budúcej zmluve v zmysle ust. § 50a Občianskeho zákonníka, avšak absentujú v nej minimálne dva základné obligatórne predpoklady zmluvy o budúcej zmluve - určenie doby, kedy by sa mala uzavrieť zmluva, na základe ktorej mali byť zamenené byty a jasné a zrozumiteľné vymedzenie vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. Uzavretá dohoda je naviac jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Obč. zákonníka, je neplatná pre nemožné plnenie v zmysle ust. § 575 Obč. zákonníka, navrhovateľka nie je oprávnená domáhať sa splnenia povinnosti zo zmluvy, nakoľko sama neplnila (§ 560 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka) a dohoda bola nahradená novou Dohodou o vrátení finančnej pôžičky. V súvislosti s dôvodom uplatneným odvolateľkou v odvolaní (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) poukázala na to, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla ani jednu skutočnosť alebo právny argument, ktorý by spochybňoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Plnenie, ktoré navrhovateľka odporcom poskytla v sume 99.947,- Sk, odporkyňa v 2. rade na základe Dohody o vrátení finančnej pôžičky zo dňa 14.10.2004 a Notárskej zápisnice N 651/2004, Nz 76493/2004 zo dňa 18.10.2004 o vyhlásení dlžníka ako osoby povinnej o uznaní dlhu a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274e O.s.p. a exekúciou podľa § 841 ods. 2 Exekučného poriadku spísanej na Notárskom úrade O.. U. A. v I. splatila v časti dobrovoľne, a v časti v exekučnom konaní vedenom na základe označenej notárskej zápisnice na návrh navrhovateľky. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporkyne v 2. rade uviedla, že s týmto nesúhlasí a žiada, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodol tak, že uloží odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne jej zaplatiť sumu 3.319,3918 euro (100.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 6% za obdobie od 25.10.2007 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania vo výške 199,1635 euro (6.000,- Sk), a to do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky týkajúce sa veci samej nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na uloženie povinnosti odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 3.319, 39 euro (100.000,- Sk) s príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke sumu 3.319,39 euro (100.000,- Sk) s príslušenstvom predstavujúcu odškodné za odstúpenie od Dohody uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.11.2002, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu konania v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, keď z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú jeho skutkový nález, ku ktorému dospel. Podľa § 37 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Občiansky zákonník„), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa § 50a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Pokiaľ ide o vecnoprávne posúdenie návrhu uplatneného navrhovateľkou, je treba súhlasiť s názorom prvostupňového súdu o jeho nedôvodnosti. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky je treba uviesť, že právny úkon je v zmysle ust. § 34 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci za okolností, za ktorých bol urobený, k právnemu účinku - následku v podobe vzniku, zmeny, či zániku občianskoprávneho vzťahu, ktorý normy hmotného práva s týmto prejavom vôle ako právom uznaným spájajú. Dvojstranné právne úkony (zmluvy, dohody) vyžadujú k svojmu vzniku dva vzájomné a zhodné prejavy vôle strán (návrh, prijatie a konsenzus). Ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon - právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ tomu tak nie je a právny úkon niektorú z týchto zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný; ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianskoprávne práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú, a to aj bez súdneho výroku určujúceho neplatnosť právneho úkonu. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, z úradnej povinnosti za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú najavo v priebehu konania. To, čo bolo plnené na základe absolútne neplatného právneho úkonu, sú si subjekty povinné vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak o obsahu právneho úkonu vznikne pochybnosť, ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť vykladané najprv gramatickými prostriedkami (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej náväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd posudzuje na základe vykonaného dokazovania, aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle; použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvnej dohody. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne ustálil, že Dohoda zo dňa 26.11.2002 i napriek svojej neurčitosti a nezrozumiteľnosti obsahovo vykazuje výrazné prvky zmluvy o budúcej zmluve uzavretej podľa ust. § 50a Obč. zákonníka, keď z jej obsahu pri prihliadnutí k vôli účastníkov v čase úkonu (zistenej z ich výsluchu) nepochybne vyplýva, že ich úmyslom bolo v budúcnosti previesť vlastnícke právo k bytu č. XX na S. ul. v I. z odporcov na navrhovateľku a vlastnícke právo k bytu na č. XX na O. ul. č. XX v I. z navrhovateľky na odporcov. Z obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že v označenej dohode sa navrhovateľka zaviazala k povinnosti poskytnúť odporcom sumu 150.000,- Sk vo forme finančnej výpomoci za účelom nedoplatku nájomného a penále z omeškania za byt č. XX na S. ul. XX v I., sumu 50.000,- Sk ako finančnú výpomoc za účelom odkúpenia označeného bytu, ako i k povinnosti investovať do označeného bytu sumu cca 500.000,- Sk. V bode 8 dohody sa napokon účastníci dohodli na tom, že cca od 15.01.2003 bude navrhovateľka užívať byt č. XX na S. ul. XX v I. a odporcovia byt č. XX na O. XX v I. s tým, že v prípade odstúpenia od dohody je odstupujúca strana povinná druhej strane uhradiť všetky finančné náklady vzniknuté po uzavretí dohody až do konečného vyúčtovania v plnej výške a odškodné vo výške 100.000,- Sk za odstúpenie od dohody . Vychádzajúc z ust. § 50a Obč. zákonníka je treba konštatovať, že Dohoda zo dňa 26.11.2002 však neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované pre jej platnosť, a to uvedenie doby, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí hlavnej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Z obsahu uzavretej Dohody nie je zrejmé, aký typ zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k označeným bytom majú účastníci v budúcnosti uzavrieť, keď k prevodu nehnuteľností môže prejsť napr. kúpnou, darovacou, ale i zámennou zmluvou. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť obsahu Dohody samotným účastníkom vyplýva i z toho, že finančnú sumu 99.947,- Sk, ktorú navrhovateľka poskytla odporcom na zaplatenie nedoplatku na nájomnom a penále za byt na S. ul. XX v I. podľa bodu 1 Dohody považovali účastníci za pôžičku (viď Dohoda o vrátení pôžičky zo dňa 18.10.2004 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 2. rade), ktorú odporkyňa v 2. rade navrhovateľke v plnej výške vrátila. Keďže predmetom daného konania je nárok navrhovateľky na zaplatenie „odškodného„ vo výške 3.319,39 euro (100.000,- Sk) za odstúpenie od Dohody zo dňa 26.11.2002, je s poukazom na neplatnosť tohto úkonu uplatnený nárok sám osebe nedôvodný (§ 457 Obč. zákonníka). Pre doplnenie a úplnosť je treba uviesť i to, že v prejednávanej veci nie je sporné, že k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníckych práv k označeným bytom nedošlo, a že žiadna zo zmluvných strán nevyužila možnosť domáhať sa v lehote jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Po posúdení odôvodnenia uplatneného nároku navrhovateľkou (ktorá odôvodňovala nárok tým, že sa jedná o zmluvnú pokutu) je treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa i v tom, že zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a ktorá je sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. Keďže odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy, je zmluva v časti takéhoto dojednania pre rozpor so zákonom neplatná (i za predpokladu, ak by boli platné ostatné dojednania v zmluve). Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Výrok o trovách prvostupňového konania odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa síce rozhodol o trovách konania správne podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. so zohľadnením plného procesného úspechu odporcov v 1. a 2. rade, avšak vo výrokovej časti rozhodnutia nezohľadnil to, že odporcovia v 1. a 2. rade majú v predmetnom konaní postavenie samostatných spoločníkov (§ 91 ods. 1 O.s.p.), vo vzťahu ku ktorým je treba o trovách konania rozhodnúť samostatne (rozhodnutie NS ČR 20Cdo 670/2006). V prvostupňovom konaní plne úspešnému odporcovi v 1. rade potom podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že tento si právo na ich náhradu pred rozhodnutím prvostupňového súdu neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy prvostupňového konania nevyplývajú. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento s použitím správneho právneho predpisu priznal odporkyni v 2. rade právo na náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 1.613,94 euro pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor podaný proti platobnému rozkazu vo výške 199,- euro a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.414,94 euro zmenil tak, že nad sumu už správne priznanú súdom prvého stupňa odporkyni v 2. rade jej priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to písomné podanie vo veci samej zo dňa 28.10.2009 predložené odporkyňou v 2. rade na základe uznesenia súdu zo dňa 22.10.2009; za tento úkon priznal odporkyni v 2. rade v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov odmenu 121,17 euro, režijný paušál 6,95 euro, 19 % DPH vo výške 24,32 euro, t.j. celkovo sumu 152,45 euro. V nadväznosti na odvolanie odporkyne v 2. rade proti výroku o trovách konania však odvolací súd konštatuje, že za podanie vo veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v čase vykonania úkonu nie je možné (s prihliadnutím na obsah podania) považovať písomné podanie odporkyne v 2. rade zo dňa 02.03.2009 i napriek tomu, že si ním odporkyňa v 2. rade plnila povinnosť uloženú jej súdom prvého stupňa. Odvolací súd nezohľadnil ani námietky odporkyne v 2. rade vo vzťahu k úkonom právneho zastúpenia - porady s klientom realizovaných v dňoch 11.08.2009 a 23.09.2009 z dôvodu, že ich uskutočnenie nepovažoval s prihliadnutím na predmet konania, priebeh a postup dokazovania za nevyhnutné a naviac, realizovanie týchto úkonov nebolo preukázané ani v odvolacom konaní. O platobnom mieste vo vzťahu k priznaným trovám odporkyne v 2. rade rozhodol podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi v 1. rade majúcemu v odvolacom konaní plný úspech právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že tento si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a takéto trovy mu z obsahu spisu ani nevyplývajú (§ 151 O.s.p.). V odvolacom konaní úspešnej odporkyni v 2. rade priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 152,70 euro vyčíslených podľa ust. § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, písm. c/, § 16, vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci : vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 16.02.2010 s odmenou 121,17 euro, režijný paušál 7,21 euro, 19 % DPH vo výške 24,32 euro pri zohľadnení, že jej odvolaniu podanému proti výroku o trovách prvostupňového konania bolo vyhovené len čiastočne; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.