Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/329/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221924 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208221924.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: X.K. G. R., C..R.., H. X. Č.. XX, L., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: F. J., C..R.. Y. A. D., Š. Č.. XX, L., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 293,81 € (8.851,20 Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. mája 2010, č.k. 7 C 190/2009-179, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 26.5.2010, č.k. 7 C 190/2009-179, zamietol návrh navrhovateľa a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 17,52 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 8.851,20 Sk spolu s príslušenstvom dôvodiac tým, že dňa 21.6.2007 došlo k dopravnej nehode tak, že A.. C. R. viedol motorové vozidlo EČV: L. XXX U. po diaľnici D1 km Prístavný most. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel stĺpikov, spojok a spojovacieho materiálu v majetku navrhovateľa; škoda vznikla v celkovej sume 17.184,20 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že škodca mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: L. XXX U. u odporcu, navrhovateľ si uplatnil náhradu škody priamo u odporcu. Odporca mu doteraz nenahradil škodu za prestoje (ako ušlý zisk) v sume 6.711,20 Sk a odpočítal aj opotrebenie poškodenej veci v sume 2.140,-- Sk (spolu v sume 8.851,20 Sk). Dňa 16.1.2008 odporca zaplatil navrhovateľovi len sumu 8.333,-- Sk. Ako správca diaľnice je povinný pri údržbe diaľnic postupovať v zmysle technického predpisu č. 7/2000 Smernica na údržbu diaľnic a technického predpisu č. 9A-/2005 Prehliadky, údržba a opravy cestných komunikácií. Pri poškodení zvodidiel (napr. vplyvom nárazu vozidla) je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu, najneskôr do 14 dní po havárii. Zvodidlá musia spĺňať podmienky uvedené v technickom predpise č. 01/2005 Zvodidlá na pozemných komunikáciách, zaťaženie, stanovenie úrovne zachytenia na pozemných komunikáciách, projektovanie individuálnych zvodidiel a v technickom predpise č. 2/2005 Skúšanie a schvaľovanie zvodidiel. Škodca poškodené zvodidlá nevymenil, neuviedol do pôvodného stavu, hoci podľa technického predpisu č. 7/2000 Smernica na údržbu diaľnic bod 3.7.1. písm. a/ má byť zvodidlo vymenené a uvedené do pôvodného stavu najneskôr 14 dní po havárii, a tak navrhovateľ sám v zmysle tohto predpisu poškodené časti uviedol do pôvodného stavu na náklady škodcu. Vzhľadom na skutočnosť, že škodca mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu, navrhovateľ si priamo u neho uplatnil náhradu škody. Nesúhlasil s postupom odporcu v súvislosti s odpisom amortizácie materiálu, pretože nešlo o zhodnotenie materiálu, ale o uvedenie do stavu v súlade s technickými predpismi. Na odstránení
tejto škody pracovali štyria zamestnanci navrhovateľa, vozidlá EČV: L. XXX X. a L. XXX J., nakladač M., ktoré sú v jeho vlastníctve. Od výšky škody nebola odpočítaná hodnota zvyškov. Nespochybnil výpočet amortizácie tak, ako to urobil odporca pri výpočte poistného plnenia, namietal len, že amortizácia nemala byť vôbec odpočítaná.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo pri dopravnej nehode vozidla poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu k poškodeniu zvodidiel, že za takto spôsobenú škodu zodpovedá poistený odporcu, ďalej ani to, že odporca bol povinný navrhovateľovi, ktorý uviedol zvodidlá do pôvodného stavu, zaplatiť náhradu takto vzniknutej škody. Sporná medzi účastníkmi bola v danej veci výška vzniknutej škody a v nadväznosti na to posúdenie otázky, či bol odporca oprávnený na zníženie vyplatenej náhrady o čiastku predstavujúcu hodnotu amortizácie zvodidiel a o vyčíslené tzv. prestoje. Keďže v danom prípade došlo pri dopravnej nehode k poškodeniu diaľnice, resp. jej súčasti (zvodidlá), navrhovateľ poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., podľa ktorého ten, kto poškodenie spôsobil, je povinný nahradiť správcovi (teda navrhovateľovi) náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Keďže v tomto prípade poškodenie neodstránil sám škodca, ale navrhovateľ, navrhovateľ zo znenia citovaného ustanovenia vyvodzoval, že odporca by mu mal nahradiť všetky náklady vynaložené na odstránenie poškodenia, resp. uvedenia komunikácie do pôvodného stavu, bez ohľadu na vek poškodenej veci. Súd zdôraznil, že navrhovateľ si uplatňuje v tomto konaní náhradu škody nie od škodcu, ale od poisťovne, s ktorou mal škodca uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto rozsah plnenia treba posudzovať podľa zákona č. 381/2001 Zb., predovšetkým ustanovenia § 4 tohto zákona, ako aj § 5 ods. 1 písm. d/ a contrario. Podľa § 5 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona totiž poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, pričom zákon tu odkazuje na § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka, pokiaľ poistná zmluva neustanovuje inak. V danom prípade, ako to vyplýva zo všeobecných poistných podmienok, si účastníci poistnej zmluvy (škodca a odporca) nedohodli širší rozsah plnenia, ako je upravený v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Rozsah plnenia odporcu je teda potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky skutočnej škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri škode spôsobenej na starších, použitých alebo opotrebovaných veciach sa zisťuje všeobecná cena, ktorú mali veci v čase poškodenia, teda nie je možné vychádzať z ceny novej veci. Výška náhrady za poškodenú vec pri tom nie je závislá od toho, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Rovnako je to pri výmene starej veci, ktorá bola poškodená, za novú. V konaní nebolo sporné, že boli poškodené staršie zvodidlá, preto podľa názoru súdu odporca postupoval správne, keď pri náhrade škody z ceny novej veci odpočítal tzv. amortizáciu (ktorej výpočet navrhovateľ nespochybňoval), teda opotrebenie, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľ argumentoval tým, že zvodidlá musia byť stále v 100%-nom technickom stave. Takýto postup odporcu bol v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi.
Pokiaľ ide o náhradu za tzv. prestoje podľa názoru súdu prvého stupňa ani táto navrhovateľovi nepatrí. Navrhovateľ charakterizoval prestoj ako celkovú dobu, počas ktorej dopravný prostriedok alebo mechanizmus pri odstraňovaní prekážky alebo škody na diaľnici alebo na ceste navrhovateľa stojí, okrem času, ktorý je potrebný k nakladaniu, vykladaniu a pripojeniu alebo odpojeniu vlečného vozidla, prívesu k ťažnému vozidlu, prístroja alebo zariadenia. Náklady (cenu) za prestoje si navrhovateľ vypočítava podľa svojho interného predpisu (č. 27/5240/2005 - Ceny za výkony na diaľniciach a cestách a ceny za odstraňovanie škôd na diaľniciach a cestách vo vlastníctve X. G. R., C.. R..). Podľa názoru navrhovateľa je účtovanie prestojov možné chápať ako účtovanie ušlého zisku. Ušlým ziskom je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí (t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody). Motorové vozidlá, resp. mechanizmy, ktoré navrhovateľ pri odstraňovaní škody použil, patrili navrhovateľovi, preto mal súd za to, že "náklady" za dobu, počas ktorej tieto mechanizmy pri odstraňovaní škody nepracovali, nemožno považovať za ušlý zisk, nakoľko keďže navrhovateľ nepreukázal, žeby tieto mechanizmy v čase, keď mali tzv. prestoje počas odstraňovania škody, mali pracovať inde pre tretiu osobu, ktorá by navrhovateľovi za túto prácu zaplatila, nie je možné predpokladať, že pokiaľ by tieto mechanizmy neboli použité pri odstraňovaní tejto škody, navrhovateľ by
získal majetkovú hodnotu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako náhradu za tzv. prestoje. Náklady na dopravu a na mzdu zamestnancov, ktorí na odstraňovaní škody pracovali, pritom odporca navrhovateľovi zaplatil. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. l, 2, § 443 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. l, ods. 6, § 3d ods. 5 písm. a/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2, § 5 ods. l písm. d/, § 15 ods. l zákona. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 17,52 €, čomu zodpovedá zaplatený poplatok za podaný odpor. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť; žiadal náhradu trov konania. Zdôraznil ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný nahradiť správcovi komunikácie, v prejednávanej veci jemu, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Škodca škodu neodstránil, jemu vznikli náklady spojené s odstránením poškodenia zvodidiel v sume 17.184,20 Sk, odporca navrhovateľovi škodu nahradil len v sume 8.333,-- Sk a zvyšok v sume 8.851,20 Sk (293,81 €) mu odmieta nahradiť. V priebehu súdneho konania dostatočným spôsobom pred súdom prvého stupňa preukázal oprávnenosť svojho nároku. Poukazoval na vyhlášku č. 158/2004 Z.z., podľa ktorej zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky; na technický predpis TP 7/2000. Pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Výmenou zvodidla nedošlo k zhodnoteniu zvodidla, ale k uvedeniu zvodidla do pôvodného stavu. Životnosť oceľových zvodidiel nie je žiadnym predpisom obmedzená, a preto vždy, počas svojej existencie, musia byť v 100 % stave. Z tohto dôvodu amortizačné tabuľky použité odporcom sú úplne irelevantné. Vytýkal súdu prvého stupňa, že poukázal na skutočnosť, že si uplatňuje náhradu škody nie proti škodcovi, ale proti poisťovateľom, a teda rozsah plnenia treba posudzovať podľa zákona č. 381/2001 Z.z., predovšetkým podľa ustanovenia § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. d/ zákona. Citovaný zákon v ustanovení § 15 priznáva poškodenému priamy nárok proti poisťovateľovi. Uplatňoval len takú výšku škody, na ktorú má nárok v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj podľa ustanovenia § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka. V ďalšom poukázal na slovenskú právnu teóriu, ktorá rozoberá otázku rozsahu náhrady škody na poškodenej veci (Lazar a kolektív, Občianske právo hmotné, tretie doplnené a prepracované vydanie, 2. zväzok, 2006, strana 308; Fekete, Občiansky zákonník komentár, epos, 2007, strana 449, 450). Uplatnenie amortizácie je porušením zásady neminem laedere (nikoho nepoškodzovať), ktorá sa uplatňuje v občianskoprávnych vzťahoch. Postup odporcu ho (ako poškodeného) znevýhodňuje, sám nezanedbal žiadne právnymi normami uložené povinnosti, nespôsobil dopravnú nehodu, k poškodeniu zvodidla došlo výlučne chovaním poisteného odporcu bez zavinenia navrhovateľa. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave nemôže byť na škodu poškodenému, aby znášal náklady v podobe amortizácie za škodu, ktorú nezavinil a opravou sa len domáhal navrátenia stavu pred nehodou. V prípade poškodeného zvodidla je situácia o to závažnejšia, že zvodidlo musí byť v 100 % stave, pretože plní bezpečnostnú funkciu ochrany účastníkov cestnej premávky. Čo sa týka náhrady tzv. prestojov zdôraznil, že je podnikateľským subjektom, ktorého predmetom podnikania je okrem iného zabezpečovanie prípravy, realizácie opráv a výstavby diaľnic či údržba ciest v stave, ktorý zodpovedá účelu, ktorému sú určené, a teda predmetný interný predpis zodpovedá trhovým cenám výkonov a prác. Ak by nebol povinný odstraňovať vzniknutú škodu, stroje mohol využiť na iný účel. Prestoj predstavuje výkon mechanizmov, ktorý bezprostredne súvisel s realizáciou odstraňovania následkov škody. Prestoje možno chápať ako prípad náhrady škody uvedený v ustanovení § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z.z. V obdobnom prípade odporca nahradil prestoje bez akéhokoľvek krátenia poistného plnenia. Išlo o škodu zo dňa 20.3.2007 na Dl km 464,0 spôsobenú vozidlom EČV: Z. XXX C., kde rovnako prišlo k poškodeniu zvodidiel. K otázke výšky náhrady trov konania odporcovi a k spôsobu ich výpočtu sa nevyjadril.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Súd dostatočne zistil skutkový stav v predmetnej spornej veci, v zmysle ktorého rozhodol správne, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Pridržiaval sa svojich vyjadrení vo veci, pri likvidovaní poistnej udalosti postupoval správne a navrhovateľovi neprislúcha nárok na náhradu nákladov pozostávajúci z prestojov. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal.
Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. augusta 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvého stupňa v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil; obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Zákonná úprava (§ 15 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z.) poškodenému dáva možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi; z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá, náhrada škody sa uhrádza priamo poškodenému. Aj v odvolacom konaní zostala sporná otázka náhrady škody v sume 8.851,20 Sk pozostávajúca z amortizácie v sume 2.140,-- Sk a z prestojov ako ušlého zisku v sume 6.711,20 Sk; spôsob výpočtu amortizácie odporcom a jeho výška v konaní sporná nebola. V prejednávanej veci je nepochybné kto škodu navrhovateľovi spôsobil, že tento bol u odporcu (poisťovateľa) povinne zmluvne poistený zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozsah poistenia zodpovednosti upravuje zákon č. 381/2001 Z.z. (§ 4, 5), zásady, podľa ktorých sa určuje, ráta škoda, určuje Občiansky zákonník. V zmysle ustanovenia § 442 ods. l Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Pri škode spôsobenej na opotrebovaných veciach treba zistiť všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 3 Cdo 234/2007). Ak navrhovateľ uvádzal, že zvodidlá boli tesne pred poistnou udalosťou v 100 %-nom stave, zostali v takom stave aj po ich oprave, výmene, v cenovom vyjadrení tesne pred poistnou udalosťou. Rovnako navrhovateľovi nepatrí ani ušlý zisk, pretože tento nepreukázal.
Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým navrhovateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011).
Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).
V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.