Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/320/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209203562 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209203562.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: L.. M. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. N. Š. XX, proti odporcovi: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Bratislava, Prešovská 48, o náhradu škody na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 17 C 64/2009 - 101 zo dňa 02.02.2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.03.2009, naposledy zmeneným návrhom zo dňa 14.06.2011, sa navrhovateľ domáhal, aby súd: 1.) zaviazal odporcu na zaplatenie 1.200,- Eur, pozostávajúcej zo sumy 330,- Eur za poškodenie záhradnej chatky, ktorá bola v pivnici uložená a vplyvom vody znehodnotená, chatka bola o rozmeroch 4,5 x 4 metre, vyrobená zo smrekového hobľovaného dreva - latiek, vyrobená pred 15 rokmi avšak nepoužívaná. Ide o 1 ceny chatky, za ktorú ju mal navrhovateľ postaviť, 140,- Eur za 20 kg farieb rôzneho druhu, nakoľko došlo k prehrdzaveniu obalov a k ich znehodnoteniu, 330.-Eur za znehodnotenie kotla na pevné palivo, 400,- Eur za historické rádiá z roku 1925 a 1930. 2.) zaviazal odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy 200,- Eur z dôvodu, že navrhovateľ prežíval stres a v dome nemohol bývať bez vody 3.) odporcu zaviazal uviesť mosadzný nátrubok, ktorý smeruje od vodomeru k pevnému odvodu do domu v pivničných priestoroch na Š. X.. Č.. XX S. N., 4.) uložil odporcovi povinnosť znášať sumu 107,95 Eur ako aj sumu 3,32 Eur ako zmluvnú pokutu, 5.) uložil odporcovi povinnosť obnoviť do rodinného domu na Š. X.. Č.. XX S. N. dodávku vody bezplatne, 6.) zaviazal odporcu na zaplatenie 100,- Eur za každý deň odo dňa 13.11.2009 až do dňa opätovného obnovenia dodávky vody za znemožnenie užívania nehnuteľnosti. 7.) zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo a trovy konania. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu listu vlastníctva Č.. XXXX Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, k. ú. Staré mesto, zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti na Š. X.. Č.. XX S. N. M. M.Á. Z., D.. XX.XX.XXXX. Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva v prospech M. Z. na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.03.1996, ktorou pôvodní vlastníci nehnuteľnosti, I. I., D.. XX. XX. XXXX V. L.. M. Z., D.. XX.XX.XXXX W. M. Z. nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa na Š. X.. Č.. XX S. N., R. pre G.. Ú.. Z. O., A.. Č.. XXXX, A.. Č.. XXXX, W. Z. Z.. Č. XXXX. Na základe uvedenej skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru existencie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Občiansky zákonník v ustanovení § 126 ustanovuje, že jedine vlastník môže podať žalobu na odstránenie následkov zásahov do jeho práva, prípadne žalobu na náhradu škody. Podľa názoru súdu prvého stupňa aktívna vecná legitimácia svedčí M. Z.Ň., D.. XX.XX.XXXX ako vlastníkovi nehnuteľnosti. S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko úspešnému odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol dňa 02.04.2012 odvolaním navrhovateľ, pričom žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, nakoľko mal za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aktívnej legitimácie navrhovateľa. Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že v dotknutej nehnuteľnosti býva a túto spravuje 13 rokov, pričom táto bola darovaná deťom navrhovateľa v rámci riešenia vyporiadania BSM. Poukázal na ustanovenie darovacej zmluvy, v zmysle ktorého užívateľom a správcom nehnuteľnosti zostáva navrhovateľa ako bývalý majiteľ, so všetkými hmotnými i nehmotnými právami v rozsahu majiteľa nehnuteľnosti. Ďalej argumentoval tým, že zmluva o dodávke vody je uzatvorená medzi navrhovateľom a BVS ako odporcom. Majiteľ nehnuteľnosti sa 10 rokov zdržuje v zahraničí a nemá žiaden vecný dosah na akékoľvek okolnosti súvisiace s predmetným majetkom, jeho správou, užívaním, údržbou či žalobou vychádzajúcou z plnenia zmluvy o dodávke vody do nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že aktívna vecná legitimácia je právne, hmotne, ako i listinne delegovaná a navrhovateľ je jej nositeľom pre daný spor de iure ako aj de facto. Majiteľ nehnuteľnosti svoje právo delegoval na navrhovateľa a teda nie je oprávnený toto právo vykonávať. Záverom odvolania navrhovateľ poukázal na nesprávny úradný postup súdu, na základe ktorého malo dôjsť k prieťahom v súdnom konaní, pričom podľa názoru navrhovateľa mal súd o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa rozhodnúť už po podaní žaloby. Súd prvého stupňa navrhovateľa uznesením zo dňa 30.04.2012 vyzval, aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie označené ako odvolanie s tým, aby uviedol, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvého stupňa, uviedol, v čom považuje postup súdu pri vydávaní napadnutého rozsudku za nesprávny, aby uviedol, čoho sa v odvolacom konaní domáha a uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 O. s. p., ktoré bolo napadnutým rozsudkom dotknuté. Navrhovateľ dňa 22.05.2012 súdu prvého stupňa doručil podanie zo dňa 18.05.2012 v ktorom uviedol, že odpovede na výzvy súdu uvedené v predmetnom uznesení sú obsiahnuté jednak v odvolaní zo dňa 02.04.2012 ako aj v súdnom spise. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej aj „zákon o vodovodoch“) vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 23 cit. zákona zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 cit. zákona pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia Podľa § 123 cit. zákona vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 cit. zákona všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 132 cit. zákona vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 151n ods. 1 cit. zákona vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe Podľa § 151n ods. 3 cit. zákona pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa § 79 ods. 1 O. s. p. veta prvá a druhá konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy vo výške špecifikovanej v žalobnom petite na základe škodovej udalosti, pri ktorej došlo k prasknutiu vodovodnej prípojky a zatopeniu pivničných priestorov v suteréne bytového domu na Š. X. Č.. XX S. N.. Z predloženého listu vlastníctva Č.. XXXX, vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, obec BA-m.č. STARÉ MESTO, okres Bratislava I, k. ú. Staré mesto, mal odvolací súd za preukázané, že vlastníkom stavby, Z.. Č.. XXXX, postavenej na A.. Č.. XXXX a príslušných pozemkov je M. Z., D.. XX.XX.XXXX. Vlastník predmetnej nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy, uzatvorenej dňa 01.02.1996 medzi darcami - I. I., D.. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, H.F. N. T. X, XXX XX N. V. L.. M. Z., D.. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, H. N. Š. XX, XXX XX N. V. P. M. Z., D..: XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. N. Š. XX, XXX XX N., vklad vlastníckeho práva povolený W. S.-XXXX/XX Z 5.3.1996. V zmysle predmetného listu vlastníctva Č.. XXXX bolo na predmetných nehnuteľnostiach na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy zriadené vecné bremeno doživotného užívania v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ ako darca uzatvoril dňa 01.02.1996 s obdarovaným zmluvu označenú ako Zmluva medzi otcom a synom, určujúcu podrobnosti vecného bremena spojeného s darovacou zmluvou zo dňa 01.02.1996 vo veci nehnuteľnosti na Š. XX, N. v rozsahu podľa znaleckého odhadu L.. N. X/XX R. XX.XX.XXXX a listu vlastníctva č. 1038 z 08.01.1996. V predmetnej zmluve sa vlastník nehnuteľnosti ako obdarovaný, pokiaľ sa s otcom nedohodne inak, uznáva nepominuteľné práva otca k nehnuteľnosti v rozsahu, ako keby bol jej výlučným vlastníkom, v prípade nezhody uznáva otcovo právo veta. Predmetnou zmluvou mal obdarovaný uznať napríklad otcovo právo bývania, rozhodovania o výdajoch, pôžitkoch, nájme, stavebných činnostiach a údržbe, inom využití nehnuteľnosti, jej predaji, založení a podobne, pričom dohoda otca a syna sa predpokladá. V podanom odvolaní navrhovateľ ďalej poukazoval na vyššie uvedenú zmluvu, upravujúcu podmienky vecného bremena zriadeného k darovanej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa dňa 01.02.1996. Podľa názoru navrhovateľa majiteľ nehnuteľnosti ako obdarovaný predmetnou zmluvou delegoval na navrhovateľa oprávnenie užívať a spravovať predmetnú nehnuteľnosť, a to v rozsahu majiteľa nehnuteľnosti, so všetkými hmotnými a nehmotnými právami a ďalej že sa majiteľ nehnuteľnosti zriekol dosahu na okolnosti súvisiace s majetkom, jeho správou, užívaním či údržbou, či žalobou vychádzajúcou zo zmluvy o dodávke vody do nehnuteľnosti. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Aktívna legitimácia je v konaní spornom priradená osobe, ktorá tvrdí a preukáže, že je v rámci hmotnoprávneho vzťahu nositeľom určitého subjektívneho práva, ktorému odpovedá určitá subjektívna povinnosť osoby pasívne legitimovanej, a v rovine procesnej toto subjektívne hmotné právo učiní predmetom konania na základe procesného úkonu, ktorým je podanie žaloby. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva, či povinnosti, ktorá je predmetom konania a jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov návrhu vždy nesie navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Na margo predmetnej zmluvy upravujúcej podmienky vecného bremena odvolací súd uvádza, že i v prípade, ak by M. Z., D.. XX.XX.XXXX ako vlastník nehnuteľnosti previedol na navrhovateľa niektoré čiastkové práva, súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, naďalej zostáva vlastníkom nehnuteľnosti a len jemu svedčí aktívna vecná legitimácia vyplývajúca z hmotného práva. Ako jediný je teda aktívne vecne legitimovaný aj na podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej v nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Na základe predmetnej zmluvy nedošlo k prevodu celého vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na navrhovateľa, či k účinnému vzdaniu sa vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa, nakoľko podľa platnej právnej úpravy uvedenej v § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, pričom však existenciu žiadnej z uvedených skutočností súd nemal za preukázanú. Za predpokladu, že by sa daná zmluva hodnotila tak, že touto vlastník nehnuteľnosti splnomocňuje na jednotlivé právne úkony súvisiace so správou či údržbou nehnuteľnosti, je potrebné poukázať, že v danom prípade podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnomocnenec ako zástupca je oprávnený konať výlučne v mene zastúpeného a práva z tohto zastúpenia vznikajú priamo zastúpenému. V predmetnom konaní však navrhovateľ vystupoval vo svojom mene, nie v zastúpení vlastníka nehnuteľnosti, pričom žiadal, aby odporca bol zaviazaný na náhradu škody v prospech navrhovateľa a nie na účet vlastníka nehnuteľnosti, ako to predpokladá dohoda o plnomocenstve. V predmetnej zmluve však ani nebolo dostatočne a platne špecifikovaný rozsah zastúpenia, ako to vyžaduje § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal tiež na skutočnosť, že on uzatvoril zmluvu s odporcom o dodávke vody do objektu. Uvedená skutočnosť je však irelevantná vo vzťahu k eventuálnemu vzniku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko k vzniku škody došlo na majetku vo vlastníctve tretej osoby, a to vo vlastníctve M.na Z., D.. XX.XX.XXXX. I keď ku škode došlo v dôsledku plnenia zmluvy o dodávke vody, ktorej účastníkmi sú navrhovateľa a odporca, táto voda bola dodávaná do vodovodnej prípojky vo vlastníctve majiteľa nehnuteľnosti. Odvolací súd v uvedenej súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. podľa ktorého pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti prechádza vlastníctvo vodovodnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 , § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech. Náhradu trov konania si neuplatnil, preto súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.