Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/192/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212008 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208212008.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa : Č. Z. Z.Í. G., K..Y.., so sídlom X. Q.. X/XXX, R. X, Č. N., IČO: XXX XX XXX, zastúpeného Mgr. Andreou Cúgovou, advokátkou so sídlom Špitálska 25, Bratislava, proti odporcovi: E. O., bytom U. XX, U., zastúpenému Mgr. Ľudmilou Mrázikovou, Bernolákova 4/9, Žiar nad Hronom, o zaplatenie 978,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. januára 2010 č.k. 58C/141/2008-293 a proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 07.júna 2011 č.k. 58C/141/2008-341, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku súdu prvého stupňa č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. H. XXXX v označení navrhovateľa tak, že jeho meno má správne znieť : „Č. Z. Z. G., K..Y..“. Rozsudok súdu prvého stupňa č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. H. XXXX v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolanie odporcu proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa XX. H. XXXX č.k. XXC/ XXX/XXXX-XXX o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. H. XXXX súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XXX,XX eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške X,XX % zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania vo výške XXX,XX eur a v časti o zaplatenie XXX,XX eur návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že odporca bol počas jeho pôsobenia u navrhovateľa držiteľom platobnej karty J. č. XXXXXXXXXX vystavenej k účtu č. XX- XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v X. U. U., a.s.. Dňa XX. XX. XXXX bol touto vykonaný výber hotovosti vo výške X.XXX-Sk, dňa XX. XX. XXXX bola ňou realizovaná platba vo výške XXX-Sk, dňa XX.XX.XXXX výber hotovosti X.XXX,-Sk, dňa XX.XX.XXXX výber hotovosti vo výške XXX,XX Sk, dňa XX.XX.XXXX výber hotovosti X.XXX,-Sk, dňa XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,-Sk, X.XXX,-Sk a X.XXX,-Sk, dňa XX.XX. XXXX, výber hotovosti X.XXX,-Sk a dňa XX.XX.XXXX výber hotovosti X.XXX,-Sk, spolu teda XX.XXX,XX Sk. Na listy navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktorými odporcu vyzval aby uvedené čiastky riadne vyúčtoval alebo uhradil, odporca nereagoval. Odporcom vznesenú námietku premlčania posúdil podľa ust. § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako dôvodnú do výšky XXX,XX eur, a to za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, keď návrh bol súdu doručený XX.XX.XXXX, teda po uplynutí zákonnej subjektívnej premlčacej lehoty a v tejto časti návrh z dôvodu premlčania zamietol. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej časti žalovanej istiny posúdil po právnej stránke podľa § 451 ods. 1, 2, § 456 vety prvej, § 458 vety prvej Občianskeho zákonníka, teda ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia s konštatovaním, že esenciálnou podmienkou vzniku povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je zväčšenie majetkového substrátu, ku ktorému došlo bezdôvodným obohatením sa, pričom cieľom úpravy, zakladajúcej povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je náprava hospodársky a právne neodôvodnených zásahov do majetkovej sféry fyzických a právnických osôb, ktoré spočívajú v získaní majetkovej výhody jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Neprihliadol na námietku nedostatku pasívnej legitimácie vznesenej odporcom z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že odporca bol v žalovanom období výlučným držiteľom platobnej karty k účtu navrhovateľa zriadeného pre slovenskú pobočku, ktorej prevzatie potvrdil svojim podpisom dňa XX.XX.XXXX. V konaní mal preukázané aj to, že odporca bol oprávnený do výšky cca XX.XXX,- Sk kartou disponovať bez toho, aby nakladanie s účtom bolo odsúhlasené. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že i pri absencii akejkoľvek písomnej zmluvy deklarujúcej vzťah účastníkov konania je zrejmé, že odporca disponoval oprávnením nakladať s účtom navrhovateľa, a zároveň nepreukázal, že výbery z účtu za žalované obdobie vyúčtoval. Pokiaľ ide o vecnú argumentáciu odporcu poukázaním na nedodržanie účtovných postupov a to tým, že absentujúce finančné prostriedky mal navrhovateľ viesť vo svojom účtovníctve na škodách a nie ako zálohy a jeho námietky, že doklady z účtovníctva predložené navrhovateľom nepreukazujú nevyúčtovanie výberov z účtu odporcom, považoval za obranu odporcu, ktorá ale nepreukazuje opak jeho konania, pričom z dokladov predložených odporcom nezískal dostatočný dôkaz o jeho konaní v súlade s jeho povinnosťami a teda, že ide o doklady, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom viažu na výbery vykonané z účtu. Na základe uvedené dospel k záveru, že nevyúčtovaním výberov z účtu zo strany odporcu došlo k zväčšeniu jeho aktív, a to plnením bez právneho dôvodu a že záväzok odporcu ku dňu rozhodnutia vo veci nezanikol a ani sa neznížil, keď odporca nepreukázal ani to, že by k bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť konaním navrhovateľa. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Trovy konania navrhovateľa v celkovej výške XXX,XX eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX eur a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur vzhľadom na jeho čiastočný úspech v konaní, a to vo výške XX % pôvodne uplatneného návrhu (t.j. XXX,XX € z požadovaných XXX,XX €), predstavujú po odrátaní XX % úspechu odporcu XX %, a preto podľa zásady pomeru úspechu v konaní priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške XX %, t. j. XXX,XX eur. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa XX. H.na XXXX č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX vydaným na základe ust. § 166 O.s.p. súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. vo zvyšku úrokov z omeškania zamietol návrh navrhovateľa vzhľadom na to, že skorším rozsudkom zamietol jeho návrh na zaplatenie istiny XXX,XX eur, v ktorej uznal nárok navrhovateľa na premlčaný. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh aj v tejto časti zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu nenapĺňajú zákonné predpoklady skutkových podstát zakladajúcich vznik bezdôvodného obohatenia a ani z predložených dôkazov a svedeckých výpovedí sa nepreukázalo ich naplnenie. Namietal, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o jeho povinnosti vyúčtovať prostriedky a nepreukázal ani existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti a podľa neho je zrejmé, že jeho podpis nie je ani ako držiteľa karty na navrhovateľom predloženom listinnom dôkaze. Dôvodil tým, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže všetky finančné prostriedky, ktoré boli z účtu vybrané, boli použité na uskutočnenie rôznych akcií a iných potrieb navrhovateľa, pričom každý výber bol odobrený p. J., na ktorého svedeckú výpoveď poukázal a ktorá svedčí v jeho prospech a vyvracia tvrdenia navrhovateľa. Namietal, že by navrhovateľovi vznikla v tejto súvislosti škoda, ktorej vznik podľa neho žiadnym listinným dôkazom v konaní nepreukázal. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s jednotlivými svedeckými výpoveďami. Namietal, že by navrhovateľ predložil v konaní dôkaz na základe akej skutočnosti mal povinnosť vyúčtovať prostriedky. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti náhrady trov právneho zastúpenia. Z rovnakých dôvodov podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj proti vyššie uvedenému dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že návrh na začatie konania obsahoval náležitosti v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Zdôraznil, že platobná karta bola odporcovi vydaná počas pôsobenia pre neho, teda ešte pred zvolením za člena N., a to na základe tej skutočnosti, že bol pre neho odporca činný a vykonával pre neho činnosť ešte pred zvolením za člena. Na účte boli finančné prostriedky v jeho vlastníctve, a preto bolo povinnosťou odporcu vrátiť mu finančné prostriedky, ktoré vybral z bankového účtu, pričom tejto povinnosti by sa zbavil, pokiaľ by preukázal, že ich použil v jeho prospech. Tým, že navrhovateľ mu vybraté finančné prostriedky nevrátil a ani nepreukázal ich použitie v jeho prospech, bezdôvodne sa na jeho úkor obohatil alebo mu spôsobil škodu. Poukázal na protokol o odovzdaní / prevzatí platobnej karty zo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedený odporca ako jej držiteľ, pričom jeho vlastnoručný podpis nenamietal, keď ani v konaní nesporoval prevzatie a držbu platobnej karty a disponovanie s ňou. Namietal, že by bolo preukázané, že každý výber finančných prostriedkov zo strany odporcu bol odobrený, resp. odsúhlasený svedkom J., ani to, že tento doklady o ich použití prevzal, keď p. J. napokon ani od júna XXXX už pre neho nepracoval, nevykonával činnosť a za pobočku v U. už neniesol zodpovednosť. Poukázal na to, že na rokovaní Snemu ako najvyššieho a vrcholného orgánu sa neriešia nevyúčtované finančné prostriedky, a teda ani pohľadávky voči konkrétnym dlžníkom, účtovná závierka, ako aj správa o hospodárení, sa schvaľuje ako celok a existencia pohľadávok nemôže byť dôvodom pre jej neschválenie. Nesúhlasil ani s námietkami odporcu voči výroku o náhrade trov konania. S poukazom na uvedené preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu smerujúce proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvyšku nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania tak, že návrh navrhovateľa bol v tejto časti zamietnutý, dospel odvolací k záveru, že odvolanie odporcu je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávneným (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať odvolanie však prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorého vyznelo rozhodnutie a bol ním dotknutý na svojich právach - pre posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom (nárokom) uplatňovaným navrhovateľom v konaní. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie odporcu smeruje aj proti výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa voči nemu zamietnutý - v časti zostatku príslušenstva, a teda týmto výrokom napadnutého rozhodnutia mu nebola spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nebol osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania do tejto zamietajúcej časti dopĺňacieho rozsudku súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd odvolanie odporcu odmietol, ako podané neoprávnenou osobou, a vecne prejednal len jeho odvolanie smerujúce proti napadnutej (vyhovujúcej) časti výroku rozsudku. Vo veci samej súd prvého stupňa vykonal v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania potrebné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie právneho základu a výšky navrhovateľom uplatňovaného nároku (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a svoje dôvody vedúce k priznaniu uplatňovaného nároku aj náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukazovať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu. Z hľadiska ust. § 451 Občianskeho zákonníka, je podľa ustálenej súdnej praxe potrebné považovať za prípady získania bezdôvodného obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, aj prijatie zálohy či preddavku na plnenia na základe zmluvy, ktorá sa neuskutočnila, resp. zverenie peňazí na nákup vecí, ktorých kúpa sa neuskutočnila. V posudzovanej veci bolo zo skutkového hľadiska nepochybne zrejmé, že odporca sa stal držiteľom platobnej karty J. č. XXXXXXXXXX vystavenej k účtu č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v X. U. U., a.s., ktorého majiteľom bol navrhovateľ. V dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX boli z karty vykonané výbery, resp. realizované platby v celkovej výške XX.XXX,XX Sk. Odporca sa stal držiteľom karty k účtu navrhovateľa z titulu jeho poverenia navrhovateľom vedením pobočky na Y., z ktorej funkcie mu prináležalo výlučné oprávnenie disponovať s účtom, navrhovateľom pre túto pobočku zriadeným. Odporca teda disponoval na základe platobnej karty finančnými prostriedkami z účtu patriaceho navrhovateľovi na základe poverenia vykonávať činnosti pre navrhovateľa, neskôr titulom jeho zvolenia za člena N., viceprezidenta a vedúceho pobočky v Y. N., čo zakladalo právny dôvod pre čerpanie prostriedkov odporcu z účtu navrhovateľa. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že prevzatím platobnej karty dňa XX.XX.XXXX odporcom na základe ním podpísaného protokolu (č.l. XX spisu), boli odporcovi zverené navrhovateľom jeho peňažné prostriedky na úhradu nákladov spojených s výkonom jeho funkcie a činností v prospech navrhovateľa. Nakoľko nebolo v konaní jednoznačne preukázané, kedy vznikla povinnosť odporcovi vybrané finančné prostriedky navrhovateľovi vyúčtovať (ročne, mesačne), možno dovodiť, že táto povinnosť mu vznikla najneskôr súčasne s ukončením jeho činnosti pre navrhovateľa, resp. skôr zrušením účtu navrhovateľom, kedy aj zanikol právny dôvod, ktorý odporcu oprávňoval s finančnými prostriedkami získanými z účtu disponovať a ďalej s nimi nakladať, a teda v dôsledku zániku tohto právneho dôvodu, vznikla mu povinnosť peňažné prostriedky odčerpané z účtu navrhovateľovi vrátiť, alebo vyúčtovať ich vynaloženie v súvislosti s výkonom svojej činnosti v prospech navrhovateľa. Odporca preto neopodstatnene namieta, že navrhovateľ nepreukázal na základe čoho bol povinný finančné prostriedky vyúčtovať, ako aj to, že navrhovateľ nepreukázal v tejto súvislosti uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti. S poukazom na uvedené je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že odporca je v konaní na vydanie nároku z bezdôvodného obohatenia pasívne legitimovaným. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odporcovi vznikla povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodného obohatenie z dôvodu, že získal majetkový prospech na jeho úkor prijatím plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, nakoľko bezdôvodné obohatenie nezískal tým, že čerpal peňažné prostriedky z účtu navrhovateľa, ale tým, že v súvislosti s ukončením činnosti pre navrhovateľa mu tieto, z jeho účtu odčerpané peňažné prostriedky, nevrátil a ani nezdokladoval ich použitie v prospech navrhovateľa; uvedené však nemá v danej veci vplyv na správnosť záverov súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporca nepreukázal v konaní, že výbery z účtu za obdobie, ktoré je predmetom odvolacieho konania, t.j. od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, vyúčtoval v prospech navrhovateľa, teda v súvislosti s výkonom svojej činnosti v mene a na účet navrhovateľa. Pokiaľ sa odporca bránil tým, že všetky výbery boli schválené svedkom Z.. J., ako vtedajším riaditeľom, poukazuje odvolací súd na to, že tento svedok vo svojej výpovedi potvrdil len to, že finančné prostriedky museli byť zdokladované pokiaľ ide o výbery za H., A., J. a J. XXXX, dokedy bol zodpovedný za U. pobočku, teda za obdobia, ktoré nie sú predmetom odvolacieho konania (v tejto časti bol návrh z dôvodu opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania právoplatne zamietnutý), a preto ani na základe jeho svedeckej výpovede nemožno spoľahlivo dovodiť riadne vyúčtovanie odčerpaných finančných prostriedkov odporcom, resp. preukázanie ich vynaloženia v prospech navrhovateľa či so súhlasom navrhovateľa z pozície jeho riaditeľa Z.. J.. Námietky odporcu týkajúce sa neexistencie evidencie pohľadávky v účtovníctve navrhovateľa či schválenia správy o hospodárení a účtovnej závierky za rok XXXX snemom navrhovateľa bez pripomienok, považoval odvolací súd, z hľadiska posúdenia vzniku a trvania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, za právne irelevantné. O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania správne súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák.. Správny je aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi podľa jeho pomeru úspechu vo veci čiastočnú náhradu trov konania. Odporca v súvislosti s náhradou trov právneho zastúpenia neopodstatnene namieta priznanie odmeny XXX,X eur (Xx XX,XX eur) za účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX, nakoľko za účasť na ňom patrila právnej zástupkyni odmena ako za dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1, písm. d/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., nakoľko pojednávanie trvalo vyše dvoch hodín (od XX,XX hod. do XX,XX hod.). Správne súd prvého stupňa priznal aj odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XX,XX eur, nakoľko išlo o vyjadrenie vo veci samej dotýkajúce sa ako skutkového stavu, tak aj právnej stránky veci, nešlo o doplnenie návrhu v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., ako odporca v podanom v odvolaní uvádza. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietky odporcu v podanom odvolaní sa opodstatnené, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa čo do zaplatenia žalovanej istiny XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania X,XX% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto jeho napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.. O oprave záhlavia rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodol s poukazom na § 222 ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého, za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia. Podľa § 164 vety prvej O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Odvolací súd zistil v záhlaví napadnutého rozsudku prvostupňového súdu chybu v písaní týkajúcu sa označenia navrhovateľa, v ktorého mene absentovala skratka jeho právnej formy „K..Y..“., a preto odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia túto chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.