Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221375 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208221375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej, členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. R., bytom L. X, F., zast. JUDr. Petrom Škultétym, advokátom, so sídlom Heydukova 3, Bratislava, proti odporcovi: U. R. „. J. C..R.."., so sídlom J. X/B, L., IČO: XX XXX XXX (predtým U. V. R., C..R.., R. R. J. X/B, L., IČO: XX XXX XXX), v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 30.11.2011, č.k. 21C 196/2008-182, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 30.11.2011, č.k. 21C 196/2008-182 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrad trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20.08.2008 je neplatné. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo, že navrhovateľ s poukazom na upozornenie zo dňa 07.08.2008 s vozidlom EČ: L.-XXX-K. mesiacoch marec až júl 2008 opakovanie vykazoval nadspotrebu nad ustanovenú normu spotreby spolu 813 litrov, ako aj z dôvodu podľa upozornenia zo dňa 20.08.2008, keď na služobných cestách s tým istým vozidlom v dňoch 15.08., 31.07., 13.05. v roku 2008 a na cestách v priebehu mesiaca apríl vykázal doby jazdy vysoko prevyšujúce povolený denný čas jazdy 10 hodín, pričom tieto časy neboli zaznamenaná na jeho osobnej karte vodiča do digitálneho tachografu. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá pracovná zmluva zo dňa 25.07.2007, pričom na základe viacerých upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer ku dňu 20.08.2008 z dôvodov tak, ako je vyššie uvedené. Navrhovateľ mal za to, že žiadnym spôsobom neporušil pracovnú disciplínu, nedopustil sa protiprávneho konania, ktoré by zakladalo dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Uviedol, že v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú riadne uvedené skutkové dôvody jeho skončenia. Mal za to, že pri viacerých dôvodov okamžitého skončenia došlo k uplynutiu zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zák. práce a tiež okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné z dôvodu, že k nemu došlo dvojstranným právnym úkonom a nie jednostranným úkonom. Súd prvého stupňa ako sporné skúmal, či dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú vymedzené dostatočne určito, či bol dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru skutočne daný a či bolo okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené v zákonnej dvojmesačnej lehote, vrátane ďalšej námietky, či skutočne išlo o dvojstranný právny úkon tak, ako to uvádza navrhovateľ. Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vymedzený dostatočne určito, skutočnosti, ktoré odporca považoval za naplnenie zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli riadne konkretizované. Súd následne uzavrel, že k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa skutočne došlo, a to závažným spôsobom, keď navrhovateľ v mesiacoch marec až júl 2008 na vozidle, na ktorom jazdil skutočne vykazoval nadspotrebu nad ustanovenú normu v súčte 813 litrov nafty a tiež, že celkový čas jazdy vodiča opakovanie, a to v dňoch 13.05.2008, 31.07.2008, 14.08.2008 a 15.08.2008 presiahol povolený celkový čas jazdy, pričom boli použité dve karty vodiča, jednou z nich bola karta vodiča navrhovateľa a druhá patrila vodičovi menom C. P.. Z výpovede svedka C. P. vyplýva, že tento bol od mája 2008 viac ako rok práceneschopný a v rozhodnom období sa nezúčastnil žiadnej z ciest. Kartu vodiča nepoužíval, z toho je zrejmé, že jeho kartu zneužil navrhovateľ, ktorý v dané dni plnil pracovné úlohy prideleným nákladným motorovým vozidlom sám, pričom napriek tomu boli použité dve karty vodiča. Táto skutočnosť vyplynula aj zo znaleckého dokazovania a znaleckého posudku ustanoveného znalca v konaní, ktorý uviedol, že obidve karty s pravdepodobnosťou limitne sa blížiacej skutočnosti používal jeden vodič - navrhovateľ. Navyše v zmysle pracovnej zmluvy navrhovateľ bol povinný hospodárne, ekonomicky nakladať s majetkom odporcu, dodržiavať pracovné postupy, správne používať tachograf. Pokiaľ navrhovateľ spôsobil od marca do júla 2008 nadspotrebu v pohonných hmôt o viac ako 800 litrov, nedodržal tým povinné bezpečnostné prestávky a používal dve karty vodiča. Porušil hneď niekoľko z vyššie uvedených pracovných povinností, a to opakovane vo veľkom rozsahu. V súvislosti s prekračovaním denného času jázd, tieto časy navrhovateľ prekračoval úmyselne a za použitie osobnej karty iného vodiča s cieľom zakryť konanie, ktoré bolo v rozpore s predpismi, ktorými bol viazaný. V súvislosti s dodržaním zákonnej dvojmesačnej lehoty súd prvého stupňa konštatoval, že odporca mal hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom za preukázané až na základe opakovaného výskytu nadspotreby a nezrovnalosti medzi osobnou kartou a digitálnym tachografom. K nadspotrebe dochádzalo v období od marca do júla 2008, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané dňa 20.08.2008, teda v subjektívnej dvojmesačnej lehote a nie neskôr ako v jednoročnej objektívnej lehote. Najmä v období od 20.06.2008 do 20.08.2008 dochádzalo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Námietku navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené ako dvojstranný právny úkon súd prvého stupňa konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti vyplývajúce zo zákona. Navrhovateľ na tomto písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru svojim podpisom len potvrdil, že sa oboznámil s obsahom skončenia pracovného pomeru. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Poukázal na nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa, keď v súvislosti údajnej nadspotreby v období od 11.10.2007 do mája 2008 priemerná spotreba pohonných hmôt bola 32,13 litrov na kilometer, čo bola priaznivejšia hodnota, ako priemer zistený na 27 kusoch motorových vozidiel odporcu. Údaje o nadspotrebe pohonných hmôt boli v rozpore s výpoveďou navrhovateľa, výpoveďou svedka C. P. a v rozpore aj s údajmi, ktoré boli zaznamenané v autorizovanom servise nákladných motorových vozidiel značky Y. v R., keď údaje spotreby za obdobie marec až máj 2008 zo strany odporcu sú v zjavnom rozpore s údajmi o spotrebe motorového vozidla v mesiacoch marec 2008 až máj 2008, ktoré boli archivované v autorizovanom servise, pričom aj súdny znalec konštatoval priaznivejšiu spotrebu pohonných hmôt ako je spotreba priemerná. Uviedol, že prekračovanie povoleného denného limitu jazdy na pridelenom motorovom vozidle nebolo preukázané, že by porušil bezpečnostné predpisy, ak došlo k prekročeniu denného limitu, bolo to max. o 10 až 20 min., pričom to bolo zavinené vždy odporcom, ktorý nútil prekračovať denné časové limity v blízkosti cieľa cesty z dôvodu, aby nedochádzalo k znehodnotenie prevážaného tovaru. Poukázal na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 561/2006, ktoré sa týka bezpečnostných prestávok vodičov medzinárodnej nákladnej dopravy, ktoré bolo prijaté práve za účelom ochrany zamestnancov - vodičov pred ich zamestnávateľmi, ktorý vodičov často nútia prekračovať povolený denný časový limit. Uviedol, že nikdy osobnú kartu iného vodiča nepoužíval a preto napáda závery súdneho znalca, naopak poukázal na výpoveď svedka C. P., ktorý uviedol, že keď sa vrátil z nemocnice, karta bola so všetkými dokladmi uňho doma. Rozhodne namietal, že by právny úkon okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňalo formálne náležitosti uvedené v zákone, keď mal za to, že svojim podpisom mal iba potvrdiť oboznámenie sa s jeho obsahom. Uviedol, že nešlo o jednostranný právny akt ale o dvojstranný právny úkon - dohodu dvoch zmluvných strán, čo ma za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odporca sa k odvolaniu písomne vyjadril a k tvrdeniu navrhovateľa, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti s nadspotrebou pohonných hmôt, keď údaje za obdobie mesiacov marec 2008 až máj 2008 predložené v súdnom konaní odporcom sú v rozpore s údajmi o spotrebe motorového vozidla v mesiacoch marec 2008 až máj 2008, ktoré sú archivované v servise nákladných motorových vozidiel v R., v zmysle ktorých aj súdny znalec konštatoval priaznivejšiu spotrebu pohonných hmôt ako je priemerná spotreba. Odporca uviedol, že aj keď priemerná spotreba predmetného vozidla podľa autorizovaného servisu Y. v R. bola obvyklá (vychádzalo sa z množstva pretečeného do motora), výpočet mernej spotreby vychádzal zo skutočne najazdených kilometrov a skutočne natankovaných pohonných hmôt (počiatočný stav + tankovanie - konečný stav v nádrži - spotreba nezávislého kúrenia). Podľa tohto výpočtu vykazoval navrhovateľ neustálu nadspotrebu v rozmedzí, ako bolo uvedené vo vyjadrení znalca v otázke č. 2 v znaleckom posudku, čo predstavuje abnormálne vysokú nadspotrebu. Táto nadspotreba nebola však spôsobená technickým stavom vozidla, čo potvrdil aj súdny znalec v odpovedi na otázku č. 5, kde priamo konštatuje, že príčinou zistenej nadspotreby je ľudský faktor. K námietke navrhovateľa, že tento nútil vodičov prekračovať denné časové limity odporca uviedol, že nikdy navrhovateľ nepreukázal, že by odporca nútil jeho alebo niekoho iného prekračovať denné povolené časové limity jázd vodičov, naopak bol to odporca, ktorý dôsledne kontroloval dodržiavanie časových povolených limitov a práve preto upozornil odporcu (správne malo byť navrhovateľa) na porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ nepreukázal na súde prvého stupňa, ako sa mohlo stať, že opakovane prekročil povolené denné limity, čo bolo preukázané výpoveďami svedkov, internými záznamami odporcu ako aj znaleckým posudkom. Práve znalec potvrdil, že v uvedené dni museli byť na vozidle vedeným odporcom použité dve karty vodiča, pravdepodobne jednou z nich mala byť karta bývalého zamestnanca C. P., ktorý nevedel kde sa nachádza jeho karta počas hospitalizácie. Preto odporca považoval tvrdenia navrhovateľa za účelové. K napadnutiu formálnej platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca poukázal na odôvodnenie prvostupňového súdu a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania vec aj správne posúdil po právnej stránke. Podľa § 68 ods. 1 Zák. práce, môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b/ porušil závažne pracovnú disciplínu. S poukazom na ust. § 68 ods. 2 Zák. práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Súd prvého stupňa sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu a námietkami navrhovateľa, pokiaľ sa týka formálno-právnych náležitostí, keď správne uzavrel, že v danom prípade v súvislosti s okamžitým skončení pracovného pomeru nešlo o dvojstranný právny úkon. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva najmä z bodu VI písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru, z ktorého vyplýva, že zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje oboznámenie sa s obsahom skončenia pracovného pomeru. Správne teda súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ svojim podpisom na okamžitom skončení pracovného pomeru len potvrdil, že sa oboznámil s obsahom tohto skončenia pracovného pomeru. Správne súd prvého stupňa uzavrel, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi dané v zákonnej dvojmesačnej subjektívnej lehote (dňa 20.02.2008) a nie neskôr ako v jednoročnej objektívnej lehote, keď odporca mal hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa za preukázané až na základe opakovaného výskytu nadspotreby a nezrovnalostí v súvislosti s osobnou kartou vodiča a digitálnym tachografom. Tiež boli splnené i ďalšie formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, riadne uvedenie skutkových dôvodov, ktoré by nebolo možné zameniť s iným dôvodom v zmysle ust. § 70 Zák. práce. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ a jeho právny zástupca poukázali na rozpor v písomnom znaleckom posudku znalca medzi otázku č. 3 a otázkou č. 5, keď navrhovateľ namietal podklady, ktoré predložil odporca a tieto neboli podpísané navrhovateľom. Navyše tvrdili, že znaleckým dokazovaním nebola preukázaná nadspotreba pri vykonávaní jázd nákladným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti priamo na odvolacom pojednávaní odporca poukázal na tú skutočnosť, že znalec v otázke č. 3 riešil iné obdobie, t.j. obdobie od 11.10.2007 do 21.05.2008 a v tom období aj znalec zaujal stanovisko, že auto navrhovateľa spĺňalo priemernú spotrebu, avšak nejde o rozpor s otázkou č. 5, pretože v súvislosti s odpoveďou na otázku č. 5 znalec posudzoval iné obdobie od marca do júla 2008 a za toto obdobie nadspotreba vo výške 813 litrov vyvstala. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na písomný znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava - A.. H. J., kde na č.l. 72 spisu je odpoveď na otázku č. 3, z ktorej jednoznačne vyplýva, že podľa predloženej písomnej informácie autorizovaného servisu Y. v R. z porovnávania spotreby vozidiel firmy U. R., ktoré sa uskutočnilo za obdobie od 11.10.2007 do 21.05.2008, teda od 10.07.2007 do 21.05.2008 na 27 kusoch vozidiel bolo zistené, že priemerná spotreba vozidla Y. XXX u predmetnej firmy bola 32,27 litra na 100 kilometrov (hodnoty od 31,24 u vozidla EČ: L.-XXX-R. do 33,76 u vozidla EČ: L.-XXX-K., čo je rozdiel 2,52 litra na 100 kilometrov). Y. Y. XXX EČ: L.-XXX-K. malo priemernú spotrebu 32,13 litrov na 100 kilometrov, čo je priaznivejšia hodnota, ako zistený priemer o 0,14 litrov na 100 kilometrov. Tiež v danom prípade neobstojí námietka navrhovateľa v súvislosti s nadspotrebou, ktorú navrhovateľ popieral. Opätovne odvolací súd poukazuje na odpoveď znalca - A.. J., ktorý v odpovedi na otázku č. 5 uvádza, že porovnával doklady u vozidla Y. XXX EČ: L.-XXX-K. počas jeho prevádzky v mesiacoch marec až júl 2008, kedy došlo k nadspotrebe v porovnaní s internou normou o 813 litrov motorovej nafty. Dodal, že na spotrebu má vplyv mnoho faktorov a rozhodujúci, najmä ľudský (t.j. vodič) a technický stav vozidla. V súvislosti s príčinou nadspotreby ľudského činiteľa bol odporca požiadaný o predloženie priemernej spotreby vozidla ihneď po zmene vozidla v nasledujúcich 3 mesiacoch. Odporca predložil výkazy za september, október a november roku 2008 (zaznačené v prílohe č. 4), keď s vozidlom jazdili iní vodiči, ktorí za 3 mesiace dosiahli úsporu 280 litrov. Znalec z toho vyvodil a vylúčil faktor nesprávneho technického stavu predmetného vozidla a ustálil, že príčinou zistenej nadspotreby je ľudský faktor, t.j. vodič. Dodal, že nadspotreba mohla byť spôsobená buď nesprávnou technikou jazdy alebo odcudzením paliva. Doklady, ktoré namietal navrhovateľ v súvislosti s tým, že ním samotným neboli podpísané, boli súčasťou a prílohou písomného upozornenia na závažné porušovanie pracovnej disciplíny v liste zo dňa 07.08.2008, pričom navrhovateľ v priebehu prvostupňového konania tieto podklady namietal až v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru. Navrhovateľ v konaní nepreukázal skutočnosť, že by zo strany odporcu dochádzalo k tlaku na jeho osobu, aby porušoval interné normy, tiež i zo strany odporcu bolo poukázané na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 561/2006, týkajúce sa bezpečnostných prestávok vodičov medzinárodnej nákladnej dopravy, pričom odporca uviedol, že nenútil navrhovateľa prekračovať limity a v prípade porušenia predmetného nariadenia mohlo by dôjsť k strate licencie i na ich strane. Pred začatím odvolacieho konania odporca krátkou cestou predložil odvolaciemu súdu aktuálny výpis z Obchodného registra, z ktorého mal odvolací súd za preukázané, že pôvodne žalovaný odporca - spoločnosť U. V. R., C..R.. sa zlúčila s obchodnou spoločnosťou - U. R. H. J., C..R.. a právnym nástupcom súčasného odporcu je spoločnosť - U. R. H. J., C..R.. V zmysle predloženého aktuálneho výpisu z Obchodného registra zástupca navrhovateľa priamo na pojednávaní upravil názov odporcu v súlade so súčasným výpisom z obchodného registra na obchodné meno - U. R. H. J., C..R.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil a preto mu ich odvolací súd nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.