Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/457/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213922 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208213922.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľa: FINIMO a.s., Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, IČO: 31 384 277, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Majcherovou, Mlynské Nivy č. 54, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava (predtým Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava), Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 18C/10/2010-101 zo dňa 30.8.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 18C/ 10/2010-101 zo dňa 30.8.2010 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právnej zástupkyne 79,08 Eur na náhradu trov odvolacieho konania do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5.884,16 eur a trovy konania 2.758,98 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom podaným na súd dňa 07.07.2008 sa navrhovateľ (pôvodne SANITAS - SR, a.s., Piešťanská 68, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 293 814) domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 946.304,- Sk (od 1.1.2009 31.411,54 eur) s príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 111.038,50 Sk od 20.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 38.152, Sk od 21.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 204.017,- Sk od 21.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 495.173,50 Sk od 21.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 23.574,- Sk od 22.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 74.349,- Sk od 24.02.2008 do zaplatenia) a náhrady trov konania. Navrhovateľ podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu dodal odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky, na základe čoho vystavil odporcovi faktúry na žalovanú sumu. Odporca neuhradil navrhovateľovi fakturované sumy, ktoré sú už po lehote splatnosti, s ich úhradou je v omeškaní, preto si navrhovateľ uplatnil návrhom aj nárok na úroky z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny o zaplatenie 199,16 eur podaním zo dňa 09.03.2009 z dôvodu, že po podaní návrhu na súd, odporca dňa 28.11.2008 zaplatil navrhovateľovi 6.000,- Sk. Navrhovateľ trval na zaplatení úrokov z omeškania z uhradenej istiny za obdobie omeškania, ktoré vyčíslil na sumu 21,81 eur. Navrhovateľ vzal späť návrh v časti istiny 3.817,61 eur podaním zo dňa 01.07.2009 z dôvodu, že odporca po podaní návrhu a čiastočnom späťvzatí zo dňa 09.03.2009 zaplatil navrhovateľovi istinu v časti 3.817,61 eur. Navrhovateľ naďalej trval na svojom návrhu v rozsahu o zaplatenie istiny v časti 27.394,76 eur, úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Ďalej žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 20.583,70 eur za obdobie omeškania s úhradou žalovanej istiny v jej uhradenej časti 3.817,61 eur. Súd uznesením zo dňa 16.07.2009, č.k. 31Ro/1383/2008-56, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2009, pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa SANITAS - SR, a.s., Nové Mesto nad Váhom vstúpil ako navrhovateľ FINIMO a.s., Bratislava, pretože na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi týmito právnickými osobami dňa 11.05.2009 došlo aj k postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené písomným oznámením, ktoré mu bolo doručené dňa 28.05.2009. Keďže k vyššie uvedeným čiastočným späťvzatiam návrhu došlo pred vydaním platobného rozkazu, súd v súlade s § 172 ods. 6 O.s.p. o týchto späťvzatiach návrhu nerozhodoval. Následne navrhovateľ vzal späť návrh v časti celej zvyšnej istiny podaním zo dňa 14.12.2009 z dôvodu, že odporca po podaní návrhu na súd zaplatil navrhovateľovi celú zvyšnú sumu, teda 31.212,37 eur. Navrhovateľ trval na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne, ktoré vyčíslil na sumu 6.054,65 eur. Na pojednávaní dňa 17.02.2010 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť aj v časti príslušenstva, a to späť v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 170,49 eur, nakoľko vo výpočte úrokov z omeškania v čiastočnom späťvzatí zo dňa 14.12.2009 bola čiastočne nesprávne uplatňovaná úroková sadzba vo výške 14,75 % ročne (namiesto úroku vo výške 14,25 % ročne). Navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5.884,16 eur, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo žalovanej sumy od 20.02.2008 do 31.12.2008, úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo žalovanej sumy od 01.01.2009 do 30.06.2009 a úrok z omeškania vo výške 11 % ročne zo žalovanej sumy od 01.07.2009 do 05.08.2009. Odporca v tejto časti návrhu s nárokom navrhovateľa nesúhlasil. Namietal požadovanú výšku úrokov z omeškania ako neprimeranú. Podľa odporcu medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny, nie obchodno- právny vzťah, pretože tovar, ktorý mu navrhovateľ dodával, neslúžil odporcovi pre ďalšiu podnikateľskú činnosť, resp. odporca s ním neobchodoval, ale odoberal ho od navrhovateľa ako jeho konečný spotrebiteľ v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientom. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR Reg. č. NL-17/2007 zo dňa 07.08.2007, právoplatným dňa 15.08.2007, bolo odporcovi povolené poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni s individuálnou prípravou liekov. Odporca je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca zaplatil dodávateľovi, resp. navrhovateľovi cenu za dodaný tovar podľa uvedených faktúr po častiach, všetko po lehote splatnosti. Súd poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1, 2; § 365 a 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka s tým, že právna úprava vymedzuje obchodné záväzkové vzťahy ako relatívne v ust. § 261 ods. 1 ObZ. Rozšírenie aplikácie režimu Obchodného zákonníka aj na vzťahy, v ktorých nie sú splnené podmienky prvého odseku súvisí s ustanovením obligatórnej pôsobnosti Obchodného zákonníka v prípadoch, kedy štát, samosprávna územná jednotka a právnická osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia vstupuje do záväzkových vzťahov pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky s podnikateľmi, v rámci ich podnikateľskej činnosti. Štát predstavujú aj štátne organizácie, najmä rozpočtové, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy. Tieto štátne organizácie sa riadia Obchodným zákonníkom len v rámci zmluvných vzťahov, ktorými uspokojujú verejné potreby, t. j. nie pri zabezpečovaní vlastnej prevádzky. V nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, kogentná právna norma obsiahnutá v ustanovení § 261 ObZ vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku (§ 488 a nasl. OZ). V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli z ich záväzkového vzťahu (z kúpnej zmluvy), do ktorého ako predávajúci (veriteľ) vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti (veľkoobchodná a veľkodistribučná činnosť s farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym materiálom) a odporca ako kupujúci (dlžník) štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim uspokojovala verejné potreby tak, ako odporca sám uviedol, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, teda vo verejnom záujme a nie na zabezpečovanie vlastnej prevádzky. Vychádzajúc z uvedeného a ust. § 261 ods. 2 Obch.zák., na predmetné záväzkové vzťahy sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku. Pokiaľ sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku vzniknutého zo záväzkového vzťahu, na ktorý sa obligatórne uplatnila úprava Obchodného zákonníka, táto sa obligatórne uplatní aj v dôsledkoch, ktoré nastanú pri omeškaní dlžníka s plnením záväzku v aplikácii ust. § 365 a nasledujúcich ustanoveniach. Obchodný zákonník v ust. § 369 ods. 1 upravuje aj výšku úrokov z omeškania úpravou spôsobu, akým sa výška určí. Vzhľadom na to, že úroky z omeškania neboli účastníkmi predmetných záväzkových vzťahov upravené dohodou, navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v súlade so zákonom (ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom do 31.12.2008), teda sadzbou o 10 % vyššou než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Súd mal za to, že výška úrokov z omeškania je po celú dobu omeškania rovnaká (v tomto prípade 14,25 % - výška základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska k rozhodnému dňu bola 4,25 %), avšak pokiaľ navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu požadoval nižší úrok z omeškania, súd mu nemohol priznať viac, pretože je viazaný jeho návrhom. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku súd návrh v časti celej zvyšnej istiny a v časti príslušenstva zastavil podľa § 96 O.s.p. v dôsledku späťvzatí návrhu zo strany navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 a 2 veta druhá O.s.p. a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v sume 2.758,98 eur za poskytnutú právnu pomoc podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 2. 11. 2010. Nesúhlasí s kvalifikáciou vzťahu medzi účastníkmi konania ako obchodnoprávneho vzťahu v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd pripustil nerovnocennosť postavenia oboch účastníkov vo vzájomnom vzťahu, čím porušil zásady, o ktoré sa právna úprava vzťahov oboch účastníkov má opierať. Tovar, ktorý navrhovateľ odporcovi dodával na základe objednávok neslúžil pre ďalšiu podnikateľskú činnosť odporcu, čiže neobchodoval s ním, ale odoberal ho a musel ho odoberať ako jeho konečný spotrebiteľ. Slúžil k výlučnej činnosti odporcu, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. Pritom odporca bol pri svojej činnosti priamo závislý od služieb navrhovateľa a v určitom zmysle ide o vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Výška úrokov postavená na zásadách konkurenčného súťaženia, na ktorých je bežné obchodovanie medzi rovnocennými partnermi, nemôže tento rozdiel v postavení aké má odporca voči navrhovateľovi prehlbovať. Poukázal na právnu úpravu v českom právnom poriadku v zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka. Tento zakotvil povinnosti spravovať sa pri výpočte úrokov z omeškania v rámci vzťahov upravených týmto ustanovením normami občianskeho práva. Prijatie tejto úpravy vyplývalo práve z názoru, že úroky podľa obchodného práva sú vo vzťahoch akým bol vzťah účastníkov konania, rozhodne neprimerané a je spravodlivé počítať ich podľa noriem upravujúcich občianskoprávne vzťahy. Vzhľadom na podobnosť právneho poriadku Slovenskej a Českej republiky na to odporca poukazuje nie ako na záväznú úpravu, ale skôr v snahe vyvolať potrebu preskúmať napadnutý rozsudok v rámci odvolacieho konania v intenciách spravodlivejšieho hodnotenia tohto právneho vzťahu účastníkov. Medzi nimi ide o vzťah, kde jeden poskytuje služby verejnosti, resp. vo verejnom záujme, pričom jeho bilancia permanentne mínusová, a druhý úspešne plní súkromno-podnikateľské ambície. Odporca preto apeluje na spravodlivejšie posúdenie tohto vzťahu s pohľadom na celkovú finančnú situáciu v zdravotníctve. Nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi elementárne činnosti odporcu, ktorý nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme. Preto výpočet úrokov z omeškania treba posudzovať v zmysle noriem občianskeho práva. Domáhajú sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil so záväzným právnym názorom na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 2. 12. 2010. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za plne súladné s právnou úpravou Slovenskej republiky, ktorá v žiadnom prípade neznevýhodňuje navrhovateľa či odporcu. Tvrdenia odporcu, že tovar od navrhovateľa odoberal ako konečný spotrebiteľ nie je v súlade s jeho tvrdením, že tento tovar používa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Spotrebiteľ používa tovar na vlastné účely, avšak odporca objednával a kupoval od navrhovateľa tovar pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t.j. na poskytovanie služieb vo verejnom záujme. Je pravdou, že fungovanie odporcu je priamo závislé na dodávkach tovaru, avšak sám odporca si s navrhovateľom dohodol podmienky dodávok tovaru, vrátane splatnosti kúpnej ceny. Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá neštandardne až na 120 dní, pričom v bežnom obchodnom styku je splatnosť faktúr 14 dňová. Na slovenskom trhu pôsobí niekoľko distribučných spoločností predávajúcich lieky a iný zdravotnícky materiál do nemocníc a odporca si mohol vybrať ktorúkoľvek z nich. Nemusel súhlasiť s podmienkami navrhovateľa. Rovnako ako je fungovanie odporcu závislé od dodávok tovaru, fungovanie navrhovateľa je závislé od úhrad kúpnej ceny za dodávaný tovar riadne a včas. Pokiaľ odporca poukazuje v odvolaní na českú právnu úpravu, navrhovateľ zdôrazňuje, že túto právnu úpravu nemožno aplikovať na daný prípad, pretože je odlišná od slovenskej právnej úpravy. Nie je možné zjednodušenie skonštatovať, že slovenská právna úprava nezohľadňuje postavenie strán a v konečnom dôsledku je nespravodlivá. Ďalej poukázal na to, že nie je možné prenášať zodpovednosť odporcu za riadnu a včasnú úhradu faktúr a za finančné hospodárenie na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok len na úroky z omeškania v zmysle právnej úpravy, ktorých výška nie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si vyčíslil na náhradu za 1 úkon právneho zastúpenia - vyjadrenie k odvolaniu, v hodnote právneho úkonu 200,85 eura s paušálnou náhradou 7,21 eura a 19 %-tnou DPH 39,53 euro. Spolu o výške 247,59 eura v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s., bez nariadenia pojdnávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním ustálil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie aj náležite a jasne odôvodnil. V podanom odvolaní odporca len zopakoval svoje tvrdenia z prvostupňového konania, s ktorými sa už prvostupňový súd dostatočne vyporiadal. Je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa a dlh odporcu vznikli zo záväzkového vzťahu - kúpnej zmluvy, do ktorého predávajúci vstúpil ako podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a odporca ako kupujúci štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci týchto zmluvných vzťahov s predávajúcim uspokojovala verejné potreby tak, že poskytovala zdravotnú starostlivosť občanom. Teda vo verejnom záujme a nie na zabezpečenie vlastnej podnikateľskej činnosti. Na takéto vzťahy sa v zmysle § 261 ods. 2 ObZ obligatórne uplatní úprava ObZ ako lex specialis ku všeobecnej úprave upravenej v Občianskom zákonníku. Pokiaľ sa tak odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku z takéhoto vzťahu, má veriteľ nárok na úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 ObZ. Súdy v aplikačnej praxi nemôžu obchádzať kogentné ustanovenia zákona a rozhodovať v rozpore s nimi. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel vyňať z právnej úpravy ustanovenia § 261 ods. 2 ObZ zdravotnícke zariadenia vzhľadom na ich špecifické postavenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo verejnom záujme, muselo by to byť vyjadrené priamo v zákone, podobne ako v právnej úprave Českej republiky. Odvolací súd sa so závermi a dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu stotožnil v celom rozsahu, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách konania rozhodol súd podľa v 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli za 1 úkon právnej služby. Pri určení výšky tarifného základu pre výpočet odmeny za poskytnutú právnu pomoc navrhovateľovi vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania po späťvzatí žalovanej istiny zostalo len jej príslušenstvo, ktoré nie je možné považovať ako samostatnú istinu. Preto priznal navrhovateľovi náhradu odmeny z tarifného základu podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., teda z jednej trinástiny výpočtového základu, ktorá je v roku 2012 vo výške 58,69 Eur, spolu s paušálnou náhradou v sume 7,21 Eur a 20 %-tnou DPH, t.j. 13,18 Eur. Spolu priznal navrhovateľovi náhradu trov v sume 79,08 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.