KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 8. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/522/2011 z 30. 8. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. augusta 2012, sp. zn. 18CoE/522/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1208220552.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/522/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208220552 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208220552.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpený: JUDr. Marán Chovanec, Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava, proti povinnej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX B., pre vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 37 Er 1705/2008-13, EX 13493/2008, zo dňa 25.05.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 37 Er 1705/2008-13, EX 13493/2008, zo dňa 25.05.2011 p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením odvolaním vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že povinný zomrel a exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku. Prvostupňový súd v odôvodnení vydaného uznesenia poukázal na povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Povinný zomrel dňa XX.X.XXXX .pričom exekučné konanie na návrh oprávneného začalo doručením návrhu súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimír Usačev dňa 07.10.2008.

Voči vydanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Marián Chovanec, advokát so sídlom Trnavská cesta 60 ,821 02 Bratislava, ktorý poukazoval na nesprávny postup súdu pri zastavení exekučného konania z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekučného konania v prospech súdneho exekútora. Zastavenie exekučného konania považoval za nedôvodné ,čím bola spôsobená oprávnenému nedostatočná súdna ochrana a poukázal na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ohľadne určenia náhrady trov exekúcie.

Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného vyjadril formulárovým obsahovo predtlačeným podaním, v ktorom poukázal na nesprávny postup súdu pri rozhodovaní ohľadne zastavenia exekúcie, z dôvodu nezaplatenia preddavku na náhradu trov súdneho exekútora, čo taktiež obsahovo nekorešponduje s vydaným uznesením. Navrhol odvolaciemu súdu rešpektovať nárok súdneho exekútora na náhradu jeho výdavkov a odvolanie „ povinného zamietnuť“.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolaním podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe predloženého spisového materiálu dospel k záveru že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 07.10.2008 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimír Usačev, súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Lehotského 4 811 05 Bratislava. Na základe predloženej žiadosti o udelenie poverenia prvostupňový súd dňa 20.10.2008 vydal pre súdneho exekútora poverenie na vymoženie povinnosti 1.010.- Sk a trov konania. Exekučným titulom bol platobný rozkaz sp. zn. 31Ro 2757/00, zo dňa 29.09.2000. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní o možnom pokračovaní v exekúcii z predložených dokladov (z podania súdneho exekútora) zistil, že povinný ešte dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred začatím exekučného konania zomrel.

Podľa § 57 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku zastavenie exekúcie po vyhlásení za neprípustnú prichádza do úvahy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie, a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Súdna prax ako dôvod neprípustnosti exekúcie akceptuje napr. ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby nie je vo vlastníctve povinného, hoci je zapísaná na liste vlastníctva, oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie, chýba niektorá z procesných podmienok, ktorú nemožno odstrániť, exekučný titul je nulitným aktom, atď.

Podľa § 37 ods. 1 Ex. poriadku účastníkmi konania sú oprávnení a povinní; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. procesné nástupníctvo pri strate procesnej subjektivity určuje okruh účastníkov i v prípade smrti fyzickej osoby. V takomto prípade dochádza k univerzálnej sukcesii byť účastníkom konania, s tým že dedič alebo dedičia, ktorí sa stali nositeľmi práva alebo povinnosti vstupujú ex lege do procesného nástupníctva po zomrelom (v prípade ak povinný zomrel až v priebehu exekučného konania). Súd nevydáva žiadne rozhodnutie o okruhu účastníkov, ale po právoplatnosti rozhodnutia - dedičského konania súd automaticky pokračuje v konaní s označenými dedičmi. rozhodol.

Na základe zisteného skutkového stavu, že povinný zomrel 18 mesiacov pred začatím exekučného konania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného, dôvodné nie je a vydané uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Trovy konania na strane povinného nevznikli, a preto o nich odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia postupom podľa ust. § 224 ods.1 Osp.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 37Er/1705/2008

    potvrdené