Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/145/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213905 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208213905.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: FINIMO, a. s., Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Majcherovou, Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková ul. č. 4, Bratislava, o úroky z omeškania, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 20. apríla 2011 č. k. 45C/16/2010- 93, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 237,96 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5 609,77 eur a nahradiť mu trovy konania 2 741,53 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 26 492,26 eur súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že žalobcovi sa vráti poplatok za žalobu 1 860,38 eur cestou Daňového úradu Bratislava. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť SANITAS - SR, a. s. dodala žalovanej lieky a zdravotnícky materiál. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná zaplatila dodávateľovi cenu liekov a zdravotníckeho materiálu tak, ako ju dodávateľ vyfaktúroval. So zaplatením ceny sa však žalovaná dostala do omeškania, čo tiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny vzťah. Argumentoval tým, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovanej vznikli zo záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, do ktorého ako predávajúci (veriteľ) vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu podnikateľskej činnosti (veľkoobchodná a veľkodistribučná činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom) a žalovaná ako kupujúca (dlžník) štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim uspokojovala verejné potreby a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, teda vo verejnom záujme a nie na zabezpečenie vlastnej prevádzky. Vzhľadom na to a na § 261 ods. 2 Obch. zák. sa tieto záväzkové vzťahy obligatórne riadia Obchodným zákonníkom. Keďže žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, je povinná v zmysle § 365, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Keďže ich výšku si účastníci konania nedohodli, žalobca oprávnene v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom do 31. 12. 2008 uplatnil úroky z omeškania v sadzbe o 10 % vyššej, než bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Úroky z omeškania tak po celú dobu omeškania predstavujú 14,25 % z dlžnej sumy (základná úroková sadzba NBS bola 4,25 %). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 609,77 eur z titulu úrokov z omeškania. V časti o zaplatenie istiny 26 492,26 eur súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pretože v tejto časti vzal žalobca žalobu späť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietla, že súd prvého stupňa použil nesprávnu sadzbu úrokov z omeškania. Medzi účastníkmi konania podľa nej nevznikol obchodnoprávny vzťah. Tým, že súd prvého stupňa vychádzal z názoru, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny vzťah, „pripustil nerovnocennosť postavenia oboch účastníkov vo vzájomnom vzťahu, čím poprel zásady, o ktoré sa právna úprava vzťahu oboch účastníkov má opierať. Rozhodne nie je jej účelom a nie je to ani prípustné ktoréhokoľvek z účastníkov preferovať a zvýhodňovať na úkor druhého účastníka.“ V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že dodané lieky a zdravotnícky materiál neslúžili na jej podnikateľskú činnosť, ale odoberal ich ako konečný spotrebiteľ. Tento tovar slúžil na jej výlučnú činnosť, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. Keďže žalobca ako podnikateľ mal záruku, že jeho podnikateľský zámer (vytvorenie zisku) sa naplní a žalovaná pre výkon svojej činnosti musí tovar dodávaný žalobcom používať, vznikol medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti, resp. závislosti. Preto výška úrokov z omeškania postavená na zásadách konkurenčného boja môže tento rozdiel v postavení účastníkov ešte prehlbovať. Vzhľadom na to žalovaná uznáva nárok žalobcu na úroky z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na § 261 ods. 4 českého Obchodného zákonníka. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením ceny liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý jej dodal právny predchodca žalobcu, a nebola sporná ani celková doba, počas ktorej bola žalovaná v omeškaní. Sporná bola výška úrokov z omeškania vzhľadom na jej rozdielnu úpravu v Občianskom a Obchodnom zákonníku, keď žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovanou vznikol obchodnoprávny vzťah a žalovaná tvrdila, že medzi ňou a žalobcom vznikol občianskoprávny vzťah. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vznikol tu totiž záväzkový vzťah medzi žalobcom ako podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako verejnoprávnou inštitúciou, pričom tento vzťah sa týka zabezpečenia verejných potrieb. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že súd prvého stupňa tým, že predmetný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako obchodnoprávny vzťah, pripustil nerovnocennosť oboch účastníkov s tým, že medzi nimi bol vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Tak Občiansky ako aj Obchodný zákonník uznávajú zásadu pacta sunt servanda a preto sankcionujú omeškanie dlžníka s plnením tak, že veriteľovi priznávajú v takom prípade nárok na úroky z omeškania. Obe tieto normy sú normami súkromného práva a ako také sú postavené na zásade, že účastníci tak občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahov majú zásadne rovnaké postavenie, teda nie je medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Takýto vzťah je typický pre normy verejného práva (daňové právo, stavebné právo a pod.). Nikto predsa nemohol prinútiť žalovanú, aby lieky a zdravotnícky materiál nakupovala práve u právneho predchodcu žalobcu. Bolo jej slobodným rozhodnutím, že do záväzkového vzťahu vstúpila práve s ním. Pre posúdenie charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nemá význam tá skutočnosť, že zakúpené lieky a zdravotnícky materiál neslúžili žalovanej na podnikateľskú činnosť, ale na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. Z § 261 ods. 2 Obch. zák. vyplýva, že tá skutočnosť, že záväzkový vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb, nemá za následok to, že by sa takýto záväzkový vzťah nespravoval Obchodným zákonníkom. Súd prvého stupňa a ani odvolací súd nemôžu pri rozhodovacej činnosti aplikovať právne predpisy iného štátu, a to ani právne predpisy Českej republiky. Tie totiž majú územnú pôsobnosť iba pre územie Českej republiky. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny. Preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právna zástupkyňa v odvolacom konaní vykonala 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 190,89 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. + rež. paušál 1 x 7,41 eur. Keďže právna zástupkyňa žalobcu je platiteľom DPH, advokátska odmena sa zvyšuje o 20 % DPH. Trovy odvolacieho konania tak predstavujú 237,96 eur ( 190,89 + 7,41 = 198,30; 20 % zo 198,30 = 39,66; 198,30 + 39,66 = 237,96 eur ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné