Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/500/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222498 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208222498.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdy Florekovej v právnej veci navrhovateľky : E. S., T. T., I. Č.. X/ XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou v Komárne, Pohraničná č. 7, proti odporcovi : E.. E. S., H.., T. T., E. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Zdenkou Benčíkovou, advokátkou v Bratislave, Palackého č. 12, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 29. júla 2011, č.k. 50 C 260/2008-587 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov prvostupňového konania z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 1.699,19 € k rukám JUDr. Ivety Majlingovej, advokátky v Komárne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti platiť navrhovateľke od 6.11.2008 výživné v sume 200 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Konanie o zaplatenie výživného v sume 300 € od 1.4.2008 do 5.11.2008 zastavil, zročné výživné za obdobie od 6.11.2008 do dňa vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd neurčil a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 4.969,59 € k rukám advokátky JUDr. Ivety Majlingovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a tým, že výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rozvod manželstva je stále jednou z najčastejšie prejedávaných vecí na slovenských súdoch a narušenie vzťahov blízkych osôb v rodine je poznačené emotívnymi vyjadreniami jednotlivých jej členov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa, ani individuálnou schopnosťou dieťaťa získať peňažné prostriedky počas štúdia na vysokej škole, pokiaľ samozrejme má status denného študenta na vysokej škole. Ak by sa napríklad navrhovateľka rozhodla študovať na ďalšej vysokej škole, je možné prejudikovať, že by vyživovacia povinnosť odporcu zanikla, práve z dôvodu splnenia zákonnej podmienky, ktorou je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Prvostupňový súd uviedol, že zistil, že odôvodnené potreby navrhovateľky mesačne predstavujú náklady na stravovanie 120 € + obedy 20 €, cestovné mesačné náklady 31 €, platby za telefón cca 20 € mesačne, náklady na bývanie v 1/3 cca 50,60 €, platby za internet 36 €, školské potreby: písacie, výkresy, technické perá, pentle perá, rysovače, rysovacie bloky, temperové farby, pravítka a skriptá cca 25 € + kopírovanie ako ďalšie náklady. K pravidelným mesačným výdavkom patria aj náklady navrhovateľky na ošatenie 66,38 €, hygienické potreby 49,79 €, strava 100 €, na bežné lieky atď. Odporca je t.č. zamestnaný v Onkologickom ústave sv. Alžbety, s.r.o. od dňa 03.08.2010 a jeho čistý príjem predstavuje cca 1.110,71 €, pričom v pôvodných zamestnaniach mzda za jún 2010 predstavovala 20.311,- Kč (818,89 €), za august 2010 - 1.104,84 €, za september 2010 - 1.156 €, október 2010 - 1.225, 80 €, za november 2010 - 1.697,84 €, za december 2010 - 1.171 €, január 2011- 1.156 €, február 2011- 1.156 €, marec 2011 - 1.048,59 €, od 21.03.2011 - 31.05.2011 nemocenské vo výške 1.244,74 €. Zároveň má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére A. S. 300 €, náklady na bývanie 100 €, stravu 200 €, ako aj iné výdavky na cestovanie, telefón 45 €. Z výpisu Katastra nehnuteľností LV Č.. XXX parc. č. 871, parc. č. 872 súd zistil, že odporca je podielovým spoluvlastníkom v podiely 1 rodinného domu so záhradou. Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Peugeot r. 2003 EČV T. XXXRX. Z výpisu Katastra nehnuteľností, LV č. XXX P.. Ú.. U. A. parc. č.1447/30, parc. č. 1447/31 súd zistil, že odporca je vlastníkom rekreačnej chaty s pozemkom, túto nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2011. Matka navrhovateľky E.. O. S., s ktorou žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti, je vlastníčkou bytu Č.. XX na K. I. Č.. X, Bratislava a jej mesačný príjem dosahuje výšku cca 1.200 € mesačne. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti prvostupňový súd vychádzal z vyčíslenia celkových oprávnených nákladov navrhovateľky a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby ku dňu rozhodovania o výške výživného. Individuálna schopnosť navrhovateľky dosiahnuť, aj keď nie stabilný príjem (za rok 2008 1.947 €, za rok 2009 2.350 €), nezbavuje odporcu zákonnej povinnosti prispievať na jej výživu. Obaja rodičia sa podieľajú na výžive svojho dieťaťa tak, ako to zodpovedá ich schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom každého z nich. Z uvedených dôvodov zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v sume 200 € mesačne od 06.11.2008 a vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný vzhľadom na jeho materiálne pomery. Argumentácia odporcu ohľadne neetického správania sa navrhovateľky voči nemu ako otcovi, predovšetkým počas práceneschopnosti po operácii kĺbov, používaní nemiestnych výrazov, bezodplatné vzdávania sa svojho majetku (darovanie bytu matke), sú podľa názoru súdu irelevantné v tomto konaní, nakoľko rodič má primárnu zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, túto však nemôže subjektívne podmieňovať správaním sa dieťaťa voči jeho osobe. O zastavení konania v časti povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 € od 01.04.2008 do 05.11.2008 prvostupňový súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. vzhľadom na späťvzatie návrhu v tejto časti. Odporca uhrádzal výživné od 06.11.2008, preto za obdobie od uvedeného dátumu do dňa vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd zročné výživné neurčil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko rozhodnutie o priznanej výške výživného závisela od úvahy súdu, keď priznané trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 4.969,59 €. Súd podľa § 11 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MR SR č. 655/2004 Z.z. súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľky odmenu za 10 vykonaných úkonov právnej pomoci nasledovne: prevzatie a príprava zo dňa 04.11.2008- 336,94 €; písomné podanie návrhu na začatie konania na súd zo dňa 06.11.2008 - 336,94 €; písomné podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 15.12.2008 - 168,47 € ( 1 z 336,94 € ); účasť na pojednávaní dňa 04.09.2009, 13.11.2009, 05.02.2010, 09.06.2010, 25.03.2011, 15.07.2011, 29.07.2011- 2.358,58 € (7 x 336,94 €). K uvedenej odmene priznal prvostupňový súd DPH vo výške 19 % DPH zo sumy 2.190,11 € (za 7 úkonov), t.j. 416,12 € a 20 % DPH zo sumy 1.010,82 (3 úkony v roku 2011), t.j. 202,16 € a náhradu režijných paušálov 2 x 6,30 €; 1x 3,15 €; 4 x 6,95 €, hoci za úkony v roku 2010 by právnej zástupkyni prináležal režijný paušál v sume 7,21 €, ale právna zástupkyňa si však takúto sumu režijných paušálov vo vyčíslení neuplatnila a súd je viazaný jej vyúčtovaním a nemôže jej priznať trovy nad rámec jej vyúčtovania, t.j. 29,65 € + 19 % DPH z týchto režijných paušálov, čo je 5,63 € a 3x 7,41 €, t.j. 22,23 € plus 20 % DPH z týchto režijných paušálov čo je 4,45 €. Spolu náhrada - odmena za právne úkony vrátane DPH a režijných paušálov predstavuje sumu 3.860,24 €. Prvostupňový súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľky odmenu a k tomu prináležiaci režijný paušál a sadzbu DPH za vyčíslené úkony: účasť na pojednávaní dňa 08.12.2009, dňa 08.05.2010 a dňa 14.03.2011, nakoľko ako vyplýva z obsahu spisu v tieto dni sa pojednávania nekonali. Ďalej súd právnej zástupkyni podľa § 17 ods. 1 vyhl. MR SR č. 655/2004 Z.z. priznal náhradu za stratu za sedem ciest na pojednávania konané v dňoch 04.09.2009, 13.11.2009, 05.02.2010, 09.06.2010, 25.03.2011, 15.07.2011, 29.07.2011 za cestu Komárno- Bratislava a späť spolu v sume 757,03 € s tým, že 1 spiatočná cesta je 4 hodiny, t.j. 8 polhodín: 1.) 32 polhodín x 11,59 € + 19 % DPH = 370,88 € + 70,47 € = 441,35 € (pojednávania 04.09.2009, 13.11.2009, 05.02.2010, 09.06.2010), 2.) 24 polhodín x 12,35 € + 20 % DPH = 296,40 € + 59,28 € = 355,68 €. Súd právnej zástupkyni priznal za úkony vykonané v roku 2010 náhradu za stratu vypočítanú podľa výpočtového základu za rok 2009, nakoľko si to tak právna zástupkyňa uplatnila a súd je jej vyúčtovaním viazaný a nemôže jej priznať trovy nad uplatnenú sumu. Súd nepriznal právnej zástupkyni náhradu za stratu času za tri spiatočné cesty, lebo v danej veci sa uskutočnilo len 7 pojednávaní a nie 10. Prvostupňový súd tiež právnej zástupkyni priznal náhradu cestovných výdavkov v súlade s § 16 ods. 5 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za 7 ciest na pojednávanie z Komárna do Bratislavy a naspäť v dĺžke 200 km (jedna spiatočná cesta), t.j. 1400 km, hoci si právna zástupkyňa uplatnila náhradu za 10 pojednávaní, ale ako z obsahu vyplýva, v danej právnej veci sa uskutočnilo len 7 pojednávaní. Právna zástupkyňa do 22.11.2010 používala osobné motorové vozidlo zn. SEAT IBIZA EČV: KN555BI, ktorého priemerná spotreba bola 6,00 litrov/100 km a od 22.11.2010 používala osobné motorové vozidlo zn. Renault WIND EČV: KN616DA, ktorého priemerná spotreba je 6,9 litrov/100km. Podľa priložených pokladničných blokov bola cena pohonných hmôt v roku 2009 : 1,07 €/1 liter, v roku 2010 : 1,30 €/1 liter, v roku 2011: 1,44 €/1 liter, právna zástupkyňa si uplatnila priemernú cenu 1,10 €, čo je menej ako vyplýva z priložených pokladničných blokov, preto súd vychádzal z tejto priemernej ceny, nakoľko nemôže priznať trovy vo vyššej sume ako boli uplatnené. Za pojednávania vykonané do 22.11.2010, t.j. za pojednávania 04.09.2009, 13.11.2009, 05.02.2010, 09.06.2010 súd priznal právnej zástupkyni náhradu spotrebovaných pohonných hmôt 60,72 € ( 800 km x 6,90 litrov/ 100 km x 1,10 €/1 liter = 8 x 6,90 x 1,10 ) a za pojednávania vykonané po 22.11.2010, t.j. za pojednávania 25.03.2011, 15.07.2011 a 29.07.2011 súd priznal právnej zástupkyni náhradu spotrebovaných pohonných hmôt 39,60 € ( 600 km x 6,00 litrov/100km x 1,10 €/ 1 liter = 6 x 6 x 1,10 €). Základnú náhradu si právna zástupkyňa uplatnila v sume 360 € (200km x 0,18 €), čo ale nie je správne, nakoľko pojednávaní bolo iba 7, čiže podľa vyúčtovania mohla najazdiť len 1400 km, preto jej súd priznal náhradu za používanie cestovného motorového vozidla v sume 252 €. Právna zástupkyňa bola na základe opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. oprávnená požadovať náhradu 0,183 € za 1 km, ale neuviedla to tak vo svojom vyúčtovaní, a súd je jej vyúčtovaním viazaný, takže jej nemohol priznať sumu vyššiu ako si uplatnila. Spolu náhrada podľa § 16 ods. 5 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 352,32 €. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka aj odporca. Odvolanie navrhovateľky smerovalo voči výrokovej časti, ktorou súd návrh na zaplatenie výživného vo zvyšku zamietol a odvolaním žiadala, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke od 6.11.2008 výživné v sume 300 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počínajúc právoplatnosťou rozsudku a že je tiež povinný zaplatiť navrhovateľke zaostalé výživné za čas od 6.11.2008 do právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že vzhľadom na jej celkovú sociálnu situáciu je požadované výživné dôvodné a primerané. Prvostupňovému súdu vytýkala, že jej príležitostnú prácu v modelingu posúdil ako prácu, ktorou je schopná dosiahnuť určitý príjem, pričom samotný súd konštatuje, že nejde o príjem stabilný. Tento názor súdu je právne ako aj skutkovo nepodložený, nakoľko pod pojmom schopnosti samostatne sa živiť treba chápať schopnosť uspokojovať všetky životné náklady z vlastných, stabilných zdrojov (ako je napr. stály pracovný pomer). Modelingová činnosť, ktorou dosiahla minimálne príjmy, je absolútne nestály zdroj pre možnosť zabezpečenia zárobku, ktorý môže byť ovplyvnený študijnou záťažou, zmenou vzhľadu, chorobou alebo akoukoľvek aj menej závažnou skutočnosťou, keď s neustálym rastom nárokov spojených so štúdiom na vysokej škole ako aj s nárokmi v tomto obore, si v budúcnosti už touto činnosťou nebude schopná dopĺňať svoj príjem. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že odôvodnené potreby mesačne predstavujú náklady vo výške 518,77 €, v ktorých nákladoch ešte nie sú zahrnuté náklady za bežné lieky, vreckové a náklady kultúrnych a prípadných športových aktivít. Napriek týmto skutočnostiam ako aj konštatovaniu, že doposiaľ dosiahnutý príjem nie je stabilným príjmom, súd určil vyživovaciu povinnosť len vo výške 200 € mesačne, keď vo veci výživného na mladšiu sestru, ktorá bola v tom čase študentkou gymnázia a nie vysokoškoláčkou, určil Okresný súd Bratislava II v konaní sp. Zn. 16 C/26/2008 výživné vo výške 300 € mesačne, pričom rovnako posudzoval schopnosti a možnosti otca, keď tento rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený. Ďalej vo svojom odvolaní uviedla, že prvostupňový súd pri určovaní výživného nesprávne vyhodnotil schopnosti a možnosti otca ako aj jeho zárobkové a majetkové pomery, keď nezohľadnil skutočnosť, že vzhľadom na jeho vysokú odbornú špecializáciu je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať zárobok až do výške 1.642 € mesačne. Nezohľadnil skutočnosť, že odporca počas dlhotrvajúceho súdneho sporu trikrát zmenil zamestnanie, dobrovoľne sa vzdal zamestnaní, v ktorých dosahoval príjmy do 1.642 €, v prvom zamestnaní 1.700 € a účelovo znižoval svoj zárobok, čo mu umožňovala aj dĺžka konania vo veci. Rovnako nezohľadnil ani skutočnosť, že majetkové pomery odporcu sú nadštandartné vzhľadom na podielové spoluvlastníctvo v rodinnom dome v Bratislave, vlastníctvo rekreačnej chaty, motorového vozidla ako aj, že pravidelne absolvuje zahraničné letné a zimné dovolenky a okrem súdom určeného výživného na základe predbežného opatrenia sa odporca ničím nepodieľal na prípadných ďalších nákladoch spojených s relevantnými životnými nákladmi. Prvostupňový súd vydal rozhodnutie vo veci výživného a určil výživné po trojročnom dokazovaní v takej výške, akú ustálil bez akéhokoľvek dokazovania už pri vydávaní predbežného opatrenia. Odporca odvolaním napadol výrok, ktorým ho súd zaviazal k povinnosti platiť navrhovateľke od 6.11.2008 výživné v sume 200 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktorým súd zročné výživné za obdobie od 6.11.2008 do dňa vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd neurčil, ako aj výrok o trovách konania. Odvolanie vo veci samej odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, keď v priebehu celého konania dôsledne poukazoval na skutočnosti na strane navrhovateľky, pre ktoré by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka sa vôbec nezaujímala o jeho zdravotný stav po dvoch operáciách kyčelného kĺbu, napriek tomu, že o nich vedela a neprejavila ani jediný raz najmenšiu snahu pomôcť mu pri napĺňaní základných potrieb v období hospitalizácie a domáceho liečenia a vyjadruje sa o ňom pred inými osobami nemiestne a vulgárne. Navrhovateľka sa sama dobrovoľne a bezodplatne vzdala nadobudnutého bytu, resp. úmyselne a vedome ho poškodila pri úkonoch spojených s jeho nadobúdaním, účelovo skresľovala skutkový stav v konaní s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa teda nezobral v úvahu tieto tvrdenia poukazujúce na nemožnosť priznania výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že takéto argumenty boli podľa názoru súdu v konaní o určenie výživného na (plnoleté) dieťa irelevantné. Takýto výklad je však v príkrom rozpore s platným právnym stavom a ustanovením § 75 ods. 2 Zákona o rodine a bolo povinnosťou súdu aplikovať toto ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď jeho argumenty by boli irelevantné jedine v prípade, pokiaľ by išlo v prípade navrhovateľky o maloletú osobu. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, že by jeho vyššie uvedená argumentácia poukazujúca na konanie navrhovateľky bola nepreukázaná či neodôvodnená (čo ani nemohol, nakoľko ide všetko o skutočnosti, ktoré boli v konaní riadne preukázané). Pokiaľ teda napriek uvedenému neaplikoval ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré na danú situáciu „dopadá“ (a dokonca sa ani jeho aplikáciou nezaoberal a predmetné ustanovenie v napadnutom rozsudku napr. ani raz necitoval, nespomenul či naň neodkazoval), vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti výroku o povinnosti odporcu platiť výživné vo výške 200 € od 6.11.2008 zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietne a v časti výroku o zročnom výživnom napadnuté rozhodnutie zruší. Čo sa týka výroku o trovách konania, odporca namietal, že aj pri akceptovaní všetkých ostatných okolností, sa súd prvého stupňa dopustil pochybenia, keďže pri priznaní trov konania vôbec nevychádzal z pomeru úspechu strán v konaní v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľka v konaní vo veci samej žiadala o priznanie výživného vo výške 300 € mesačne, pokiaľ teda súd napadnutým rozhodnutím priznal výživné vo výške 200 € mesačne, mala navrhovateľka v konaní úspech len v časti 66 % proti 33 % na strane odporcu. To znamená, trovy konania, ktoré súd prvého stupňa priznal, mali byť v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľke krátené na 33 % ako rozdiel úspechu navrhovateľky (2/3) a odporcu (1/3). Odporca namietal, že na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. nebol dôvod, keď aplikácia tohto ustanovenia v dôsledku možnej úvahy súdom je spojená s ustanovením § 136 O.s.p. a nie je možné sa stotožniť s tým, že v danom prípade bolo možné určiť výšku výživného len s nepomernými ťažkosťami. Výška výživného totiž v každom prípade vychádza z príjmov a nákladov oprávnenej osoby, z príjmov a výdavkov povinnej osoby, z ktorých veličín bolo možné súdom bez väčších ťažkostí určiť výšku primeraného výživného a v žiadnom prípade nie s nepomernými ťažkosťami, jedine v ktorom prípade je možná aplikácia § 136 O.s.p. a v nadväznosti aj aplikácia § 142 ods. 3 O.s.p. Predmetné veličiny pritom boli známe aj navrhovateľke (nakoľko v mesiaci, kedy podala samotný návrh, žila s odporcom v spoločnej domácnosti a aj sama v žalobnom návrhu uviedla jeho vtedajší príjem). Na základe uvedeného bolo možné priznať trovy len v tretinovej výške. K náhrade za stratu času odporca uviedol, že nesúhlasí s vyčíslením z dôvodu, že zo sídla právnej zástupkyne navrhovateľky na súd trvá cesta 1 hodinu 23 minút aj späť 2 hodiny 46 minút, čo zodpovedá 6 polhodinám a nie 8 polhodinám. Čo sa týka hotových výdavkov mal za to, že k týmto nepatrí aj náhrada za používanie motorového vozidla, ale len finančné prostriedky na pohonné hmoty. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti mal za to, že navrhovateľke prináležia len trovy konania vo výške 1.498,50 € a nie 4.969,59 €. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Ohľadne tvrdení odporcu, že konanie je v rozpore s dobrými mravmi uviedla, že predmetné tvrdenia nezodpovedajú dôkaznému stavu, sú účelové a len ním interpretované v snahe vyhnúť sa zákonnej vyživovacej povinnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa jej názoru vyplýva, že práve vzťah odporcu voči nej nezodpovedá vzťahu, aký by mal mať rodič voči svojmu dieťaťu. Uviedla, že v čase, keď sa rodičia rozvádzali, bola ešte maloletá a ak ju odporca obviňuje, že sa k nemu nespráva vhodným spôsobom, tak z výsledkov dokazovania bol preukázaný opak, že je to práve odporca, ktorý ju odvrhol. Napriek traumám, ktoré s odporcom prežila, naďalej sa s ním stretáva, chodí za ním, keď tento prejaví o stretnutie záujem, ktoré stretnutia potvrdil aj odporca. K tvrdeniam, že sa bezodplatne a dobrovoľne vzdala nadobudnutého bytu, resp. ho mala poškodiť pri úkonoch spojených pri jeho nadobúdaní, uviedla, že aj v tomto smere sú tvrdenia odporcu účelové. Z dôvodu neudržateľných rodinných vzťahov a z dôvodu, že odporca ju vyhadzoval ako aj jej matku zo svojho rodinného domu, na ktorom jej matka nemala žiadny vlastnícky podiel, bola matka nútená zabezpečiť pre seba a pre svoje deti náhradné bývanie. K námietkam odporcu k trovám konania zastala názor, že súd správne priznal náhradu trov, keď pri náhrade vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď rozhodnutie vychádzalo z úvahy súdu. K námietkam ohľadne náhrady straty času a hotovým výdavkom uviedla, že žiaľ cesta z Komárna do Bratislavy a späť vzhľadom na dopravné zápchy, ktoré sa neustále vytvárajú od Rovinky až po Podunajské Biskupice, ktorá skutočnosť je všeobecne známa, nie je možné zvládnuť túto cestu za čas 1 hodina 23 minút, ba práve naopak mnohokrát ani za 2 hodiny. K námietke hotových výdavkov uviedla, že hotové výdavky boli riadne a včas vyčíslené, tak ako to predpisuje zákon. Dodatočné predloženie účtovných dokladov o nákupe PHM nemá vplyv na riadne a včasné vyčíslenie náhrady, ktoré sa uskutočnilo v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. Záverom uviedla, že Odporca nechce akceptovať skutočnosť, že je odkázaná na jeho výživu ako študentka denného štúdia a ani na jedno zo svojich detí nebol ochotný platiť dobrovoľne výživné. Tak výživné na maloletú A. ako aj výživné na ňu muselo byť určené súdom a voči všetkým rozhodnutiam sa odporca odvolával. Už samotné tieto skutočnosti sú v príkrom rozpore s tým, čo sa snaží odporca svojimi vyjadreniami prezentovať, preto s poukazom na hore uvedené žiadala, aby odvolací súd posúdil dôvody odvolania odporcu ako neopodstatnené. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril aj odporca, keď uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní a všetkých dôvodov v ňom uvedených. Poukázal na celkovú výšku nákladov navrhovateľky a to 350,60 €, keď z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výživné vo výške 200 €, na ktoré bol zaviazaný, je väčšie ako 1 polovice jej nákladov, odhliadnuc ešte od faktu, že navrhovateľka má aj vlastný príjem z modelingovej činnosti. Z tohto pohľadu je bez pochybností zrejmé, že tvrdenie navrhovateľky, že „výživné vo výške 200 € mesačne, nepokrýva ani zlomok nákladov“ je podávané vyslovene účelovo s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie súdu - avšak nezodpovedajúce skutočnému stavu veci. Poukázal tiež na príjmy navrhovateľky z modelingovej činnosti a na to, že pokiaľ tri roky po sebe má navrhovateľka príjem pohybujúci sa priemerne vo výške 1.906,33 € za rok, t.j. 158,86 € mesačne, je jednoznačné, že ku dňu rozsudku súdu prvého stupňa je možné považovať daný príjem v danej priemernej výške za stabilný. Navyše aj keby sa daný príjem navrhovateľky nezobral v úvahu, suma výživného priznaná rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorú by mal navrhovateľke hradiť, predstavuje sama osebe viac ako 1 odôvodnených nákladov navrhovateľky, nehovoriac o tom, že ako vyplýva aj zo svedeckej výpovede sestry navrhovateľky, A. S., na pojednávaní dňa 15.7.2011, navrhovateľka má navyše počas daných „modelingových“ ciest (trvajúcich počas letných prázdnin aj viac ako mesiac) uhrádzané zo strany svojho „zamestnávateľa“ aj jednotlivé náklady okrem stravy. Za vyslovene účelové považoval aj tvrdenia ohľadne jeho majetkovej situácie jeho agresivite, keď nadovšetko tieto tvrdenia sú priamo v rozpore so skutočnosťami ako vyšli najavo počas súdneho konania a zo súdneho spisu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky ani odporcu proti rozsudku vo veci samej nie sú dôvodné. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. V zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné na dieťa, je zistenie ich skutočných príjmov ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča i jeho skúsenostiam plnenia pracovných povinností ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov. Pri rozhodovaní v určení rozsahu výživného vychádza súd zo všeobecných hľadísk, t.j. odôvodnených potrieb oprávneného (navrhovateľa); rozsah ktorých je rôzny na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, kultúrny a spoločenský život a podobne; ako aj reálnych schopností a možností povinného (odporcu) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami a možnosťami povinného platí zásada priamej úmernosti, čo je v súlade so zásadou, že dieťa môže resp. má právo žiť na takej úrovni na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým sú rozsiahlejšie odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné ale vývoju dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne rozvíjajúce ich nadanie či záľuby a podobne. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vyvodil z neho aj správny právny záver v zmysle § 62 , § 75 Zákona o rodine, svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.), s odôvodnením ktorým sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Prvostupňový súd podľa vyššie uvedených zásad pre určenie výživného správne postupoval a suma 200 € titulom výživného na navrhovateľku je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraná k odôvodneným potrebám navrhovateľky (vzhľadom na jej vek, spôsob prípravy na budúce povolanie, t.j. náklady spojené so štúdiom, kultúrny a spoločenský život a podobne a aj na jej príjmy, ktoré dosahuje v rámci modelingovej činnosti) ako aj k možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom a celkovej životnej úrovne odporcu. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil jej príjem z modelingovej činnosti, keď modelingová činnosť, ktorou dosiahla minimálne príjmy, je absolútne nestály zdroj pre možnosť zabezpečenia zárobku, ktorý môže byť ovplyvnený študijnou záťažou, zmenou vzhľadu, chorobou alebo akoukoľvek aj menej závažnou skutočnosťou, keď s neustálym rastom nárokov spojených so štúdiom na vysokej škole ako aj s nárokmi v tomto obore, si v budúcnosti už touto činnosťou nebude schopná dopĺňať svoj príjem. Mala za to, že nesprávne potom súd určil vyživovaciu povinnosť len vo výške 200 € mesačne, keď vo veci výživného na mladšiu sestru, ktorá bola v tom čase študentkou gymnázia a nie vysokoškoláčkou, určil Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. 16 C/26/2008 výživné vo výške 300 € mesačne, pričom rovnako posudzoval schopnosti a možnosti otca. Odvolací súd má za to, že tieto námietky sú právne irelvantné, keď prvostupňový súd správne na príjmy navrhovateľky, ktoré v období rokov 2008, 2009, 2010 preukázateľne mala, prihliadol aj keď sa nejedná o stabilný príjem a vzhľadom na ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, je právne bezvýznamné, že v budúcnosti si už touto činnosťou nebude schopná dopĺňať príjem. Aj vzhľadom na príjmy navrhovateľky nie je dôvod, aby bolo stanovené výživné v nižšej výške ako mladšej sestre. K námietke navrhovateľky, že prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že odporca počas dlhotrvajúceho sporu trikrát zmenil zamestnanie, dobrovoľne sa vzdal zamestnaní, v ktorých dosahoval príjmy do 1.642 €, v prvom zamestnaní 1.700 € a účelovo znižoval svoj zárobok, čo mu umožňovala aj dĺžka konania vo veci, odvolací súd dodáva, že rozhodným obdobím pre posúdenie zárobkových pomerov odporcu bolo obdobie od novembra 2008. Odporca skončil pracovný pomer dohodou, keď bol k 31.12.2008 odvolaný z funkcie primára vo Fakultnej nemocnici v Nitre, v dôsledku čoho došlo k zníženiu jeho príjmu. Fakultná nemocnica Bratislave Ružinov, ho napriek prísľubu odmietla zamestnať a preto sa v období od 1.8.2009 do 31.7.2010 zamestnal vo Fakultnej nemocnici v Brne a po návrate na územie SR je od 3.8.2010 zamestnaný v Onkologickom ústave sv. Alžbety, s.r.o. , keď počas tohto obdobia bol viackrát práceneschopný, čo taktiež malo vplyv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zmenu zamestnania odporcu, nie je možné chápať ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, resp. príjmu bez dôležitého a závažného dôvodu, keď dôvodmi zmeny zamestnania boli organizačné zmeny, zdravotný stav a potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku. K námietke odporcu v odvolaní odvolací súd dodáva, že na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Námietka, že poskytovanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, nemohla ale v danom prípade privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pretože pre posúdenie okolnosti uvedenej v § 75 ods. 2 Zákona o rodine sú významné o.i. príčiny, ktoré viedli k vážnemu narušeniu a hlbokému rozvráteniu vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Rodič - otec reprezentuje pred dieťaťom autoritu, čo umožňuje ho ovplyvňovať. Autoritu mu dodáva aj to, že má k dispozícii veci potrebné pre jeho nielen psychickú, duševnú ale aj materiálnu existenciu a do obdobia dospievania je dieťa silne závislé od rodičov. Vzťah budovaný počas detstva a dospievania je zásluhou dospelého rodiča, a to či výchova bola úspešná badať už v rannom veku mladosti. Ak je postoj navrhovateľky voči odporcovi tak zreteľne vyhranený, že sa vôbec nezaujímala o jeho zdravotný stav po dvoch operáciách kyčelného kĺbu, napriek tomu, že o nich vedela, a neprejavila ani jediný raz najmenšiu snahu pomôcť mu pri napĺňaní základných potrieb v období hospitalizácie a domáceho liečenia a vyjadruje sa o ňom pred inými osobami nemiestne a vulgárne a teda nemá potrebu základnej úcty k rodičovi, je táto situácia iba odzrkadlením postoja dospelého rodiča voči maloletému, ktorý sa formoval práve v dôsledku správania rodičov. Zlyhanie vzájomnej komunikácie medzi rodičom a dieťaťom nemožno pretransformovať do neplnenia si základnej povinnosti rodiča, akou je poskytovať výživné, a preto námietka odporcu v tomto smere nebola spôsobilá privodiť na vec iný náhľad. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležitými argumentami. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie, je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Obsah odvolania navrhovateľky, odporcu, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p ako vecne správny potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p zmenil, keď dospel k záveru, že odvolanie odporcu je v tejto časti dôvodné, keď prvostupňový súd nesprávne pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., keď mal za to, že rozhodnutie o priznanej výške výživného záviselo od úvahy súdu. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Úvaha súdu o výške plnenia vychádza z ustanovenia § 136 O.s.p., podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Úvaha súdu sa týka len skutkových poznatkov o výške plnenia a nemôže sa spájať so základom uplatneného nároku ani s jeho právnym posúdením. Vzhľadom na predmet konania, a to určenie výživného a hmotnoprávne predpoklady na jeho určenie, rozhodnutie o výške výživného nezáviselo od úvahy súdu v zmysle § 136 O.s.p. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V zmysle citovaného ustanovenia je pre pomerné rozdelenie trov konania potrebné určiť pomer úspechu obidvoch účastníkov (obidvoch strán) vo veci a od úspechu účastníka (jednej strany) odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany); vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil náklady, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní a bránení práva. V danom prípade úspech navrhovateľky v konaní predstavuje 200/300 (žalovaná čiastka 300 €, priznaných 200 €), úspech odporcu 100/300 ( 300 € - 200 € = 100 €. t.j. suma, ktorá bola voči odporcovi zamietnutá ) a pomer úspechu navrhovateľky je 100/300 ( 200 € - 100 € = 100 € ), t.j. 0,333. Trovy konania by v prípade plného úspechu navrhovateľky v konaní predstavovali trovy právneho zastupovania v celkovej výške 5.102,70 € (3.911,74 € +371,60 € + 819,36 €), ktoré pozostávajú : a) z odmeny advokáta za 10 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 4.11.2008, písomné podanie - návrh na začatie konania zo dňa 12.12.2008, písomné podanie - návrh na o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 4.11.2008, účasť na pojednávaniach dňa 4.9.2009, 13.11.2009, 5.2.2010, 9.6.2010, 25.3.2011, 15.7.2011, 29.7.2011 v celkovej výške 3.911,74 € (861,22 € +2.401,72 € + 168,46 € + 480,34 €). Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej do 31.12.2008 vzhľadom na tarifnú hodnotu veci 540.000,-Sk (5 x 12 x 9.000,-Sk) sumu 10.150,- Sk. Režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2008 sumu 190,- Sk. Odmena za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia dňa 4.11.2008, písomné podanie - návrh na začatie konania zo dňa 12.12.2008, písomné podanie - návrh na o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 4.11.2008, predstavuje aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky sumu 25.945,-Sk, t.j. 861,22 € (2 x 10.150,-Sk + 1 x 5.075,-Sk odmena za návrh na o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 4.11.2008, t.j. 1/2 zo sumy 10.150,-Sk + 3 x 190,-Sk režijný paušál). Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavovala s poukazom na § 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej od 1.1.2009 vzhľadom na tarifnú hodnotu veci 18.000 € (5 x 12 x 9.000,-Sk) sumu 336,94 €. Režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2009 sumu 6,95 €, za rok 2010 sumu 7,21 €, za rok 2011 sumu 7,41 €. Odmena za úkony právnej služby účasť na pojednávaní dňa 4.9.2009, 13.11.2009, 5.2.2010, 9.6.2010, 25.3.2011, 15.7.2011, 29.7.2011 predstavuje sumu 2.401,72 € (7 x 336,94 € + 2 x 6,95 € režijný paušál + 2 x 7,21 € režijný paušál + 3 x 7,41 € režijný paušál). Odmena advokáta za úkony do 31.5.2009 bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej a účinnej do 31.5.2009 (keď náhrady boli možné zvýšiť o DPH až na základe novely vyhlášky č. 209/2009 účinnej od 1.6.2009) vo výške 842,30 € (25.375,-Sk) zvýšená o 20 % DPH, t.j. o sumu 168,46 € (5.075,- Sk), zároveň bola zvýšená odmena a náhrada za úkony po 1.6.2009 vo výške 2.401,72 € o 20 % DPH, t.j. o sumu 480,34 €. b) z náhrady hotových výdavkov - cestovného v celkovej výške 371,60 €. Cestovné prináleží právnej zástupkyni navrhovateľky zmysle § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla SEAT IBIZA, EČ : KN- 555 BI (priemerná spotreba 6,0l/100km) do 22.11.2010 a od 22.11.2010 za použitie motorového vozidla Renaulr WIND EČ : KN-616 DA (priemerná spotreba 6,9/100 km) na vykonanie cesty na pojednávanie z Komárna do Bratislavy a späť- 200 km celkovo vykonaná 7 krát a to dňa 4.9.2009, 13.11.2009, 5.2.2010, 9.6.2010, 25.3.2011, 15.7.2011, 29.7.2011. Priemerná cena benzínu-95 bola za rok 2009 -1,103 €, za rok 2010 -1,249 € a za rok 2011 - 1,444 € a suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 € v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách platného účinného 1.1.2009. Jazda dňa 4.9.2009, 13.11.2009 - cestovné vo výške 99,60 € (priemerná spotreba 6,0l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,06 l, cena za 1 km = 1,103 € x 0,06 = 0,066 € + 0,183 €/km = 0,249 €/km x 400 km = 99,60 €); jazda dňa 5.2.2010, 9.6.2010 - cestovné vo výške 102,8 € (priemerná spotreba 6,0l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,06 l, cena za 1 km = 1,249 € x 0,06 = 0,074 € + 0,183 €/km = 0,257 €/km x 400 km = 102,8 €; jazda dňa 25.3.2011, 15.7.2011, 29.7.2011 - cestovné vo výške 169,20 € (priemerná spotreba 6,9l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,069 l, cena za 1 km = 1,444 € x 0,069 = 0,099 € + 0,183 €/km = 0,282 €/km x 600 km = 169,20 €). b) z náhrady hotových výdavkov - cestovného v celkovej výške 260,12€, t.j. 7.836,37Sk. Cestovné prináleží právnemu zástupcovi odporkyne v zmysle § 18 písm. a) vyhlášky č. 240/1990 Zb., § 18 písm. a) vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla Kia Sportage 5535, ŠPZ : BLJ 23 - 52 (priemerná spotreba 11,13l/100 km) do 8.6.2004 a od 9.6.2004 za použitie motorového vozidla Kia Sorento EČ : BA-229 KG (priemerná spotreba 8.87l/100 km) na vykonanie cesty na pojednávanie z Bratislavy do Malaciek a späť- 90 km celkovo vykonaná 10 krát a to dňa 21.10.2002, 21.9.2004, 4.11.2004, 19.4.2005, 5.5.2005, 10.5.2005, 4.12.2007, 18.11.2008, 9.12.2008, 18.12.2008. Jazda dňa 21.10.2002 - cestové vo výške 729,45 Sk (priemerná spotreba 11,13 na 100 km, spotreba na 1 km - 0,1113 l, cena za 1 km = 30,60 Sk x 0,1113 = 3,405 Sk + 4,70 Sk/km = 8,105 Sk/km x 90 km = 729,45 Sk); jazda dňa 21.9.2004, 4.11.2004 - cestové vo výške 1.537,-Sk (priemerná spotreba 8,87 na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0887 l, cena za 1 km = 35,40 Sk x 0,0887 = 3,139 Sk + 5,40 Sk/km = 8,539 Sk/ km x 180 km = 1.537,-Sk); jazda dňa 19.4.2005, 5.5.2005, 10.5.2005 - cestové vo výške 2.324,70Sk (priemerná spotreba 8,87 na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0887 l, cena za 1 km = 36,20 Sk x 0,0887 = 3,210 Sk + 5,40 Sk/km = 8,61 Sk/km x 270 km = 2.324,70 Sk); jazda dňa 4.12.2007 - cestové vo výške 882,-Sk (priemerná spotreba 8,87 na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0887 l, cena za 1 km = 40,67 Sk x 0,0887 = 3,60 Sk + 6,20 Sk/km = 9,81 Sk/km x 90 km = 882,-Sk); jazda dňa 14.11.2008 - cestové vo výške 797,40 Sk (priemerná spotreba 8,87 na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0887 l, cena za 1 km = 37,89 Sk x 0,0887 = 3,36 Sk + 5,50 Sk/km = 8,86 Sk/km x 90 km = 797,40 Sk); jazda dňa 9.12.2008, 18.12.2008 - cestové vo výške 1.565,82 Sk (priemerná spotreba 8,87 na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0887 l, cena za 1 km = 36,07 Sk x 0,0887 = 3,199 Sk + 5,50 Sk/km = 8,699 Sk/km x 180 km = 1.565,82 Sk). c ) z náhrady za straty času v celkovej výške 819,36 € (682,80 € + 136,56). Náhrada za stratu času patrí právnej zástupkyni navrhovateľky za účasť na pojednávaniach pred Okresným súdom Bratislava II dňa 4.9.2009, 13.11.2009, 5.2.2010, 9.6.2010, 25.3.2011, 15.7.2011, 29.7.2011. Táto náhrada predstavuje v zmysle § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. platnej a účinnej v tejto časti od 1.1.2009 za rok 2009 sumu 11,59 €, za rok 2010 sumu 12,02 €, za rok 2011 sumu 12,71 € za každú i začatú polhodinu. Vzhľadom na uvedené potom prináleží právnej zástupkyni navrhovateľky, keď jedna cesta trvá s Komárna do Bratislavy 1 hodinu 49 minút (t.j. aj za cestu späť 8 polhodín) náhrada za 56 pol hodín za čas spojený z dopravou na pojednávanie v celkovej výške 682,80 € (16 x 11,59 € + 16 x 10,02 € + 24 x 12,71 €); táto náhrada bola zvýšená o 20 % DPH, t.j. o sumu 136,56 €. Vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľky v konaní vo výške 0,333, má potom táto právo na náhradu trov konania vo výške 1.699,19 € (5.102,70 € x 0,333), ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní (navrhovateľka bola úspešná v časti odvolania podaného odporcom okrem výroku o trovách konania, odporca bol úspešný v časti odvolania podaného navrhovateľkou), tak žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.