Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/447/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208225770 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208225770.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: P.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, H., zast. advokátom: JUDr. Pavol Erben, Námestie SNP č. 22, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P.. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J.. Č.. XX/A, W., 2/ Y. L. X..H.. E.., IČO: XX XXX XXX, S. J.. Č.. XX/XXXXX, W., obaja zastúpení: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, Dobšinského ul. č. 12, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5. novembra 2012, č. k. 15C/285/2008-512, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a žalovaným 1/ a 2/ proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 O.s.p. a vecne späťvzatím návrhu žalobkyňou a súhlasom žalovaných 1/ a 2/ so späťvzatím návrhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 2 veta prvá, § 150 O.s.p. a vecne preukázanými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane žalobkyne, spočívajúce v jej osobných, príjmových a rodinných pomeroch, nakoľko je od roku 2008 uznaná za plne invalidnú z dôvodu poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď jej jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 303,- eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa je nezamestnaná a s manželom, ktorého príjem je v sume 280,- eur netto mesačne sa starajú o dve maloleté deti, ktorým zabezpečujú ich základné a odôvodnené potreby s tým, že nepriznanie trov právneho zastúpenia žalovaným 1/ a 2/ zásadným spôsobom ich majetkovú sféru neovplyvní, pričom okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby na súd, svedčia o tom, že nešlo u nej o svojvoľné uplatňovanie práva a pri prvom úkone, ktorý jej patril, uviedla všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré uplatniť mohla. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým prvostupňový súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznal proti žalobkyni náhradu trov konania podali žalované 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhli uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 3.558,57 eur (spočívajúce v trovách právneho zastúpenia). Namietli, že prvostupňový súd pri aplikácii ustanovenia § 150 O. s. p. neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania, nakoľko pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa nezahrnul postoj účastníkov v konaní a nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že žalobkyňa pri prvom úkone uviedla všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré mohla uplatniť, keďže tieto doplňovala viac krát v priebehu konania. Poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní niekoľkokrát zavinila odročenie pojednávania, ktorých sa žalované 1/ a 2/ riadne zúčastňovali, čím prispievali tomu, aby bolo konanie vedené čo najhospodárnejšie a nevytvárali sa zbytočné trovy konania. Za nepresvedčivo odôvodnené považovali tvrdenie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, že nepriznanie trov právneho zastúpenia neohrozí ich majetkovú sféru, nakoľko boli žalované celkovo o sumu 46.100,78 eur, čo predstavuje čiastku, ktorá by mohla ich existenciu ohroziť s tým, že súdu nemohli byť majetkové pomery žalovaných známe, keďže neboli predmetom dokazovania. V dôvodoch svojho odvolania ďalej žalované 1/ a 2/ uviedli, že odôvodnenie napadnutého uznesenia považujú za svojvoľné, zasahujúce do základného práva na spravodlivé konanie a rozhodnutie v napadnutej časti za neprimerane tvrdé z hľadiska spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní materiálnej ochrany uplatňovaným právam a záujmom. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ nie je možné priznať úspech. Podľa § 140 ods. 1 O.s.p. každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. Zákonné ustanovenie § 146 O.s.p. predstavuje ďalšiu výnimku z rozhodovania o náhrade trov konania podľa zásady úspešnosti (zodpovednosti za výsledok) a to v závislosti na spôsobe skončenia veci V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania, o náhrade trov rozhodne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či to boli účelne vynaložené vecné alebo peňažné prostriedky. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy), a nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu a pod. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy, avšak trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, nakoľko každý úkon alebo každé uplatnenie trov je nutné posudzovať samostatne, teda i trovy právnej pomoci. Zákonné ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p.). Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli jednoznačne splnené obe podmienky, t. j. dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle vyššie uvedeného výkladu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že by bolo neprimeranou tvrdosťou požadovať od žalobkyne zaplatenie (náhradu) trov prvostupňového konania t.j. trovy titulom právneho zastúpenia žalovaných 1/ a 2/ a preto uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.