Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/330/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209203536 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209203536.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: V. Z., L. Z. N.. Č.. X, L., zast. Advokátom JUDr. Branislavom Jablonkom, PhD., AK Bajo Legal, spol. s r. o., Astrová ul. č. 2/A, Bratislava, proti žalovanej: J.. C. Z. - Y., H. Č.. XXX/XX-X, V., zast. advokátom Mgr. Marekom Benedikom, Rudnayovo nám. č. 1, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 30. marca 2010 č. k. 19C/39/2009- 229, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Zmena žaloby sa p r i p ú š ť a . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný nahradiť žalovanej k rukám advokáta Mgr. Mareka Benedika trovy odvolacieho konania 118,20 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák., žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 907,43 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II poplatok 30 eur za žalobu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná je vydavateľka regionálnych novín S.. V č. 21 týchto novín, ktoré vyšlo dňa 20. 10. 2008 bol uverejnený článok s titulkom „Kedysi R. bili iní, teraz sa bijú sami.“ Autorkou tohto článku bola žalovaná. V článku sa nachádzajú pasáže týkajúce sa žalobcu. Ide konkrétne o tieto časti článku: „Je to presne deväť rokov, čo sa R., takmer ako jeden muž, spojili a či muž, či žena, non-stop držali nad dedinou stráž, aby im Z. z firmy neodvážal rašelinu. Pretože vlastnícke práva boli na ich strane. Vtedy - 20. októbra v noci - ich napadla skupina ozbrojených mužov a bili hlava - nehlava. Ponad hlavy strážiacich lietali guľky. Následne polícia objavila v skrini firmy Rašelina Quido rusky hovoriaceho muža, cestovné pasy, v miestnosti zbrane s horľavinou. Útočníkov si na R. vtedy údajne najal Z..“......“Kedysi R., vraj na povel Z., bili Rusi, dnes sa mlátia sami“......“Keď som už bol ďalej, H. za mnou kričí: Čo ty skurvysyne, ty Z.!“.....“Čo si zabudol, že ja pred pár rokmi s tebou bránil rašelinu, a teraz ma prikladáš ku Z.?“....“. bývajúci v budove firmy s rašelinou, si na obecnom pozemku prekopal vodovod bez dovolenia obce“...“Z.a chodil pýtať vodu po domoch. Povedal, že sme si rašelinu odj...Ale my? Vy!“.....“Neviem o tom, že by si Z. vykopal vodovod na obecnom pozemku. Nikto mi to nenahlásil, a ja k firme s rašelinou zo strachu z útoku pred rokmi, keď na mňa niekto strieľal a dobil ma do bezvedomia, nechodím“. Týmito tvrdeniami podľa žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania, najmä výpovedí svedkov H. Y., Y. Š., E. B., H. M.F., E. M., G. P., R. V., E. V., F. P. C. H. J. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V predmetnom článku sa netvrdí, že by si žalobca najal osoby na bitie R.. Sú v ňom použité výrazy „údajne“ a „vraj“, ktoré vyjadrujú určitú domnienku o priebehu skutkového deja. Nejedná sa teda o jednoznačné tvrdenie, že by žalobca spáchal trestný čin. V predmetnom článku síce bolo uvedené meno a priezvisko žalobcu, ide však o osobu verejného záujmu, ktorú obyvatelia obce Suchá hora poznajú a preto nebol dôvod utajovať jeho identitu. Výraz „skurvysyne“ použitý v predmetnom článku nebol určený žalobcovi, pričom v konaní bolo preukázané, že sa sám vyjadruje spôsobom, ktorým provokuje takéto a podobné hodnotenie svojej osobnosti. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa poukázal tiež na to, že v tejto časti žalobcovi v sporte chýba aktívna vecná legitimácia, pretože náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil na pokyn vlastníka spoločnosti. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o povinnosti žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu poplatok za žalobu rozhodol v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, žalovanej uloží povinnosť ospravedlniť sa mu a povinnosť zaplatiť mu 1 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, či inkriminované tvrdenia, ktoré sa ho týkajú, majú reálny podklad. Doposiaľ nebolo s konečnou platnosťou vyriešené, či si skutočne najal útočníkov, aby obyvateľov obce Suchá hora bili a či ich bili na jeho povel. Za obdobné konanie voči obyvateľom obce nebol odsúdený, práve naopak, obyvatelia obce sa po jeho príchode do obce k nemu správali nevraživo, jemu a jeho zamestnancom bránili vo vstupe do závodu a napádali ich. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal v napadnutom rozsudku na rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 5. 10. 2009 č. k. 37/17/2001, tento rozsudok Krajský súd v Žiline rozsudok z 19. 5. 2010 č. k. 2 To 130/2009 v časti týkajúcej sa trestného činu vydierania a trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi zrušil. Vo zvyšnej časti, t. j. pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania, bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Vzhľadom na to spájanie žalobcu so zbraňami a horľavinami nájdenými v areáli závodu rašeliniska je zo strany žalovanej porušením jeho osobnostných práv. Neobstojí záver súdu prvého stupňa, že predmetný článok sa žalobcu netýka a že jeho účelom bolo upozorniť na problémy v obci. Ak by tomu tak bolo, predmetný článok by nemal názov „Kedysi R. bili iní, teraz sa bijú sami“ a jeho obsah by sa netýkal z 15 - 20 % žalobcu. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že nie je osobou verejného záujmu a preto nebol žiadny dôvod v predmetnom článku uvádzať jeho meno a priezvisko. Žalobca nezastáva žiadnu verejnú funkciu, nepôsobí v showbiznise a ani nie je záujem verejnosti na jeho medializácii v súvislosti s výkonom jeho aktivít. Jeho čiastočnú medializáciu spôsobili bulvárne médiá škandalizáciou jeho osoby v súvislosti s trestnými konaniami vedenými voči nemu. Ani v jednom trestnom konaní nebol doposiaľ právoplatne odsúdený. Bez ohľadu na to, či výraz „ty skurvysyn, ty Z.“ bol alebo nebol určený žalobcovi, žalovaná slovo „skurvysyn“ použila v súvislosti s priezviskom žalobcu, preto aj celé toto tvrdenie má charakter nadávky, resp. posmešku na adresu žalobcu. Nie je ničím odôvodnená úvaha súdu prvého stupňa, že žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobu totiž podal ako fyzická osoba a nepodala ju teda kanadská spoločnosť, ktorej je žalobca štatutárnym orgánom. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a mimoriadnu dôležitosť majú garancie poskytované tlači. Zatiaľ čo tlač nesmie prekročiť hranice stanovené inter alia v záujme „ochrany povesti alebo práv iných“, napriek tomu je na nej, aby oznamovala informácie a myšlienky verejného záujmu. Ako by to bolo inak, tlač by nebola schopná plniť dôležitú úlohu „verejného strážneho psa“ ( rozsudok ESĽP vo veci S. proti Spojenému kráľovstvu ). Právo na slobodu prejavu neplatí len pre informácie alebo myšlienky prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú, či znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu spoločenstva. Navyše, sloboda tlače sa taktiež vzťahuje na preháňanie alebo dokonca provokáciu ( De Haes a Gijsels proti Belgicku). Predmetný článok popisuje situáciu v obci Suchá hora ( nielen ) v súvislosti s podnikateľskými aktivitami žalobcu týkajúcimi sa rašeliniska nachádzajúceho sa v katastri tejto obce. Je nepochybné, že medzi žalobcom a obyvateľmi spomenutej obce sú veľmi napäté vzťahy, čo nepoprel ani samotný žalobca a čo je zrejmé aj z výpovedí svedkov, ktorých vypočul súd prvého stupňa. Odvolaciemu súdu je pritom známe, že žalobca bol ( prípadne stále je ) trestne stíhaný za trestnú činnosť súvisiacu s rašeliniskom a bol po určitú dobu aj vo väzbe. V tomto kontexte podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať tvrdenia obsiahnuté v predmetnom článku za také, ktoré by boli spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Nemožno tiež prehliadnuť, že to bol sám žalobca, ktorý svojím konaním spôsobil záujem verejnosti o svoju osobu. Jeho konanie v súvislosti s rašeliniskom v obci Suchá hora bolo dlhodobo v centre záujmu médií, ktoré o tomto prípade informovali verejnosť a to už pred uverejnením predmetného článku. O tomto prípade viackrát informoval aj najčítanejší týždenník na Slovensku Plus 7 dní. Súčasťou spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12C 83/2007 je zoznam, podľa ktorého médiá v rokoch 2005 až 2007 informovali o prípade rašeliniska a o činnosti žalobcu celkovo 27 krát. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že nie je verejným činiteľom a že preto nebol žiadny dôvod na to, aby v predmetnom článku bolo uverejnené jeho plné meno a priezvisko. Žalobca síce nie je verejným činiteľom v tom zmysle, že by bol napr. politikom, ale v prípade rašeliniska v obci Suchá hora je tak verejne známou osobou ( a to nielen pre obyvateľov žijúcich v tejto obci ), že uvedenie jeho mena a priezviska v predmetnom článku nemohlo mať žiadny dopad na jeho osobnostné práva. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že v predmetnom článku sa priamo netvrdí, že žalobca si najal osoby na bitie obyvateľov obce Suchá hora. Článok obsahoval iba domnienku ( viď výrazy „údajne“ a „vraj“ ), že to mohol byť žalobca, ktorý možno zorganizoval fyzický útok na obyvateľov Suchej hory. Odvolací súd tiež skúmal, či boli zo strany žalovanej dodržané „povinnosti a zodpovednosť“ v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru, teda či predmetný článok bol uverejnený v dobrej viere za účelom poskytnutia presných a spoľahlivých informácií v súlade s novinárskou etikou. Obsahom článku sú v podstate problémy obyvateľov obce Suchá hora súvisiace nielen s činnosťou žalobcu v tejto obci. Odvolací súd je toho názoru, že nie sú žiadne podklady pre záver, že by úmyslom žalovanej bola výlučne diskreditácia a znemožnenie žalobcu. Keďže jeho pôsobenie v tejto obci vyvolalo nevôľu zo strany jej obyvateľov, nie je možné žalovanej vytýkať, že v predmetnom článku toto pôsobenie žalobcu v uvedenej obci aj s názormi jej obyvateľov na neho popísala. Z uvedeného vyplýva, že uverejnením predmetného článku nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. a nedošlo ani k porušenie čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Žalobca v žalobe požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1 euro z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podaním z 21. 9. 2009 ( č. l. 57 ) žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zmenil tak, že z tohto titulu požadoval sumu 250 000 eur. Na pojednávaní dňa 30. 3. 2010 právny zástupca žalobcu zmenil žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, že požadoval z tohto titulu sumu 1 000 eur. Súd prvého stupňa na tomto pojednávaní uznesením pripustil zmenu žaloby v smere jej rozšírenia v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zo sumy 1 euro na sumu 1 000 eur. Podaním z 15. 7. 2010 označenom ako „doplnenie odvolania spojené so zmenou návrhu v merite veci“ ( č. l. 250 ) žalobca žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zmenil tak, že žiadal, aby odvolací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu z tohto titulu sumu 500 000 eur. Týmto podaním teda žalobca žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy zmenil. Odvolací súd zmenu žaloby pripustil, pretože výsledky doterajšieho konania na súde prvého stupňa môžu byť podkladom konania o zmenenej žalobe ( § 95 ods. 2 O.s.p. ). Podanie z č. l. 250, ktorým žalobca zmenil žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené dňa 27. 9. 2010 ( viď doručenka na č. l. 257 ). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej žalovanej. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovanej. Jej právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu ) za 91,29 eur v zmysle § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Po pripočítaní režijného paušálu 1 x 7,21 eur a 20 % DPH trovy právneho zastúpenia žalovanej v odvolacom konaní predstavujú 118,20 eur ( 91,29 + 7,21 = 98,50; 20 % z 98,50 = 19,70; 98,50 + 19,70 = 118,20 eur ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.