Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/273/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213910 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208213910.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v právnej veci navrhovateľa: FINIMO a.s., Mlynské Nivy 54, Bratislava, zast.: JUDr. Zuzanou Majcherovou, A.K., Panská 17, Bratislava, proti odporcovi: R. nemocnica Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, o zaplatenie 3.992,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/78/2010-99 zo dňa 17.03.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/78/2010-99 zo dňa 17.03.2011 p o t v r d z u j e . Poslednú duplicitnú vetu výroku o priznaní náhrady trov konania navrhovateľovi v sume 1947,85 Eur z r u š u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 190,15 Eur, na účet JUDr. Zuzany Majcherovej, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.992,66 Eur a náhradu trov konania v sume 1947,85 Eur. Vrátil navrhovateľovi súdny poplatok v sume 239,50 Eur. Rozhodol tak po späťvzatí žaloby navrhovateľom v istine v sume 32.261,22 Eur, pričom navrhovateľ trval na priznaní úrokov z omeškania, ktoré predstavovali 3.992,66 Eur za omeškanie s jednotlivými platbami zo strany odporcu. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní poukázal na ust. §-u 261 ods. 1,2, §§ 409, 411, 447 a 369 ObZ, a ustálil, že medzi účastníkmi vznikol obchodnoprávny vzťah, keď medzi pôvodným navrhovateľom Sanitas SR a.s., t.č. po postúpení pohľadávky FINIMO a.s. a odporcom ako štátnou príspevkovou organizáciou boli uzatvárané kúpne zmluvy, ktorých účelom bolo naplňovanie základného účelu, za ktorým bol odporca zriadený za účelom verejného obstarávania zdravotnej starostlivosti /§ 261 ods. 2 ObZ/. Konštatoval, že v takom prípade je potrebné priznať úroky z omeškania, ktoré zostali naďalej predmetom sporu posúdiť podľa §-u 369 ods. 1 ObZ, t.j. o 10% vyššie ako je základná úroková sadzba Z. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne podriadil právny vzťah účastníkov pod ust. §-u 261 ods. 2 ObZ, a spôsobil tým nerovnocenné postavene oboch účastníkov, lebo zvýhodnil navrhovateľa. Tovar, ktorý odporca odoberal od pôvodného navrhovateľa, neslúžil pre ďalšiu podnikateľskú činnosť, tento s ním neobchodoval, ale odoberal ho a musel ho odoberať ako konečný spotrebiteľ k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pacientom. Odporca je od služieb navrhovateľa priamo závislý, nemôže dochádzať ku konkurenčnému zápoleniu, mal za to, že navrhovateľovi patrí úrok, ale podľa platnej úpravy v civilnom práve. V danej súvislosti poukázal na právny poriadok v ČR, ktorý v takomto prípade stanovil povinnosť spravovať sa pri úrokoch z omeškania normami občianskeho práva. Apeloval na spravodlivé posúdenie veci, aj s poukazom na mínusovú bilanciu odporcu. Uviedol, že odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou podľa zák.č. 576 /2004 Z.z. Nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi elementárne činnosti odporcu, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo verejnom záujme. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa dňa 07.06.2011 písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení poukázal na to, že postavenie navrhovateľa a odporcu a vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol, jasne upravuje Obchodný zákonník a takto rozhodol aj súd. Odporca nie je konečným spotrebiteľom, pretože tento neslúžil na jeho osobné potreby, ale na poskytovanie služieb vo verejnom záujme. Sám odporca si s navrhovateľom dohodol podmienky dodávok tovaru, vrátane splatnosti kúpnej ceny, ktorá bola neštandardne dohodnutá na 120 dní, oproti bežnej 14 dňovej lehote. Tak, ako fungovanie odporcu je závislé od dodávok tovaru, fungovanie navrhovateľa je závislé od úhrad kúpnej ceny za dodávaný tovar riadne a včas. Rozhodnutie nezvýhodňuje postavenie žiadnej zo strán. Ďalej mal za to, že na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nie je možné aplikovať českú právnu úpravu, ktorá je odlišná od slovenskej. Nie je možné prenášať zodpovednosť odporcu za riadnu a včasnú úhradu faktúr a zodpovednosť za hospodárenie odporcu s finančnými prostriedkami na navrhovateľa. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa §-u 214 ods. 1 O.s.p., na deň 12.06.2012, na ktoré sa účastníci nedostavili, navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov pojednávania, avšak súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, odporca sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Odvolací súd preto podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. konal v ich neprítomnosti. Odvolací súd sa oboznámil s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s procesným postupom súdu prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ak aj s písomným vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a jednohlasne dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Podľa §-u 219 ods. 1, 2, O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zaoberal námietkou uvedenou v odvolaní navrhovateľa týkajúcej sa priznania úrokov z omeškania podľa ustanovení obchodného zákonníka. Dostatočným spôsobom aj zdôvodnil, prečo a z akých dôvodov má za to, že medzi účastníkmi je založený obchodnoprávny a nie občianskoprávny vzťah. Odporca samotný nespochybňoval právny základ, že navrhovateľ má právo na priznanie úrokov z omeškania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Nemožno v danej veci hovoriť o nerovnom právnom postavení účastníkov, ani aplikovať právnu úpravu iného štátu, ktorá nie je totožná s platnou právnou úpravou nášho štátu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny potvrdil. Duplicitný výrok súdu prvého stupňa o priznaní trov konania odvolací súd zrušil. O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §-u 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. §-u 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania pozostávajúce z úkonu poskytnutej právnej pomoci za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu 151,05 Eur, tarifa + 7,41 Eur, režijný paušál + 31,69 Eur, DPH, spolu 190,15 Eur, v súlade s ust. §-u 10 a nasl. vyhl.č. 255/ 2004 v znení zmien a doplnkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné