Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/194/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213903 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208213903.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu FINIMO a. s., Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, IČO: 31 384 277, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Majcherovou, Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, proti žalovanému Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie 32.221,85 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 54Cb/52/2010 - 96 zo dňa 21. októbra 2010 v spojení s opravným uznesením, č. k. 54Cb/52/2010 - 106 zo dňa 9. decembra 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opravuje výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 54Cb/52/2010 - 96 zo dňa 21.10.2010 v časti, v ktorej je žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 27.624,56 EUR tak, že správne má znieť: od 9.1.2008 do 21.11.2008... Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. k. 54Cb/52/2010 - 96 zo dňa 21. októbra 2010 v spojení s opravným uznesením, č. k. 54Cb/52/2010 - 106 zo dňa 9. decembra 2010 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 380,57 EUR k rukám právnej zástupkyne žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 27.624,56 EUR od 9.1.2008 do 28.11.2008, zo sumy 33,19 EUR od 9.1.2008 do 28.11.2008, zo sumy 4.564,10 EUR od 9.1.2008 do 31.12.2008, vo výške 13,25% ročne zo sumy 4.564,10 EUR od 1.1.2009 do 6.2.2009 a náhradu trov konania vo výške 4.114,86 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 32.221,85 EUR konanie zastavil. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola ústne uzatvorená kúpna zmluva, na jej základe dodal právny predchodca žalobcu žalovanému lieky a zdravotnícke pomôcky, ktorých cenu vyfakturoval faktúrami Č.. XXXXXXX Z. XX. U. XXXX H. Č.. XXXXXXX Z. XX. U. XXXX, žalovaný sa so zaplatením ceny tovaru dostal do omeškania, preto žalobcovi vzniklo v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. právo na úrok z omeškania, pričom žalobcom uplatnený úrok z omeškania považoval za zodpovedajúci zákonu. Súd prvého stupňa posúdil vzťah účastníkov ako majúci obchodnoprávny charakter v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák., nakoľko právny predchodca žalobcu bol obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri a žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou vykonávajúcou i poskytovanie lekárskej starostlivosti v nemocničnej lekárni. Čiastočné zastavenie konania odôvodnil odkazom na § 96 ods. 1 a 2 O. s. p. a späťvzatím žaloby v tejto časti. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O. s. p. úspechom žalobcu v konaní a vznikom trov na súdnom poplatku v sume 1.933,28 EUR a právnom zastúpení v sume 2.181,58 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a priznať úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa Občianskeho zákonníka, ktorú označil za primeranú s prihliadnutím na charakter vzťahu účastníkov. Poukázal na § 261 ods. 4 Obch. zák. v znení platnom v Českej republike, ktorý zohľadňuje charakter vzťahu obdobného vzťahu účastníkov a pri určení výšky úrokov z omeškania vychádza z občianskeho práva. Argumentoval tým, že tovar, ktorý mu žalobca dodával na základe ústnych, resp. telefonických objednávok neslúžil pre ďalšiu podnikateľskú činnosť žalovaného, ale odoberal ho a musel ho odoberať ako jeho konečný spotrebiteľ. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vyslovil názor, že na vzťah účastníkov nemožno aplikovať českú právnu úpravu. Poukázal na neštandardnú úpravu splatnosti ceny, a to na 120 dní. Na podporu správnosti jeho tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo 17/2009 zo dňa 23. septembra 2010. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v napadnutej vyhovujúcej časti a § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií, zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. So zreteľom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu je zdravotná starostlivosť, ktorej cieľom je starostlivosť o zdravie ľudí uspokojovaním verejnej potreby, a preto súd prvého stupňa správne považoval vzťah účastníkov za vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa týkajúceho sa použitia právnej úpravy Českej republiky, pretože takýto postup súdu v danom prípade neumožňuje zákon. Nakoľko základná úroková sadzba B. X. U. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, t. j. 9.1.2008, predstavovala 4,25%, súdom prvého stupňa určená sadzba úroku z omeškania zodpovedala § 369 Obch. zákonníka. Podľa § 164 O. s. p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Vzhľadom na obsah žaloby ako aj zápisnice z pojednávania zo dňa 21. októbra 2010 odvolací súd dospel k záveru, že vo výroku rozsudku v časti týkajúcej sa určenia obdobia omeškania zo sumy 27.624,56 EUR došlo k zjavnej nesprávnosti, keď v ňom bol namiesto 21. novembra 2008 uvedený nesprávne dátum 28. november 2008, a preto ho odvolací súd postupom podľa § 164 O. s. p. opravil. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za dva úkony právnej služby a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 3. marca 2011 a účasť na pojednávaní zo dňa 18. apríla 2012 v sadzbe 151,05 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 1x 7,41 EUR a 1x 7,63 EUR a náhrade DPH 63,42 EUR, t. j. v celkovej sume 380,57 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.